Na Slovensku je nedostatok liekov. Aktuálne chýbajú najmä antibiotiká pre deti a preparáty na zmiernenie horúčky
Situácia, kedy v lekárňach chýba množstvo liekov nie je nová, a netýka sa len Slovenska. Pre niektoré lieky neexistujú náhrady a pacienti hľadajú náhradné riešenia. Ako napríklad otec chlapca trpiaceho epilepsiou. „Rok som chodil po liek s účinnou látkou klonazepam, ktorú synček potrebuje, do Poľska. Je síce pekné, že nám ho na Slovensku preplatili, ale čas a náklady na cestovanie nám nezaplatí nikto. Tento liek je na Slovensku dlhodobo nedostupný a neexistuje ani žiadna náhrada. V zahraničí je však k dispozícii,“ vyjadril nespokojnosť Ondrej Dobiáš.
Nielen deti v ohrození
Liekov, ktoré sa nedajú zohnať, je však oveľa viac. „Momentálny stav je priam alarmujúci,“ upozorňuje Martin Valášek z občianskeho združenia Medicamentum, ktoré zabezpečuje dopravu liekov na predpis až k pacientom domov po celom Slovensku.
„Dlhodobé výpadky evidujeme v rôznych skupinách liekov. Ide o receptové, ale aj voľnopredajné lieky. Najkritickejšia je situácia v detskom sortimente, kde chýbajú antibiotické sirupy aj sirupy a čapíky na zmiernenie telesnej teploty. Za niektoré lieky nie je dostupná vhodná náhrada,“ dodáva Valášek.
Pre dospelých napríklad dlhodobo chýba liečivo používané na liečbu hypertenzie alebo antiepileptikum valproát sodný.
Problém majú aj alergici
Začiatok peľovej sezóny sa pre desiatky tisíc alergikov nezaobíde bez medikácie, ktorá zmierňuje príznaky alergie a niekedy im život nielen uľahčuje, ale aj zachraňuje.
V Českej republike čelia veľkému výpadku liekov na alergie, na Slovensku je v tomto segmente aktuálne situácia o niečo lepšia. V tabletkovej forme je momentálne dostupných viacero liečiv a ich generík. Problém je však s injekčnými suspenziami.
„Objednanie tohto špecifického sortimentu je zdĺhavé a často je od distribučných spoločností vyžadovaný anonymizovaný recept. Aj napriek zaslaniu požadovaného receptu sa stáva, že doba čakania presiahne dva týždne. Je to veľký problém nakoľko doba platnosti receptu je 7 dní,“ hovorí PharmDr. Kristína Malíková. Pacienti sú tak často nútení opätovne kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, aby im vystavil nový recept.
Možnosti pacienta
Ak pacienti potrebujú liek, ktorý v lekárňach nedostanú, majú niekoľko ďalších možností. Tie si však vyžadujú čas a ďalšie náklady.
Platí, že lekársky predpis vystavený lekárom v jednej krajine EÚ, je platný vo všetkých ostatných krajinách EÚ. Lieky predpísané v jednej krajine však v inej nemusia byť dostupné, alebo môžu mať iný názov.
„Ak pacient nedostane v lekárni predpísaný liek kvôli jeho nedostupnosti a ani vhodnú náhradu, je nútený opätovne sa vrátiť k lekárovi a ten musí prehodnotiť liečbu a predpísať dostupný prípravok. Alternatívou zostáva vybratie receptu v inej členskej krajine EÚ, ako napríklad Česko, Poľsko, Rakúsko alebo Maďarsko. Avšak v tomto prípade pacient musí mať k dispozícií papierový recept,“ vysvetľuje farmaceutka.
Ide teda o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ale poisťovňa následne prepláca len cenu lieku na Slovensku, a to podľa aktuálne platného kategorizačného zoznamu vydaného ministerstvom zdravotníctva v deň výberu lieku. To znamená, že liek bude preplatený do výšky, akoby si ho pacient vybral na Slovensku. Ak sa za liek v zahraničí dopláca, doplatok poisťovňa neuhrádza.
Administratívna záťaž
Proces preplatenia lieku na recept kúpeného v zahraničí, treba začať vyplnením žiadosti, ktorá sa v elektronickej podobe nachádza na webovej stránke každej zdravotnej poisťovne v elektronickej podobe. Žiadosť treba vytlačiť, vyplniť a treba k nej pripojiť originál dokladu o zaplatení a kópiu receptu (ten si treba odfotiť ešte pred jeho použitím v lekárni v zahraničí!). Niekedy sa vyžaduje aj výpis zo zdravotnej karty.
Všetky tieto dokumenty treba doručiť do zdravotnej poisťovne, v ktorej má pacient poistenie, osobne alebo poštou. Elektronické doručovanie týchto žiadostí nie je možné.
Lehota na žiadosť o preplatenie cezhraničnej spolupráce je 6 mesiacov od zakúpenia lieku.
Dôvody výpadkov liekov
Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sú príčiny krátkodobej aj dlhodobej nedostupnosti liekov rôzne, ale dajú zaradiť do jednej z nasledujúcich kategórií:
• výrobné dôvody – energetická kríza a zvýšené náklady na výrobu, nedostatočné kapacity, zmeny vo výrobných procesoch, nedostatok personálu či zistené nedostatky v kvalite;
• logistické dôvody – meškanie vstupných surovín vrátane účinných látok alebo logistické a distribučné obmedzenia;
• reexport – vyvážanie liekov zo SR do iných krajín;
• mimoriadne situácie – napríklad pandémia COVID-19,vojenský konflikt na Ukrajine
• neúčelné hromadenie liekov pacientmi;
• nárazovo zvýšený dopyt po niektorých typoch liekov – napríklad v čase rozšírenia respiračných ochorení alebo pri výpadku konkurenčných produktov.
Ak liek nie je dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas 60 po sebe nasledujúcich dní, ministerstvo zdravotníctva môže rozhodnúť o vyradení lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov.
Tieto výpadky sú podľa ŠÚKL čoraz naliehavejšou výzvou pre zdravotnícke systémy v celej Európskej únii i vo svete.
„Za dostupnosť liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov zodpovedá držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku alebo výrobca, nakoľko zákon 363/2011 Z.z. o úhradách liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín im ukladá povinnosť zabezpečiť, aby bol liek dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas celého trvania zaradenia lieku v zozname kategorizovaných liekov,“ uvádza sa v stanovisku ŠÚKL k problému s nedostatkom liekov.