Darca môže mať právo dožiť v darovanom dome

Vecné bremeno v praxi najčastejšie ukladá vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť strpieť určité obmedzenia v niečí prospech. Takto je to aj v prípade, ak vám niekto daruje dom či byt a zároveň si vyhradí právo v ňom ďalej bývať. Povinným z vecného bremena je vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať predmetnú nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.

Vecné bremeno patrí medzi vecné práva, ide o nehnuteľnosť, čiže na jeho zriadenie je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. V katastri sa takéto právo zapisuje ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Pozor ale, právo doživotného bývania sa spája s oprávnenou osobou, teda osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov.

Čo sa týka obsahu zmluvy, aj táto, ako každá iná zmluva, si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Nevyhnutnosťou je písomná podoba. Chýbať nesmie meno a priezvisko, adresa, rodné číslo darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena. Takisto sa musí do zmluvy uviesť meno a priezvisko, adresa, rodné číslo obdarovaného, ktorý je súčasne aj osobou oprávnenou z vecného bremena. Chýbať nesmú podpisy zmluvných strán a dátum uzavretia zmluvy.

Doživotné užívanie nehnuteľnosti so sebou prináša pre darcu aj obdarovaného isté povinnosti. Ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec je zároveň povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy.

Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania. Úhrady nákladov na prevádzku nehnuteľnosti bývajú najrizikovejšou časťou takejto právnej úpravy majetkových pomerov. Stáva sa, že jedna zo zmluvných strán prestane plniť svoje povinnosti, prípadne sa absolútne odmieta podieľať na nákladoch. Vhodné je preto upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena.

Zmluvne sa oplatí dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti. V praxi sa často prejaví, že obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je na základe určitého právneho titulu povinný poskytovať inej osobe bývanie v jeho nehnuteľnosti, môže byť pre obe strany v určitých situáciach obmedzujúce. Z toho dôvodu je vhodné, aby si obe strany dohodli presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, a konkretizovali, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne.

Tu je však potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu vyplývajúcom z vecného bremena sú takmer všetky práva na strane oprávnenej osoby, teda osoby využívajúcej právo bývania. Aj keď má darca na bývanie vyhradenú len jednu miestnosť, treba vziať do úvahy to, že k bytu patrí tiež príslušenstvo – kuchyňa, sociálne zariadenie, chodba, pivnica, dvor, záhrada či prístavby.