Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni: Na čo si dať pozor?

Pri platení poistného

SZČO bez oprávnenia – ukončenie činnosti

Ak povinne poistená SZČO bez oprávnenia (to znamená SZČO, ktorá pracuje bez oprávnenia, napr. autori, umelci) ukončí vykonávanie tejto práce, je potrebné predložiť o tom čestné vyhlásenie, na základe ktorého jej zaniká povinnosť platiť poistné odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Spätné ukončenie činnosti nie je možné.

SZČO s oprávnením – ukončenie činnosti

Ak toto oprávnenie už nepotrebujú, pretože činnosť nevykonávajú, musia okrem zrušenia živnosti na živnostenskom úrade zrušiť aj toto oprávnenie v inštitúcii, ktorá ho vydala. Zrušenie tohto oprávnenia je povinná Sociálnej poisťovni oznámiť príslušná inštitúcia, napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Komora veterinárnych lekárov SR, Slovenská advokátska komora, Slovenská komora daňových poradcov, Národná banka Slovenska, Slovenská komora stavebných inžinierov a rôzne ministerstvá a iné úrady verejnej správy (živnostenský úrad, obecný úrad a pod.). Ak takéto oprávnenie SZČO nezruší, môže jej v prípade dosiahnutia zákonom ustanovenej hranice príjmov z podnikania za predchádzajúci rok vzniknúť povinné poistenie a povinnosť platiť poistné, aj keď reálne činnosť už nevykonáva.

SZČO – prerušenie činnosti

Živnostníci a ostatné SZČO sú povinní oznámiť prerušenie povinného poistenia na tlačive Registračný list FO do ôsmich dní od prerušenia v týchto situáciách:

• od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania do skončenia potreby tohto ošetrovania (OČR),
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok z úradu práce, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne poistenej SZČO,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania péenky až do jej skončenia
• počas trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne poistenej SZČO.

Pri poberaní dôchodku

Sirota – musí v lehote do ôsmich dní oznámiť ukončenie alebo prerušenie štúdia. Ak zmenu neohlási a sirotský dôchodok poberá naďalej, musí neprávom vyplatený sirotský dôchodok vrátiť. Ak v rámci vykonávanej kontroly nároku na výplatu sirotského dôchodku na vyzvanie Sociálnou poisťovňou v poslednom ročníku štúdia predloží potvrdenie o štúdiu a štúdium ukončí predpísaným spôsobom, nemá povinnosť oznamovať ukončenie štúdia.

Vdovy a vdovci – musia v lehote do ôsmich dní oznámiť: uzavretie manželstva, ak bola výplata dôchodku podmienená starostlivosťou o nezaopatrené dieťa, oznámiť včas ukončenie alebo prerušenie štúdia tohto dieťaťa. Ak zmeny nenahlásia, musia neprávom vyplatený vdovský/vdovecký dôchodok vrátiť.

Príjemca akéhokoľvek druhu dôchodku – musí v lehote do ôsmich dní nahlásiť zmenu adresy na doručovanie zásielok a dôchodkovej dávky, čísla účtu, na ktorý sa dôchodok poukazuje, zmenu mena a priezviska.

Zamestnanec (resp. SZČO), ktorý poberá predčasný dôchodok alebo pracuje v zahraničí – musí v lehote do ôsmich dní oznámiť výkon zárobkovej činnosti v zahraničí. Ak zmenu neohlási, musí vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku.

Poberateľ dôchodku zo zahraničia – musí nahlásiť výšku dôchodku vyplácaného zo zahraničia na účely vianočného príspevku – povinnosť oznámiť sumu dôchodku zo zahraničia do 30. septembra, ak došlo k zmene, zvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku – povinnosť oznámiť sumu dôchodku zo zahraničia do ôsmich dní od priznania alebo zmeny jeho sumy. Ak zmenu neohlásia, musia vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku, resp. vianočného príspevku.

Poberateľ dôchodku, ktorý má bydlisko v zahraničí a poberá aj dôchodok zo Sociálnej poisťovne – ten, ktorý má bydlisko v EÚ, musí Sociálnej poisťovni doručiť raz ročne (do 31. januára) tzv. doklad o žití. Dôchodca s bydliskom mimo EÚ tak musí urobiť raz štvrťročne (vždy do 15. apríla, 15. júla, 15. októbra a 15. januára v danom roku). Ak doklad o žití nepredložia, zastaví sa im výplata dôchodku až do predloženia tohto dokladu.

Príjemca akéhokoľvek druhu dôchodku – musí do ôsmich dní oznámiť zmenu adresy bydliska. Bydlisko je adresa, na ktorej príjemca dôchodku býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. (Bydlisko je miesto, kde sa osoba väčšinou zdržiava, kde má rodinu, majetok, centrum svojich životných záujmov. Nemusí byť totožné s trvalým pobytom.) Ak neohlási zmenu v lehote do ôsmich dní, Sociálna poisťovňa mu nevie doručiť výzvu na preukázanie rozhodujúcich skutočností alebo vlastný dôchodok, čím sa predĺži konanie o dôchodku alebo sa zastaví výplata dôchodku. Sociálna poisťovňa mu nevie doručovať ani ďalšie písomnosti.

Pri poberaní dávok – nemocenské dávky, úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti

Dávka nemocenské alebo péenka

• Zamestnanec odovzdá originál dokladu zamestnávateľovi (ten počas prvých 10 dní dočasnej práceneschopnosti (DPN) vypláca náhradu príjmu). Ak péenka trvá dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ je povinný odstúpiť pobočke Sociálnej poisťovne potvrdenie o DPN do troch dní po 10. dni trvania DPN zamestnanca.
• SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO) – najlepšie je ihneď po vystavení žiadosti lekárom odovzdať doklad pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska.

Dajte si pozor na: to, že ošetrujúceho lekára treba navštíviť v prípade choroby bez zbytočného odkladu. Ošetrujúci lekár môže uznať péenku len dňom, keď zistí chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Spätne môže uznať najviac tri dni, a to len na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej alebo ústavnej pohotovostnej služby. Doklad treba podpísať – bez podpisu nie je možné o dávke rozhodnúť. Správne treba vyplniť časť Vyhlásenie poistenca (najmä spôsob výplaty) – ak chýba spôsob výplaty, dávka sa vyplatí na adresu trvalého pobytu evidovanú v Sociálnej poisťovni. Predkladajte vždy originál.

Nemocenské a lístok na peniaze

Poberateľ dávky (zamestnanec, DNPO, SZČO) – ak péenka časovo prechádza z jedného do druhého mesiaca, musí Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. lístok na peniaze, odovzdať do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v termíne do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.

Zamestnávateľ – nie je povinný lístok na peniaze odovzdať do Sociálnej poisťovne (závisí od vzájomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, kto lístok odovzdá).

Hlásenie úrazu na účely nemocenského

Každý, komu sa stal úraz (pracovný aj nepracovný) a žiada o dávku – musí čo najskôr odovzdať príslušnej pobočke vyplnené tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského. Nepredloženie dokladu môže byť dôvodom na predĺženie lehoty na rozhodnutie o dávke, príp. nevyplatenia dávky v plnej sume.

Dávka materské

Matka dieťaťa musí najneskôr do tretieho mesiaca poberania dávky materské (tá sa začína vyplácať ešte spravidla šesť týždňov pred pôrodom) oznámiť rodné číslo dieťaťa, ak je cudzinka alebo dieťa nie je zapísané do matriky v SR. Ak matka dieťaťa neoznámi jeho rodné číslo, výplata dávky sa zastaví po 14 týždňoch od vzniku nároku na materské.

Zmena adresy a dávky

Zamestnanec – zmenu mena a adresy hlásiť nemusí, pretože predložením Registračného listu (zmena) pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska to urobí za neho zamestnávateľ.

Čo musí invalidný dôchodca

Poberateľ invalidného dôchodku musí oznámiť zmenu adresy, kde sa zdržiava. Je to dôležité pri jeho predvolávaní na kontrolnú lekársku prehliadku.

Poberateľ dávky nemocenské musí ošetrujúcemu lekárovi pri vypĺňaní tlačiva Potvrdenie o dočasnej PN uviesť adresu, na ktorej sa počas trvania péenky bude zdržiavať. V prípade zmeny tejto adresy, ak ju ošetrujúci lekár povolil, musí do ôsmich dní písomne túto zmenu ohlásiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Je to nevyhnutné pre kontrolu dodržiavania liečebného režimu.