Chrípka sa vracia v plnej sile, my proti nej nemáme imunitu. Chráni očkovanie proti covidu? + otázky a odpovede

Pravda | 10.10.2022 08:00
chrípka, choroba, nádcha, muž, dôchodca,... Foto:
Ilustračné foto.
Chrípková sezóna bola takmer vždy predvídateľnou súčasťou každej zimy od októbra do apríla, ale covid všetko zmenil. Dva roky bola cirkulácia chrípky v dôsledku protipandemických opatrení veľmi nízka, čo môže znamenať, že naša imunita je zrejme nízka. Odborníci upozorňujú na potenciálne silnú chrípkovú sezónu, sledujúc správanie chrípky počas sezóny na južnej pologuli a aj vzhľadom na obnovenie cestovania a zrušenie väčšiny protipandemických obmedzení.

K rizikovým patria aj seniori a ľudia s chronickým ochorením. U starších osôb má chrípka horší priebeh a častejšie spôsobuje komplikácie, ktoré nezriedka vedú až k úmrtiu.

„Obyčajná chrípka“. ,,Na toto nešťastné slovné spojenie narážam roky, pred pandémiou COVID-19 i počas nej. Zakaždým ma dokáže zaraziť, ako nebezpečne sa ním zľahčuje závažnosť chrípky. Chrípka, rovnako ako COVID-19, rozhodne nie je banalita," hovorí hlavný odborník Úradu verejného zdravotníctva Ján Mikas.

Dokáže ohroziť život, spôsobiť komplikácie či dlhodobé zdravotné ťažkosti, narušiť bežné fungovanie spoločnosti a dokonca vyvolať pandémiu s bolestivými následkami.

Riziká chrípky

Foto: uvzsr.sk
chripka komplikacie

Často sa chrípka u seniorov prejavuje atypicky – horúčka a suchý kašeľ môžu byť mierne. Zhoršuje sa funkcia orgánov, vrátane mozgu, časté sú komplikácie a úmrtia sa skrývajú za diagnózami pneumónie či dekompenzácie chronických ochorení.

Zvyšuje riziko imobility – až 15 % starších osôb zostane po hospitalizácii s chrípkou bezvládnych a odkázaných na starostlivosť druhých.

Očkovanie seniorov proti chrípke: pomáha zlepšiť priebeh ochorenia, znižuje pravdepodobnosť vzniku komplikácií, pomáha predísť úmrtiu v súvislosti s komplikáciami chrípky.

Odborníci odporúčajú očkovanie všetkým osobám nad 59 rokov, ale aj ich rodinných príslušníkov a ostatných osôb, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

S rastúcim vekom klesá výkonnosť imunitného systému a zhoršuje sa kvalita prirodzených bariér organizmu. U seniorov je preto vyššia pravdepodobnosť nakazenia sa chrípkou. Vírus sa šíri veľmi rýchlo najmä v uzavretých kolektívoch. Mimoriadne rizikovou skupinou sú domovy dôchodcov.

Navyše, starší ľudia nad 59 rokov sú často nositeľmi niektorého z chronických ochorení, ktoré môže chrípka vážne skomplikovať.

Ponaučenie z južnej pologule

Epidemiológovia sledujú vývoj chrípkovej sezóny na južnej pologuli na predikciu toho ako sa môže vyvinúť situácia u nás.

„Zem má dve hemisféry a teda dve obdobia chrípkových epidémií. Preto napríklad austrálska sezóna, ktorá sa práve končí, indikuje, čo sa môže udiať v našich zemepisných šírkach,“ vysvetľuje profesorka Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

„Austrália zažila najhoršiu chrípkovú sezónu za posledných päť rokov, pričom počet prípadov bol podľa oficiálnych údajov trikrát vyšší ako očakávaný. Prípady chrípky vyvrcholili asi o dva mesiace skôr ako zvyčajne, čo poukazuje na skorý nápor chrípky v krajine,“ dodáva profesorka Krištúfková.

Chrípka spúšťa kardiovaskulárne príhody aj u zdravých dospelých

Vzhľadom na veľmi nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne a nedostatočnú zaočkovanosť ľudí existuje predpoklad, že budeme k chrípkovým vírusom vnímavejší a zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť do silnej chrípkovej epidémie.

Chrípka nie je vôbec banálne ochorenie. S ochorením chrípky je na celom svete súvisiacich 3 až 5 miliónov prípadov závažných ochorení a až 650 000 úmrtí roč­ne.

Chrípka nie je vôbec banálne ochorenie. S ochorením chrípky je na celom svete súvisiacich 3 až 5 miliónov prípadov závažných ochorení a až 650 000 úmrtí ročne. Môže mať veľmi ťažký priebeh, spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť.

Foto: uvzsr.sk
chripka priznaky

Môže viesť k zápalom pľúc, zlyhaniu dýchania či zápalovým ochoreniam srdca. Pacientom sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne.

„Nízka dôvera v očkovanie, ale aj všeobecne nízka vôľa zúčastňovať sa preventívnych vyšetrení alebo prevencie očkovaním, je prejavom silnej vzájomnej nedôvery medzi ľuďmi, k inštitúciám a k expertíze a expertom.“
doc. Michal Vašečka, sociológ z Bratislava Policy Institute.

Vedecké dôkazy z mnohých štúdií potvrdzujú, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie.

Štúdia databázy dospelých pacientov nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala 10 x vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a 8 x vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do 3 dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaním s prípadmi bez ochorenia na chrípku. .

Dlhodobá nízka dôvera v očkovanie, podceňovanie chrípky, odmietanie aktívnej prevencie, vysoké počty odvrátiteľných úmrtí viedli lekárov, špecialistov, pacientov a expertov v zdravotníctve k sformovaniu odbornej platformy Aliancia proti chrípke. „Jednou z priorít Bratislavského samosprávneho kraja je prevencia a osveta. Preto k očkovaniu budeme naďalej pristupovať aktívne a zodpovedne,“ hovorí lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay.

„Vítam iniciatívu odborníkov spojiť sa a prinášať informácie ohľadom rizík a prevencie chrípky pre verejnosť. Je dôležité počúvať hlas odborníkov, je potrebné sa pred chrípkou chrániť a pomôcť zvládnuť chrípkovú sezónu bez dodatočného tlaku na zdravotný systém,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Prevencia

  • Prísun vitamínov, zdravá strava, každodenný pohyb, umývanie rúk a pravidelné vetranie – to všetko sú opatrenia, ktoré pomáhajú zvýšiť odolnosť organizmu. Ani silná imunita však neznamená stopercentnú ochranu v boji s vírusom chrípky.
  • Jedinou preukázateľne účinnou prevenciou je očkovanie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v súčasnosti pomáha predísť až 2,1 miliónom ochorení na chrípku, 65 600 hospita­lizáciám a 37 200 úmrtiam v rámci Európskej únie. Odborníci ho preto považujú za najefektívnejšiu prevenciu v boji s chrípkou.

O chrípkovej sezóne

Čo je chrípková sezóna a ako dlho trvá?

Chrípková sezóna sa na severnej pologuli oficiálne začína od 40. týždňa aktuálneho roka a pretrváva do 18. týždňa nasledujúceho roka (pre túto sezónu to vychádza na začiatok októbra až úvod mája). Ide o obdobie, ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky a jej podobných ochorení.

Počas chrípkovej sezóny môže dochádzať k vzniku chrípkových epidémií. Aktivita chrípky sa obvykle začína zvyšovať v priebehu decembra s tým, že k celoštátnej chrípkovej epidémii zvykne za bežných okolností dochádzať zväčša na prelome januára a februára.

O epidémii v zásade hovoríme vtedy, keď dôjde k nahromadeniu ochorení v epidemiologickej súvislosti v pomerne krátkom čase, na ohraničenom mieste a vyvolaných tým istým pôvodcom nákazy.

V čase prudkého nárastu prípadov chrípky a akútnych respiračných ochorení v detských kolektívoch môžu byť zavedené opatrenia ako napríklad takzvané “chrípkové prázdniny”.

Čo možno očakávať od chrípkovej sezóny 2022/2023?

Pri nižšom výskyte chrípky v uplynulej sezóne sa predpokladá, že populácia do značnej miery nemá ochranné hladiny protilátok, ktoré by obvykle vznikli po kontakte s chrípkovým vírusom.

Vírusy chrípky sa medzi jednotlivými chrípkovými sezónami spravidla líšia. Je však medzi nimi určitá podobnosť a človek, ktorý prekoná chrípku, má vo väčšine prípadov určitú pamäťovú imunitu chrániacu jeho organizmus. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia a zvýšený výskyt chrípky môže vyústiť do chrípkových epidémií.

Priebeh nastávajúcej chrípkovej sezóny na severnej pologuli (a teda aj na Slovensku) sa obvykle odhaduje aj s ohľadom na vývoj na južnej pologuli. Tam sa totiž chrípková sezóna prekrýva s “európskymi” letnými mesiacmi a zväčša vrcholí v auguste.

Scenáre z južnej pologule sa síce na severe nemusia naplniť, no vytvárajú priestor na prípravu. Dáta z tohtoročnej austrálskej chrípkovej sezóny ukazujú, že krajina mala najhoršiu chrípkovú sezónu za posledných päť rokov, pričom počet prípadov bol trikrát vyšší ako priemer.

Aké typy a subtypy chrípkových vírusov existujú?

V súčasnosti poznáme štyri typy vírusu chrípky – A,B,C,D. Epidémie počas chrípkovej sezóny spravidla zapríčiňujú dva ľudské chrípkové vírusy, A a B.

Typ C obvykle u ľudí vyvoláva ochorenie s miernymi príznakmi a nezvykne spôsobovať epidémie.

Vírus chrípky D bol dokázaný len u ošípaných a dobytka.

Aké zdravotné komplikácie môže spôsobiť chrípka alebo COVID-19?

Chrípka a COVID-19 nie sú banálne ochorenia. Obe môžu mať ťažký priebeh, spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť.

Ochorenia môžu viesť napríklad k zápalom pľúc, zlyhaniu dýchania či zápalovým ochoreniam srdca. Pacientom sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti, alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne.

Štúdie dokázali, že po prekonaní chrípky je u dospelých vo veku 40 a viac rokov riziko vzniku infarktu myokardu desaťkrát a mozgovej príhody osemkrát vyššie ako bez prekonanej chrípky.

COVID-19 postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacientom sa môže poškodiť cievna stena, hrozí narušenie zrážanlivosti krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín. Rizikoví sú najmä seniori, polymorbídni pacienti, ale aj ľudia v strednom veku s nadváhou alebo obezitou, diabetom, prípadne hypertenziou.

Časť pacientov má po prekonaní covidu dlhodobé zdravotné komplikácie, ktoré môžu pretrvávať týždne až mesiace. V dôsledku ochorenia na COVID-19 sa objavujú tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek či srdca.

Infekcia môže napádať aj centrálny nervový systém, čoho dôsledkom môžu byť nepríjemné neurologické komplikácie.

Očkovanie proti chrípke

Ako sa môžem chrániť pred chrípkou a COVID-19?

Očkovaním. Proti chrípke a aj proti ochoreniu COVID-19 existujú dostupné, bezpečné a účinné vakcíny. Očkovaný človek má vysokú pravdepodobnosť ochrany pred ťažkým priebehom ochorenia a trvalými následkami týchto vírusových ochorení.

Prečo sa proti chrípke očkuje každú sezónu “nanovo”?

Pretože chrípkové vírusy neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku nemusí chrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi. Z toho dôvodu musí byť očkovacia látka každý rok aktualizovaná.

Očkovacia látka proti chrípke sa svojím zložením prispôsobuje pred začatím každej chrípkovej sezóny.

Pozostáva z častí tých vírusov chrípky, ktoré najčastejšie cirkulovali v populácii v priebehu predchádzajúcej chrípkovej sezóny.

Kedy je vhodné dať sa zaočkovať?

Ochrana pred chrípkou – protilátky – sa v tele vytvárajú 2 až 3 týždne po očkovaní. Dôležité je vytvoriť si dostatočné množstvo protilátok proti chrípkovému vírusu skôr, ako a chrípka začne šíriť v komunite. Preto sa vo všeobecnosti odporúča očkovanie v priebehu októbra až do konca novembra, aby ochranný účinok vydržal počas celej chrípkovej sezóny.

V nevyhnutných prípadoch je možné očkovať aj neskôr, dokonca aj v prípade, ak prebieha epidémia chrípky.

Očkovanie by ste mali odložiť, ak pociťujete príznaky chrípky alebo prechladnutia.

Účinnosť chrípkovej vakcíny klesá približne o 6 % – 11 % za mesiac.

Nakoľko účinné sú vo všeobecnosti chrípkové vakcíny?

Účinnosť chrípkovej vakcíny závisí od veku a schopnosti očkovanej osoby vytvoriť si dostatočnú imunitnú odpoveď na očkovanie. Je ovplyvnená aj tým, nakoľko sú si podobné kmene chrípky obsiahnuté vo vakcíne s tými, ktoré napokon cirkulujú v danej chrípkovej sezóne.

U zdravých detí a dospelých do 65 rokov sa uvádza účinnosť chrípkových vakcín 70 – 90 %. U starších osôb účinnosť klesá.

Avšak očkovanie proti chrípke ľudí vo vekovej skupine 65+ vedie až k 60-percentnému zníženiu počtu hospitalizácií v dôsledku pneumónie a chrípky a dokonca k až 68-percentnému zníženiu úmrtí v súvislosti chrípkou.

Má očkovanie význam aj pre mladého a inak zdravého človeka?

Áno. U zaočkovaných ľudí je významne nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú na chrípku a očkovanie ich zároveň chráni pred komplikáciami chrípkového ochorenia (bronchitída, pneumónia, akútna sinusitída, akútna otitída) alebo pred hospitalizáciou.

Zaočkovaný mladý a zdravý človek chráni svoje zdravie, pomáha znižovať riziko nákazy pre ľudí vo svojom okolí a zachováva si práceschopnosť.

Je možné ochorieť na chrípku aj viackrát za sezónu?

Áno, je to možné. Môže sa to stať, pretože vírus chrípky ľahko a často podlieha mutáciám, ako aj preto, že existuje viacero druhov chrípkových vírusov súčasne. Počas sezóny tak medzi ľuďmi cirkulujú viaceré typy chrípkových vírusov a imunita po prekonaní jedného typu chrípky nemusí zabezpečiť ochranu proti inému. Napríklad po infekcii vírusu chrípky A je možné nakaziť sa vírusom chrípky B a naopak.

Keďže vakcína zámerne obsahuje viac podtypov vírusov chrípky A aj B, najlepšou prevenciou voči opakovanému ochoreniu na chrípku je práve očkovanie.

Účinkuje aj vakcína, ktorá svojím zložením “netrafí” chrípkové kmene danej sezóny?

Môže sa stať, že zloženie vakcíny napokon “netrafí” niektorý z chrípkových kmeňov, ktorý počas sezóny preváži v populácii, no nestáva sa to často.

Existujú štúdie, ktoré dokázali, že aj vakcína obsahujúca odlišné vakcinálne kmene dokáže znížiť výskyt horúčkových stavov a horúčkových respiračných ochorení horných dýchacích ciest až o 20 %.

Môžem ochorieť na chrípku aj covid?

Je možné naraz ochorieť na chrípku a COVID-19 či byť napríklad infikovaný vírusom chrípky a adenovírusom?

Áno. Oslabený organizmus je totiž náchylnejší na ďalšie infekcie. Súbežný priebeh chrípky a iného respiračného ochorenia môže zhoršiť váš zdravotný stav, skomplikovať liečbu, prípadne mať fatálne následky.

Chráni očkovanie proti chrípke aj pred COVID-19 a naopak, očkovanie proti COVID-19 pred chrípkou?

Nie, pretože ide o dva rôzne vírusy a každá zo schválených vakcín efektívne chráni iba pred tým ochorením, na prevenciu ktorého bola vyvinutá. Očkovanie proti chrípke aj očkovanie proti COVID-19 však podstatne znížia riziko, že súčasne budete mať chrípku aj COVID-19. Súbežný priebeh oboch ochorení, respektíve prekonanie oboch infekcií v krátkom časovom rámci, môže významne zhoršiť celkový zdravotný stav.

Aký postup zvoliť v prípade, ak sa chcem dať zaočkovať proti chrípke a zaočkovať, respektíve preočkovať proti COVID-19?

Nakoľko ide o neživé vakcíny, je možné podať obe vakcíny naraz, každú do iného ramena. Očkovaciu látku proti chrípke je v princípe možné aplikovať súčasne nielen s vakcínou proti ochoreniu COVID-19, ale aj s inou vakcínou, napríklad proti pneumokokom.

Je na zvážení lekára, či bude očkovať osobitne proti chrípke a osobitne proti COVID-19, v tomto prípade sa obvykle uplatňuje minimálny odstup medzi očkovaniami 4 až 7 dní (nie je nevyhnutný, no slúži na odlíšenie prípadných vedľajších účinkov po očkovaní).

Chráni očkovanie proti chrípke aj pred chrípke podobnými ochoreniami? Je možné dať sa proti nim očkovať?

Očkovanie proti chrípke je vyslovene špecifická prevencia chrípky. Nechráni pred ostatnými chrípke podobnými ochoreniami (CHPO) vyvolanými či už adenovírusmi, respiračnými syncyciálnymi vírusmi (RSV), rinovírusmi, mykoplazmou pneumoniae, či vírusom parachrípky. Vakcíny proti CHPO zatiaľ neexistujú.

Ako podporovať obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny?

Najefektívnejšiu a najspoľahlivejšiu formu ochrany poskytuje očkovanie. Okrem toho možno svoju obranyschopnosť ďalej podporovať zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B- komplexu, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu.

Zdroj: Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva

Mýty a fakty o očkovaní

MÝTUS: Zdravý človek s dobrou imunitou sa nemusí očkovať proti chrípke

FAKT: To, že sa obvykle vyhnete chrípke neznamená, že túto chrípkovú sezónu na ňu neochoriete. Môžete tiež byť nositeľom nákazy pre iných ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní, a pre ktorých môže mať chrípka závažné následky. Ak nie ste v skupine s vysokým rizikom nákazy, vaša vakcinácia môže zabrániť, aby ste vírus preniesli na ďalších zraniteľných ľudí. Očkovaná osoba chrípku neprenáša.

MÝTUS: Chrípku je možné dostať aj z očkovania

FAKT: Očkovanie proti chrípke sa vykonáva neaktívnymi, neživými časticami vírusu, chrípku z neho teda očkovaný dostať nemôže. Tento mylný názor vychádza z faktu, že po vakcinácii trvá približne 2 týždne, kým si telo vytvorí protilátky, takže až potom je organizmus plne chránený.Po očkovaní môže nastať reakcia, s podobnými príznakmi ako ochorenie samotné, zvýšená teplota, bolesti svalov. Takéto príznaky však trvajú len 1 až 2 dni a rýchlo odznejú bez ďalších následkov.

Pokiaľ po vakcinácii dostane pacient chrípku, je to možné v tom prípade, keď sa nakazil pred tým, ako si stihol vytvoriť protilátky, alebo ochorel na iné vírusové ochorenie. Je aj možné, že sa nakazil kmeňom, ktorý nebol súčasťou vakcíny. Vtedy vakcína účinkuje len čiastočne, zmierňuje priebeh ochorenia.

MÝTUS: Kto bol očkovaný minulý rok, tento rok sa nemusí očkovať

FAKT: Vírus chrípky je unikátny tým, že je nesmierne premenlivý. Očkovacie látky proti chrípke sa od ostatných očkovacích látok odlišujú – ich zloženie sa každoročne mení podľa aktuálne cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky, preto je potrebné očkovanie vykonať každoročne. Očkovanie proti chrípke sa odporúča vykonať každý rok aj v prípade, keď je zloženie chrípkových vakcín rovnaké ako v predchádzajúcej chrípkovej sezóne.

Ochranná hladina protilátok po očkovaní proti chrípke totiž pretrváva po dobu 6 – 12 mesiacov. Zloženie chrípkových vakcín pre chrípkovú sezónu odporúčajú experti Svetovej zdravotníckej organizácie a Výbor pre humánne lieky.

MÝTUS: Nosenie rúška ma neochráni

FAKT: Nosením rúška chráni chorý seba aj svoje okolie. Rúško či respirátor významne bráni šíreniu nákazy. Vírus chrípky sa prenáša vzduchom drobnými kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní či rozprávaní, alebo kontaminovanými predmetmi. Vírus chrípky prežíva pri izbovej teplote v prachu až 14 dní. Pre vlastnú ochranu je nutné zabrániť vstupu vírusu na sliznice (oči, nos, ústa). Vírus môžete na seba preniesť priamo osobným kontaktom alebo aj nepriamo dotykom rúk kontaminovaných predmetov a následným prenesením na tvár.

MÝTUS: Je lepšie prekonať chrípku ako sa očkovať

FAKT: Chrípka je vážnym ochorením najmä pre tehotné ženy, malé deti, starších dospelých a osoby s niektorými chronickými zdravotnými problémami ako je astma, srdcové choroby, pľúcne ochorenia alebo diabetes. Chrípka u nich môže spôsobiť vážne komplikácie, hospitalizáciu alebo smrť, dokonca aj u zdravých detí a dospelých. Preto je očkovanie bezpečnejšou voľbou ako riskovať ochorenie na získanie imunitnej ochrany.

MÝTUS: Očkovanie proti COVID-19 ma chráni aj pred chrípkou

FAKT: Očkovanie proti chrípke nechráni pred COVID-19 a naopak, očkovanie proti COVID-19 nechráni pred chrípkou. Ide o dva rôzne vírusy a každá zo schválených vakcín efektívne chráni iba pred tým ochorením, na prevenciu ktorého bola vyvinutá. Očkovanie proti chrípke aj očkovanie proti COVID-19 však podstatne znížia riziko, že súčasne budete mať chrípku aj COVID-19.

MÝTUS: Chrípku a COVID-19 naraz nedostanem

FAKT: Na chrípku a COVID-19 je možné ochorieť naraz. Oslabený organizmus je totiž náchylnejší na ďalšie infekcie. Súbežný priebeh chrípky a COVID-19 môže výrazne zhoršiť váš zdravotný stav, skomplikovať liečbu, prípadne mať fatálne následky.

MÝTUS: Chrípka sa v ostatných rokoch neobjavuje

FAKT: Výskyt chrípky bol v ostatných dvoch rokoch ovplyvnený pandémiou ochorenia COVID-19. Epidemické opatrenia (rúška, odstup, zvýšená hygiena rúk) zabránili aj šíreniu chrípky. Nasledujúca chrípková sezóna bude podľa odborníkov nepredvídateľná. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne však môžeme predpokladať, že populácia nemá dostatočné ochranné hladiny protilátok a bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia. Zvýšený výskyt chrípky by tak mohol vyústiť aj do chrípkových epidémií.

Zdroj: alianciaprotichrip­ke.sk