Kto dedí zo zákona? Aké sú pravidlá dedenia, keď poručiteľ nezanechá závet?

1. dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektorý potomok, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Čítajte aj Nechcete, aby váš syn či dcéra po vás dedili a plánujete ich vydediť? Kedy tak môžete urobiť

Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo.

Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka ale nededia vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.

Príklad:

A: Zosnulý muž bol majiteľom bytu spoločne s manžkoum, byt patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stane jeho polovičný podiel na vlastníctve bytu. Manželia mali dve deti. Dediť budú teda manželka a dve deti. V prípade, ak by sa manželia v čase smrti rozvádzali a nevyporiadal sa majetok v BSM, tak polovica majetku, ktorá patrila do BSM, by pripadla stále ešte manželovi a druhá bude tvoriť dedičstvo.

• účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne, alebo ústne do zápisnice, alebo vyporiadanie vykoná súd. Následne sa dedená polovica majetku rozdelí na časti podľa počtu dedičov, všetci majú zo zákona nárok na rovnakú časť dedičstva.
• v prípade ak by bola muž rozvedený, bývalá manželka by nemala nárok na dedičstvo a dve deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom. Ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá.
• v prípade existencie testamentu by sa dedičské podiely rozdelili podľa poslednej vôle zosnulého. Odkázať svoju polovicu majetku by mohol napríklad len jednému z dedičov.

2. dedičská skupina

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.

Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá sa s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázaní.

Príklady:

A: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom – dom patril do ich BSM. Po smrti manželky a vyporiadaní BSM v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve bytu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manžel, manželkini rodičia, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú. Manželia boli bezdetní.

Byt v dedičskom konaní zdedí manžel. Stane sa teda 100-percentným vlastníkom nehnuteľnosti.

Ak by žili manželkini rodičia, mali by ako dedičia z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželovi by ale pripadla najmenej polovica dedičstva. Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní teda rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú tiež zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal polovicu dedeného podielu.

V prípade existencie testamentu by sa dedičské podiely rozdelili podľa poslednej vôle zosnulej. Odkázať svoju polovicu majetku by mohla napríklad len jednému z dedičov.

3. dedičská skupina

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Príklad:

Zosnulý muž je vlastníkom bytu, v ktorom býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti, deti nemali spoločné, ani muž nemal deti z predchádzajúceho vzťahu. Rodičia muža nežijú, žijú jeho dvaja bratia, tretí brat zomrel, žijú jeho dve dcéry. Družka a aj súrodenci dedia v tretej dedičskej skupine, družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo jemu.

Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho dvom súrodencom a neteriam (dcéram mŕtveho súrodenca).

Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad tri deti, tak by sa podiel, ktorý by pripadal ich mŕtvemu otcovi, rozdelil medzi tri osoby.

Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané.

Ak by muž nemal manželku, družku, deti ani rodičov, len súrodencov, tak by všetci dedili rovným dielom, súrodenci zo zákona dedia rovným dielom.

Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov ), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Ak by súrodenci už nežili, len ich potomkovia, rozdelili by sa o dedičstvo rovnakým dielom.

4. skupina zákonných dedičov

V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu: otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia v štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Príklad:

**Zosnulý muž bol jediným vlastníkom bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Žije starý otec z otcovej strany a stará mama z matkinej strany. **

Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec aj stará mama zdedia každý polovičný podiel z bytu.

Zosnulý muž bol jediným vlastníkom bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú, ani starí rodičia. Žije ale strýko a teta.

Ak muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive a ani ich deti, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Jediným spôsobom, ako udržať majetok v rodine, je v takejto situácii závet.