Penzisti sa nemusia báť, nový spôsob valorizácie sa odkladá

Vláda Ivety Radičovej chystala viacero úprav, minister sociálnych vecí Jozef Mihál z SaS však nemal celkom jasno v tom, čo vlastne chce. Neprehľadná bola najmä najdiskutovanejšia zmena, ktorá sa týka už takmer 1,5 milióna súčasných penzistov – valorizácia. Hovorilo sa o toľkých možnostiach, až z toho vznikal chaos. Napokon sa vláda dohodla, že sa bude valorizovať takzvanou dôchodcovskou infl áciou. Po novom sa mali dôchodky zvyšovať o päť rokov. „Valorizácia bude zohľadňovať tú infl áciu, ktorá sa týka dôchodcov. Bude odzrkadľovať najmä ceny potravín, liekov či energií,“ povedal minister Mihál. Naplno sa však od takzvanej dôchodcovskej infl ácie mala odvíjať až od roku 2017. „V rokoch 2013 až 2016, štyri roky po sebe, sa bude vychádzať pri zvyšovaní penzií z dôchodcovskej inflácie, ale nebudú sa zvyšovať percentuálne, ale o pevnú sumu.“

Pevná suma sa mala počítať tak, že sa z priemerného dôchodku podľa vývoja dôchodcovskej infl ácie vypočíta príslušná suma, ktorá sa potom pripočíta k všetkým dôchodkom. „Bude to znamenať určitú mieru solidarity pri zvyšovaní dôchodkov a samozrejme zvýhodnenie tých, ktorí majú dnes veľmi nízke dôchodky a padajú do systému hmotnej núdze,“ povedal Mihál.

O pevnú sumu sa mali zvyšovať starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky. Vdovské a vdovecké dôchodky však už len o 60 percent a sirotské o 40 percent z pevnej sumy pre poberateľov starobného dôchodku.

Ministerstvo argumentovalo tým, že valorizácia takzvanou dôchodcovskou infl áciou je spravodlivejšia, lebo súčasný, tzv. švajčiarsky systém dôchodky zvyšuje percentuálne, takže najviac rastú tie najvyššie a naopak. Percentuálny koefi cient sa počíta ako súčet polovice rastu inflácie a polovice priemerného nárastu miezd v sledovanom roku.

S názorom ministra však už pri predstavovaní zmeny nesúhlasila Jednota dôchodcov na Slovensku, ktorá proti novému spôsobu valorizácie spustila aj petíciu. „Chceme, aby systém zostal nastavený tak ako doteraz,“ povedal pred časom podpredseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Igor Fabián. „I keď sa v súčasnosti, keď je tzv. dôchodcovská infl ácia na úrovni štyroch percent, môže zdať tento systém výhodnejší a spravodlivejší, my však na valorizáciu hľadíme v horizonte niekoľkých desiatok rokov. Je predsa jasné, že mzdy začnú opäť rásť a infl ácia sa bude znižovať,“ upozornil Fabián.

Zo zmeny však napokon, aspoň zatiaľ, nič nebude a penzie sa budú valorizovať doteraz platným systémom. Od januára tak všetky porastú o 3,3 percenta. Rezort práce plánoval aj neskorší odchod do dôchodku.

Zrejme však, aspoň nateraz, pôjde do zabudnutia aj táto zmena. Vek odchodu do dôchodku sa mal nadviazať na strednú dĺžku života. Vzhľadom na prebiehajúci proces zvyšovania dôchodkového veku pre ženy, sa táto zmena mala zaviesť po tom, čo bezdetné ženy „dobehnú“ mužov, teda od roku 2016. Aby boli zmeny rovnomerné, je vhodné brať do úvahy päťročný kĺzavý priemer strednej dĺžky života vo veku 62 rokov. Dôchodkový vek by sa zvyšoval o medziročný rozdiel takto vypočítaného priemeru, prepočítaný na dni. Návrh počítal s tým, že nepôjde o radikálne zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, v prvom roku, keď mala zmena začať platiť, by sa vek odchodu do dôchodku predĺžil o 32 dní.

Budúce penzie mali byť nižšie

Už o štyri roky sa mali inak vypočítavať penzie. Zmeny sa mali týkať dvoch veličín – aktuálnej dôchodkovej hodnoty a priemerného osobného mzdového bodu. V súčasnosti sa dôchodková hodnota (ADH) stanovuje na základe medziročného rastu priemernej mzdy, a tak sa vlastne každý rok zvyšuje. „Nezohľadňuje sa pri nej skutočnosť, že v dôsledku predlžovania priemerného veku dožitia sa sústavne predlžuje doba výplaty dôchodku. Aby sa zohľadnila aj táto skutočnosť, do súčasne platného vzorca sa vloží nová veličina závislá od dynamiky medziročnej zmeny dôchodkového veku,“ vysvetľoval dôvod zmeny Mihál, podľa ktorého by to prinieslo do systému viac solidárnosti, kým dnes je prvý pilier viac zásluhovým.

Dôchodková hodnota, ktorá je jedným z parametrov pre výpočet dôchodku, sa teda od začiatku roka bude zvyšovať tak ako doteraz. Kým pre rok 2011 je jej hodnota 9,5756 eura, od januára 2012 je predpoklad, že bude na úrovni 10,0059 eura. Novopriznávané penzie tak budú od januára o čosi vyššie.

Inak sa mal započítavať aj priemerný osobný mzdový bod (POMB). Ten v hodnote 1 sa mal započítať v celej výške a z hodnoty vyššej ako 1 do hodnoty „reálneho“ POMB najviac však do hodnoty 3 len 86 percent v roku 2016. Toto percento sa po roku 2016 malo postupne znižovať o 2 percentuálne body až na úroveň 52 percent. Ak by prešiel tento návrh, penzia človeka, ktorý by šiel do dôchodku dnes a zarábal by 1 000 eur, by bola vyššia ako človeka, ktorý by šiel do penzie po roku 2016 za rovnakých platových podmienok.

Minimálna a maximálna penzia

Pri úvahe o minimálnom dôchodku hlavnú úlohu zohrával fakt, aby sa človek, ktorý odchádza do penzie, nedostal do stavu hmotnej núdze. V súčasnosti inštitút minimálneho dôchodku neexistuje, a tak ak človek, ktorého dôchodok Sociálna poisťovňa vypočíta nižší, ako je životné minimum, môže od štátu dostávať rôzne dávky. A práve ich vybavovaniu chcelo ministerstvo návrhom minimálnej penzie zabrániť. Existovali dve verzie jeho výpočtu. Prvý bol, aby sa minimálny dôchodok odvíjal od príjmu a majetku, druhý variant do posudzovania nezahŕňal majetok ani príjem. Paušálny minimálny dôchodok znamená, že naň majú nárok nielen chudobní dôchodcovia, ale aj ľudia, ktorí majú príjmy z iných zdrojov, resp. majú majetky alebo neplatili poistné. S tým však nesúhlasili viacerí odborníci. Ak by sa podľa nich dorovnali dôchodky, niektorí dôchodcovia dostanú viac, ako by im prináležalo.

Princíp solidárnosti

Aby sa prejavil princíp solidárnosti v prvom pilieri, uvažovala vláda aj nad zavedením maximálnej penzie. Mala byť stanovená na rovnakej úrovni, ako je priemerná mzda v hospodárstve, dnes približne 760 eur.

Znamenalo by to, že nárok naň by mali ľudia, ktorí platia poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, a teda s príjmom približne na úrovni 4–násobku priemernej mzdy. Čo sa týka jeho výšky, čistá miera náhrady na spomínanej úrovni príjmu je dnes približne 45 percent, čo je vzhľadom na to, že ide o vysokopríjmových obyvateľov, pomerne štedré.