Príklady: Viete, ako postupovať pri darovaní majetku?

Zuzana Hlavačková, Pravda | 29.07.2022 08:17
darovacia zmluva, darovanie majetku, rodina,... Foto:
Ilustračné foto.
Darovanie patrí medzi najčastejšie formy prevodu vlastníctva, darovacou zmluvou darca bezodplatne niečo prenecháva obdarovanému a obdarovaný dar prijíma. Ako postupovať tak, aby bola darovacia zmluva nenapadnuteľná?

Príklad č.1: Darovanie chalupy

Rodičia manžela sa rozhodli synovi a jeho rodine darovať svoju chalupu. V darovacej zmluve sa uvádza iba synovo meno aj takisto aj na liste vlastníctva figuruje len syn ako vlastník nehnuteľnosti. Patrí táto nehnuteľnosť celej rodine?

Nadobúdanie vecí počas manželstva niektorým z manželov upravuje zákon tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetok majetok, okrem vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V prípade, ak je na darovacej zmluve uvedený ako obdarovaný len syn darcov, platí, že chalupu nadobudol darovaním do svojho výlučného vlastníctva a chalupa nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Takúto darovaciu zmluvu už nemožno dodatočne upravovať a na základe upravenej zmluvy uviesť manželku ako spoluvlastníčku chalupy. Riešením je keby manžel polovicu chalupy daroval manželke na základe novej darovacej zmluvy a tým by sa stala podielovým vlastníkom chalupy. Nehnuteľnosť by súčasne nebola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v prípade rozvodu by nebola predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Príklad č. 2: Darovanie bytu

Matka chce darovať byt dcére. Dcéra je vydatá, darkyňa však nechce, aby v prípade jej smrti dedil dcérin manžel ani jeho deti z predchádzajúceho vzťahu. Budú mať nárok na darovaný byt?

Občiansky zákonník dovoľuje darovať nehnuteľnosť len jednému z manželov, matka teda môže darovať byt len dcére. Uvedená nehnuteľnosť nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V prípade smrti dcéry (ak nezanechá závet), bude v rámci dedenia zo zákona dediť manžel, manželove deti nepatria do žiadnej dedičskej skupiny, dedili by len na základe závetu. Dcéra musí napísať závet, v ktorom uvedie, že byt nebude patriť do manželovho dedičstva.

Príklad č. 3: Darovanie dieťaťu

Matka chce darovať dom neplnoletej dcére. Môžu deti vlastniť nehnuteľnosť či musí byť do dcérinej plnoletosti majiteľkou bytu matka?

Darovať nehnuteľnosť možno aj deťom, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu ale vzniká až plnoletosťou. Kým dieťa nie je spôsobilé samostatne konať, v právnych záležitostiach ho zastupujú a jeho majetok spravujú jeho rodičia alebo, za špecifických okolností, iní súdom určení zákonní zástupcovia.

Zastupovanie a správa majetku musia byť v súlade so záujmami dieťaťa tak, ako to stanovuje zákon o rodine.

Darovanie nehnuteľnosti sa realizuje na základe písomnej darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom a obdarovaným. Pokiaľ dieťaťu darujú nehnuteľnosť rodičia, jeden z nich vystupuje ako darca a druhý rodič zmluvu podpíše ako zákonný zástupca dieťaťa. V zmluve by nemala chýbať klauzula o tom, že obaja rodičia s daným úkonom súhlasia.

Ak nehnuteľnosť daruje maloletému dieťaťu niekto iný, napríklad starí rodičia, je na to potrebný súhlas oboch rodičov. Súhlas jedného rodiča postačuje, iba ak práva druhého rodiča boli na základe rozhodnutia súdu obmedzené, prípadne ak druhý rodič nemá spôsobilosť na právne úkony alebo nežije.

Darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu je podľa zákona podmienené súdnym rozhodnutím. Podľa Občianskeho súdneho poriadku, právny úkon urobený v mene maloletého dieťaťa podlieha schváleniu súdu. Návrh na schválenie darovacej zmluvy podávajú zákonní zástupcovia na okresnom súde v mieste bydliska maloletého. Vo výnimočných prípadoch môže zakročiť súd v obvode, v ktorom sa maloletý zdržuje. Za podanie návrhu sa neplatí súdny poplatok.

Úlohou súdu je rozhodnúť o tom, či je daný úkon v súlade so záujmom dieťaťa. Napríklad v prípade, ak by rodičia chceli darovať dieťaťu nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená záložným právom v prospech finančnej inštitúcie, môže súd takýto návrh zamietnuť. Súd by mohol zasiahnuť aj vtedy, ak by jeden z rodičov už počas súdneho konania s darovaním nehnuteľnosti dieťaťu nesúhlasil.

Majetok maloletého až do nadobudnutia plnoletosti spravujú jeho zákonní zástupcovia, pričom musia vždy konať s náležitou starostlivosťou v záujme maloletého. Na nakladanie s majetkom maloletého nad rámec bežných vecí potrebuje zákonný zástupca vždy súhlas súdu, napríklad ak by chcel dom, ktorý patrí dieťaťu, predať.

Príklad č. 4: Napadnutie zmluvy

Dedko daroval vnukovi byt na základe darovacej zmluvy. Môžu jeho potomkovia a ostatní vnuci súdne napadnúť darovaciu zmluvu a žiadať o vyplatenie dedičského podielu?

Darovaciu zmluvu ako dvojstranný právny úkon možno napadnúť pre neplatnosť len z týchto dôvodov: ak nebol uskutočnený slobodne a vážne a určite a zrozumiteľne.

Napadnúť ju možno aj vtedy, ak ide o právny úkon, ktorý je právne nemožné plniť, ďalej ak je tento úkon uskutočnený osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo ak je uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, pre ktorú je nespôsobilá na právne úkony.

Zmluvu možno napadnúť aj vtedy, ak ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, prípadne ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Deti a vnuci darovaciu zmluvu napadnúť nemôžu, ale byt sa bude započítavať do prípadného dedičského podielu obdarovaného vnuka.

Príklad č. 5: Podpísanie zmluvy

Manželia vlastnia pozemok, ktorý manželka – matka – chce darovať synovi, otec je vážne chorý a nie je spôsobilý podpísať dokument. Je možné zmluvu uzavrieť tak, aby bola platná, s tým, že jeden z darcov ju nepodpíše?

Podľa Občianskeho zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Pokiaľ však je zdravotný stav otca taký vážny, že nie je schopný porozumieť právnemu úkonu, ktorý robí, možno podať návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, pričom ak súd návrhu vyhovie, ustanoví dotyčnej osobe opatrovníka. Ten môže konať za dotyčnú osobu pri bežných právnych úkonoch, pokiaľ však ide o taký právny úkon, ako je nakladanie s majetkom, na ten by opatrovník potreboval súhlas súdu.

Ak bude chýbať podpis druhého darcu, tak bude zmluva absolútne neplatná a napadnuteľná.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ