Garantované fondy nemusia penzistom zarobiť najmenej

Branislav Toma | 15.06.2011 12:22
kalkulačka, dane, odvody, sporenie,... Foto:
Ilustračné foto
Reforma druhého piliera, kde si sporí asi 1,4 milióna ľudí, od základu zmení investičné možnosti v dôchodkových fondoch. Namiesto sporenia v garantovaných fondoch si ľudia začnú klásť otázku, či investovať do istých dlhopisov, alebo rizikovejších akcií. Podľa analytikov je z pohľadu rizík najlepšie obe formy kombinovať.

Garancie vo všetkých troch fondoch zaviedla minulá vláda, keďže v čase krízy trhy padali. Po novom sa má podľa ministra práce Jozefa Mihála počet fondov rozšíriť na štyri, ale garancie proti stratám zostanú len v jednom. Podľa ekonómov akcie nie vždy ponúkajú väčšie zisky ako dlhopisy. ,,Konkrétne výnosy závisia od toho, v akom časovom období sa pohybujeme. V období ekonomického rastu najviac zarábajú akcie a v časoch boja s recesiou sú to zas dlhopisy," povedala Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance. Zjednodušene – keď rastú akcie, klesajú ceny dlhopisov a pri prepade akcií zas výnosy z dlhopisov rastú. Zmeny v porovnaní s minulosťou nastanú v rýchlejšom striedaní týchto dvoch rôznych ekonomických období.

V druhom pilieri sa peniaze väčšiny sporiteľov budú investovať v období tridsať a viac rokov. ,,Akciový index Dow Jones Industrial Average od roku 1950 dodnes dosiahol priemerný výnos 6,9 percenta ročne," povedal Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko. Slovenské dlhopisy s 15-ročnou dobou splatnosti zas ponúkajú výnosy 5,9 percenta ročne. Vyššie zisky sa zároveň vždy spájajú aj s vyšším rizikom hroziacej straty.

,,Posledné dva roky už neplatí ani tvrdenie, že dlhopis je bezpečnejší ako akcie," dodala Šichtařová. Navyše ľudia sa pri dlhopisoch nemôžu ani stopercentne spoliehať na doplatenie strát. ,,V Grécku pre zvýšenie bezpečnosti existovala povinnosť dôchodkových spoločností investovať do štátnych dlhopisov a dnes sa z týchto investícií musia odpísať straty," dodala Šichtařová. Garancia zaplatenia vzniknutej straty tak funguje len dovtedy, kým ju má penzijná spoločnosť z čoho doplatiť.

V lepšom prípade sa strata zaplatí zo ziskov iných dôchodkových fondov, v horšom, ako dnes hrozí v Grécku, ich nebude z čoho zaplatiť. Pred zavedením garancií minulou Ficovou vládou najviac zarábali konzervatívne budúce dlhopisové fondy. Ďalšie dva fondy pre polročnú dobu kontrolovania výnosov nemohli zarobiť na raste akcií v roku 2009. ,,Až o 150 miliónov eur a viac mohli mať občania v druhom pilieri na účtoch navyše, keby bývalá vláda nezaviedla do zákona takzvané garancie," tvrdí Mihál. Samotní správcovia sú vo vyčísľovaní strát opatrnejší.

,,Nikdy som to nerátal a ani nebudem," povedal Peter Socha, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Nedá sa totiž presne povedať, koľko akcií a v akom období by dôchodkové správcovské spoločnosti nakúpili.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ