Nitra, Komárno, Galanta – prepustení sú bez práce

Branislav Toma | 29.03.2012 22:29
Práca, nezamestnaný, výpoveď
Ilustračné foto
Nájsť si novú prácu po strate zamestnania majú problém i ľudia s pracovnými návykmi a kvalifikáciou.

Podľa štatistík úradov práce si nové zamestnanie v priebehu minulého mesiaca našiel každý druhý prepustený. Ešte horšie sú na tom ľudia, ktorí stratili zamestnanie pri hromadných prepúšťaniach, z nich si dokáže nájsť zamestnanie len každý tretí. V mnohých lokalitách, ako je Ponitrie či juh Slovenska, je však šanca na prácu pre prepustených ešte nižšia.

Nízke mzdy prepusteným robotníkom neumožňujú ani ako–tak slušne vyžiť z polročnej podpory v nezamestnanosti. Prepustení navyše často nemajú ani nijaké úspory a nemôžu si tak dovoliť zostať dlhodobo bez práce.

„Samozrejme, že prepustení zamestnanci sa snažia okamžite zamestnať, keďže u nás sa zarába od 350 do 450 eur v čistom a z takéhoto platu si nikto nedokáže usporiť nejakú rezervu na horšie časy,“ povedal Tomáš Javorka, odborový šéf v Slovenských lodeniciach v Komárne. Tejto firme v najbližších týždňoch hrozí hromadné prepúšťanie tristo kmeňových zamestnancov v prípade neposkytnutia úveru od štátnej Eximbanky.

Nálada v lodeniciach je zlá

Bez pomoci od štátu lodenice nedokážu financovať výstavbu lodí pre nemeckých zákazníkov. „Medzi zamestnancami vládne skeptická nálada, nádejou je poskytnutie úveru,“ dodal Javorka. „Väčšina ľudí tu má nad päťdesiat rokov, a tak už pre zamestnávateľov nie sú zaujímaví,“ hovorí Javorka. V lodeniciach už od roku 2008 prišlo o prácu viac ako päťsto ľudí.

„Šikovní zvárači a zámočníci si aj teraz dokážu nájsť rýchlo robotu. No sú tu aj iné profesie ako klampiari, potrubári, stolári či elektrikári a o tých už nie je taký záujem,“ dodal Javorka.

V Komárne je pritom aktuálne bez práce viac ako desaťtisíc ľudí a miera nezamestnanosti je viac ako 19 percent. Ďalšie stovky nezamestnaných môžu pribudnúť po skončení prepúšťania v Nokii v neďalekom Komárome.

Prepustení v Nitre to majú ťažké

Prepúšťajú i elektrotechnické fabriky. Napríklad v Nitre v úvode roka prišlo o prácu v spoločnosti Foxconn približne päťsto zamestnancov. „Nepriaznivá situácia na svetových i európskych trhoch v rámci LCD TV biznisu sa odzrkadlila aj na našich výrobných plánoch. Z tohto dôvodu sme boli nútení v mesiaci január 2012 upravovať stav zamestnanosti v našej spoločnosti,“ povedala Helena Windisch, hovorkyňa spoločnosti Foxconn.

Fabrika s miernym nárastom výroby v súvislosti s lepším predajom televízorov v rámci olympijských hier v Londýne počíta už v mesiacoch apríl a máj.

„Osobne som bol pri tom, ako sa začalo prepúšťanie a zo strany zamestnávateľa bola deklarovaná snaha nájsť prepusteným ľuďom nové miesta v rámci nitrianskeho priemyselného parku,“ hovorí Pavol Adámek z odborového zväzu Kovo. Lenže v meste pod Zoborom hromadne prepúšťali i textilka Setama, elektrotechnická spoločnosť Daidong a výrobca plastov Dia Moulding. „Reálne sa tak nové zamestnanie podarilo nájsť minimálnemu počtu ľudí,“ dodal Adámek.

Od pásu na úrad práce

V elektrotechnickom priemysle ide väčšinou o práce montážneho charakteru bez nároku na technické vzdelanie a prepustení ľudia tak nevynikajú žiadanými špeciálnymi vedomosťami vhodnými na uplatnenie na trhu práce. „Na prácu za pásom v takýchto fabrikách netreba maturitu. Jediné, čo treba, je vydržaťvysoké pracovné tempo,“ dodal Adámek.

Zamestnanci by sa vedeli uplatniť v iných elektrotechnických fabrikách, lenže tie dnes tiež prepúšťajú. Samsung môže prepustiť tisíc ľudí, ak od štátu nedostane daňové prázdniny vo výške 28 miliónov eur. Hľadanie práce v súčasnosti bežne trvá niekoľko mesiacov. „Keď sa pozrieme na situáciu na trhu práce, je veľmi málo pozícií, ak vôbec nejaké sú, kde sa dá práca nájsť rýchlo,“ hovorí Lucia Burianová z portálu Profesia.sk.

Nízka podpora, zlé kurzy

Robotník v elektrotechnickom priemysle môže po prepustení počítať počas šiestich mesiacov s podporou v nezamestnanosti od 180 do 250 eur za mesiac. „Z tohto sa nedá vyžiť a všetci ľudia v závode majú obavy z hromadného prepúšťania,“ hovorí Andrea Dulíková, šéfka odborov v Samsungu.

Nádejou sú rekvalifi kačné kurzy. Záujem je najmä o vodičov vysokozdvižných vozíkov a zváračov. „Je jednoduchšie naučiť nezamestnaného ovládať vysokozdvižný vozík, ako z neho urobiť zvárača so špecializáciou na bodové zváranie plastov a rúr,“ povedal Ján Trgala, obchodný riaditeľ spoločnosti Trenkwalder.

Problémom štátom organizovaných školení je aj ich prílišné zameranie na teóriu. „Stáva sa to napríklad pri školeniach vodičov vysokozdvižných vozíkov, keď tí, obrazne povedané, často vidia vysokozdvižný vozík iba cez okno,“ uzavrel Trgala. Ľudia tak často pohoria na skúškach praktických schopností u zamestnávateľa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ