Alzheimerova choroba: Desať príznakov, ktoré by vás mali varovať

Ochorenie sa začína prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncetrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť však zostáva spočiatku zachovaná.

Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

„Je dôležité, aby sme boli vnímaví voči svojim najbližším pretože včasným rozpoznaním príznakov Alzheimerovej choroby sa môže začať potrebná liečba, ktorá zmierni a spomalí priebeh ochorenia,“ hovorí Zuzana Klinčáková z Poradne zdravia Úradu verejného zdravotníctva.

Týmto typom demencie trpí každý desiaty človek vo veku nad 65 rokov a každý druhý človek starší ako 85 rokov. Na Slovensku postihuje 50– až 60-tisíc ľudí.

Čítajte viac Aplikácia už čoskoro odhalí Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu. Vedci hľadajú dobrovoľníkov

„Alzheimerova choroba je najčastejšie sa vyskytujúcou chorobou, pre ktorú je charakteristická postupná strata pamäti. Tá je spôsobená zatiaľ nie dosť dobre prebádaným ochorením mozgu. Vieme, že keď raz začnú odumierať tie štruktúry v mozgu, ktoré sú dôležité pre dlhodobú a krátkodobú pamäť, myslenie a rozumové schopnosti, ide o nezvratný a neliečiteľný proces. Tento proces sa však dá spomaľovať a prejavy demencie sa dajú zmierňovať, ak sa diagnostikuje včas,“ povedal doktor Vladimír Klement z Agapé Senior Park.

Rizikovými faktormi vzniku ochorenia sú genetika, zvláštna skupina vírusov a tiež niektoré faktory životného prostredia. Veľmi zásadným rizikovým faktorom je vek. Kým v kategórii 40 až 60 rokov pripadá na tisíc ľudí jeden chorý, v kategórii od 65 do 70 je postihnutý jeden z 50, vo veku medzi 70 a 80 rokov je chorý každý dvadsiaty, pri 80+ až každý pätnásty človek.

„Alzheimer je neliečiteľná choroba. Napriek tomu je dôležitá včasná a presná diagnostika, na základe ktorej sa dajú zmierňovať alebo stabilizovať príznaky choroby – najmä depresia, úzkosť, nespavosť, halucinácie a bludy. Samoobslužné činnosti sa však zhoršujú čoraz viac, preto je človek trpiaci alzheimerom postupne odkázaný na starostlivosť iných,“ dodáva doktor Klement.

Riziko vzniku demencie Alzheimerovho typu môžeme znížiť, ak budeme žiť život prospievajúci nášmu mozgu. Výskumy potvrdzujú, že najúčinnejšou prevenciou je vyvážená strava, pravidelný pohyb a rozmové cvičenia. Včasná prevencia je mimoriadne dôležitá, pretože doposiaľ na toto ochorenie neexistuje liek.

Desať príznakov, ktoré by vás mali varovať

1. Strata pamäti, ktorá ovplyvňuje schopnosť plniť bežné pracovné úlohy. Zabúdať občas pracovné úlohy, mená kolegov alebo telefónne čísla spolupracovníkov a spomenúť si na ne neskôr je normálne. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou však zabúdajú častejšie a nespomenú si ani neskôr.
2. Problémy s vykonávaním bežných činností. Veľmi vyťažení ľudia sú občas roztržití, takže niekedy nechajú pripáliť jedlo na sporáku. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou ale pripravia jedlo a nielenže ho zabudnú dať na stôl, ale zabudnú aj na to, že ho vôbec uvarili.
3. Problémy s rečou. Každý má niekedy problém nájsť správne slovo, ale človek s Alzheimerovou chorobou zabúda aj jednoduché slová alebo ich nahrádza nesprávnymi a jeho vety potom nedávajú zmysel.
4. Časová a miestna dezorientácia. Každý niekedy zabudne, aký je deň a kam vlastne ide, to je normálne. Ľudia s Alzheimerovou chorobou sa však stratia vo vlastnej ulici a nevedia, kde sú, ako sa tam dostali ani ako sa dostanú domov.
5. Zlý alebo zhoršujúci sa racionálny úsudok. Ľudia sa niekedy sústredia na nejakú činnosť tak, že napríklad zabudnpú na dieťa, ktoré majú na starosti. Ľudia s Alzheimerovou chorobou úplne zabudnú, že nejaké dieťa vôbec existuje. Môžu sa aj nezmyselne obliecť, napríklad dajú si niekoľko košieľ či blúzok naraz.
6. Problémy s abstraktným myslením. Platenie účtov alebo sledovanie účtu kreditnej karty môže niekoho vyviesť z miery. Ale človek z demenciou môže úplne zabudnúť, čo tie čísla znamenajú a čo s nimi má robiť.
7. Zakladanie vecí na nesprávne miesto. Každý z nás už niekedy založil peňaženku či kľúče tak, že sme ich nevedeli nájsť. Človek z Alzheimerom dáva veci na úplne nezmyselné miesta: žehličku do chladničky alebo hodinky do cukorničky.
8. Zmeny v nálade alebo správaní. Niet človeka, ktorý by občas nemal zlú náladu. Ak má však človek Alzheimerovu chorobu, podlieha prudkým zmenám nálady. Náhle a nečakane začne plakať alebo podľahne návaľu hnevu, aj keď na to nemá žiadny zjavný dôvod.
9. Zmeny osobnosti. Ľudské povahy sa bežne menia vekom. Alzheimerik sa však môže zmeniť zásadným spôsobom. Stáva sa veľmi zmäteným, podozrievavým alebo ustrašeným.
10. Strata iniciatívy. Keď je človek niekedy znechutený domácimi prácami, zamestnaním alebo spoločenskými povinnosťami, je to normálne. Väčšinou sa chuť do práce opäť dostaví. Človek s Alzheimerovou chorobou môže prepadnúť absolútnej pasivite a potrebuje neustále podnety, aby sa do niečoho zapojil.

Desatoro pre mozog

1. Udržiavať ho v aktivite (nenechať ho zlenivieť). Akákoľvek aktivita mu prospieva – komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie cudzích jazykov. Zvlášť dôležité je pestovať spoločenský kontakt a vyhýbať sa sociálnej izolácii.
2. Trénovať pamäť – výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Netreba zabúdať, že je dôležité používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu. Dôležité je získavať informácie zo svojho mozgu, neobracať sa hneď na internetové vyhľadávače – sadnúť si a sústrediť sa.
3. Kvalitná strava – mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava. Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém.
4. Dostatok tekutín – ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.
5. Kvalitný spánok – chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť a narúša koncentráciu. Mozog je pomalší, sme zábudlivejší a nedokážeme dlho udržať pozornosť. Ak dobre spíme, vieme lepšie reagovať na pozitívne i negatívne situácie.
6. Pravidelná fyzická aktivita – pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb pomáha zvýšiť prietok krvi, urýchľuje transport dôležitých látok do mozgu a zároveň pomáha prečistiť myseľ. Dôležité je, aby sme realizovali primeranú a vhodnú telesnú aktivitu. Treba rešpektovať svoje telesné možnosti a zdravotné obmedzenia, pretože prehnaná fyzická aktivita môže pôsobiť ako stresor.
7. Pravidelný oddych počas dňa – krátke prestávky (mikroprestávky 5– až 10-minútové) počas dňa zmierňujú únavu – pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie, krátka meditácia.
8. Pobyt v prírode – aspoň dve hodiny za týždeň. Podporuje psychické aj fyzické zdravie. Mozog, tak ako každá bunka tela, potrebuje na svoje normálne fungovanie čerstvý vzduch. Pobytom v prírode dodáme telu množstvo kyslíka, ktorého potreba je pre zachovanie dlhodobo dobrého zdravia veľmi významná.
9. Používať informačné a komunikačné technológie len v najnutnejšej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté.
10. Určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.

Zdroj: Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu úradu verejného zdravotníctva SR