Ako by sa v budúcnosti mohli zvyšovať dôchodky

Existujú dva základné spôsoby valorizácie:

1. Zvyšovanie o pevnú sumu.

Princípom je každému dôchodcovi pridať rovnakú sumu, napríklad takú, ktorá mu zachová kúpnu silu. Na prvý pohľad veľmi jednoduché pravidlo s intuitívnymi dôsledkami, že podpriemerné dôchodky budú reálne rásť a, naopak, nadpriemerné klesať. Inými slovami táto indexácia postupne maže rozdiely vo výškach priznaných dôchodkov (ide o silne solidárny prvok, ktorý mení miery náhrady priznané na základe zásluhových pravidiel). Dlhodobé používanie tohto spôsobu má viacero nevýhod. Určitej skupine dôchodcov reálne znižuje príjmy.

2. Zvyšovanie o percento

a) podľa rastu nominálnych miezd v ekonomike. Zvyšovanie dôchodkových dávok podľa rastu nominálnych miezd umožňuje zachovať mieru náhrady penzistu rovnakú počas celého obdobia poberania dôchodku. Výška dôchodku rastie rovnako ako príjmy pracujúcich, preto sa relatívna pozícia všetkých penzistov voči pracujúcim nemení (reálny dôchodok rastie rovnako ako reálna mzda). Rovnako to platí aj vo vzťahu k novým dôchodcom. Z pohľadu verejných financií ide o najviac nákladné zvyšovanie dôchodkových dávok.

b) podľa rastu spotrebiteľských cien (tzv. dôchodcovská inflácia). Opačným prípadom je indexácia dôchodkových dávok podľa rastu spotrebiteľských cien v ekonomike (prípadne podľa dôchodcovskej inflácie). Miera náhrady priznaného dôchodku sa postupne znižuje, pričom však dochádza k zachovaniu reálnej výšky dôchodku. Znamená to, že aj keď dôchodok nerastie tak rýchlo ako príjmy pracujúcich, reálna kúpna sila dôchodku je aj po 10 rokoch poberania rovnaká ako v čase odchodu do dôchodku. Relatívna pozícia dôchodcov, poberajúcich dôchodok určité obdobie, sa v porovnaní s pracujúcimi znižuje, rovnako ako aj voči dôchodcom, ktorým bol priznaný dôchodok neskôr. Znamená to, že dôchodca, ktorý poberá dôchodok už desať rokov, bude mať v danom čase nižší dôchodok, ako rovnako zarábajúci dôchodca, ktorý odíde do dôchodku neskôr. Z pohľadu verejných financií ide o najmenej nákladné zvyšovanie dôchodkových dávok.

c) kombinácia týchto dvoch parametrov v určitom pomere (napr. 50:50). Treťou možnosťou je kombinácia predošlých dvoch parametrov, napríklad súčasný systém z polovice podľa rastu nominálnych miezd a z polovice podľa rastu inflácie. V tomto prípade ide o hybrid, ktorý zabezpečuje vyššiu mieru náhrady ako v prípade inflácie, ale nižšiu, ako by bola v prípade zvyšovania podľa rastu miezd. Reálne dôchodky v čase rastú, ale pomalšie ako príjmy pracujúcich. Relatívna pozícia je teda voči pracujúcim nižšia, podobne ako aj voči novým dôchodcom.

Zdroj: Analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému