Cez víkend nastáva veľká zmena opäť začne platiť letný čas. Kedy sa ale zruší zmena času? EÚ o tom uvažuje už veľa rokov

Kedy sa mení čas a prečo?

V nedeľu 30. marca začne na Slovensku platiť letný čas. V noci zo soboty na nedeľu o 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) sa hodinky posunú o hodinu dopredu na 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Noc tak bude o hodinu kratšia.

Na SELČ (alebo tiež CEST, Central Europe Summer Time) prejdú v nedeľu všetky európske štáty, v ktorých platí SEČ (CET, Central Europe Time): Nórsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Andorra, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko, Čierna hora, Macedónsko, Lichtenštajnsko, Malta, Monako, San Marino, Vatikán.

Východoeurópsky čas (EET, Eastern Europe Time) používajú Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Ukrajina, Moldavsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko. V tomto časovom pásme je o hodinu viac oproti CET. V nedeľu o 3. hodine miestneho času si posunú čas na 4. hodinu Východoeurópskeho letného času (EEST, Eastern Europe Summer Time).

V štátoch, kde majú Západoeurópsky čas (WET, Western Europe Time) je o hodinu menej v porovnaní so SEČ. Ide o Portugalsko, španielske Kanárske ostrovy a dánske Faerské ostrovy. V nedeľu o 1 h. sa tu začne Západoeurópsky letný čas (WEST, Western Europe Summer Time).

V tomto časovom pásme ležia aj Spojené kráľovstvo a Írsko, ktoré používajú Greenwichský stredný čas (GMT, Greenwich Main Time). V týchto štátoch si posunú hodinky o hodinu dopredu v nedeľu o 1. h GMT. Prechod zo štandardného času na letný sa tak uskutoční vo všetkých časových pásmach Európy v rovnakom okamihu. Jediný Island, ktorý leží v časovom pásme GMT, letný čas nevyužíva.

Ako je to na Slovensku

Na Slovensku sa zmena času na letný čas robí pravidelne od roku 1979. Tento krok mal za cieľ zlepšiť obchodné vzťahy medzi európskymi krajinami a maximalizovať využitie denného svetla. V rokoch po druhej svetovej vojne bol letný čas v Európe zavedený najmä cieľom úspory elektrickej energie – predpokladalo sa, že takto sa lepšie využije denné svetlo, čím sa zníži spotrebu paliva v domácnostiach a na pracoviskách.

Zmena času na letný čas bola aj snaha o jednotný časový systém v Európe, ktorý by mal platiť pre obchodnú spoluprácu a logistiku. Zmena času bola implementovaná na celoeurópskej úrovni, pričom v roku 2001 prišlo nariadenie Európskej únie, ktoré stanovilo zmenu času medzi zimným a letným časom pre všetky členské krajiny.

História letného času siaha do obdobia prvej svetovej vojny, kedy ho pokusne zaviedli niektoré krajiny, napr. Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. V novodobej histórii ho začali uplatňovať Taliansko od roku 1966, Grécko (1971), Španielsko (1974) a Francúzsko (1976).

V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Československo zaviedlo letný čas v roku 1979.

Kde sa čas a kde mení nie?

Zatiaľ čo väčšina európskych krajín dodržuje zmenu času, nie všetci tak robia. Napríklad v Rusku a na Ukrajine už letný čas neplatí, keďže tieto krajiny rozhodli presunúť hodiny a prešli na stály čas, pričom stále používajú iba jednu časovú zónu počas celého roka.

Podobný trend nastal aj v niektorých ďalších krajinách. V 21. storočí niektoré krajiny – ako napríklad Island – už nikdy neprešli na letný čas. To isté platí pre niektoré regióny v Afrike a Ázii. Na druhej strane, krajiny v Afrike, ktoré využívali letný čas, tento systém postupne zrušili, a to najmä kvôli jeho nákladnosti a nesúhlasu s efektívnosťou.

Zaujímavosti o letnom čase

Zmena času môže mať vplyv na biologické hodiny človeka. Prechod na letný môže viesť k poruchám, zvýšenej únave, ba dokonca aj k častejšiemu. Mnoho ľudí si zvykne na nový čas pomalšie, čo môže mať negatívne následky.

Aj keď sa pôvodne predpokladalo, že letný čas pomôže zachovať energiu, dnešné moderné a zmeny v spotrebe elektrickej energie robia tieto úspory menej významné technológie. Napriek tomu niektoré štúdie vyžadujú, že zmena času môže mať pozitívny vplyv na určité sektory ekonomiky, ako je napríklad cestovný ruch.

Diskusia o letnom čase je často spojená aj s témami ochrany životného prostredia. S rastúcimi obavami o klimatické zmeny sa stále viac rýb o tom, či nebolo rozumnejšie, aby sa zmena času úplne zrušila a prešla by sme stále čas, čo by mohlo znížiť zníženie dopadu na prírodu.

Budúcnosť letného času

Aj keď zmena času v Európe stále prebieha, budúcnosť letného času nie je úplne istá. Niektoré krajiny a odborníci na spánkovú medicínu volajú po úplnom zrušení letného času a ponechaní stálych časových zón počas celého roka. Iní tvrdia, že zmena času môže mať stále praktické výhody v podobe lepšieho využívania denného svetla a šetrenia energie.

Na základe verejného prieskumu navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Európsky parlament návrh schválil 29. marca 2019 s tým, že sa európske štáty dohodnú, ktoré časové pásmo si nechajú celoročne.

Diskusia o tejto téme sa však presunula na neskôr vzhľadom na problémy ako brexit, pandémia koronavírusu či vojna na Ukrajine.

Tento neustály spor o letný čas a jeho účinnosť bude pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku však stále platí, že v nedeľu 30. marca 2025 o 2:00 ráno sa hodiny opäť posunú na 3:00. zmena na zimný čas nastane dňa 26. 10. 2025 – hodiny si nastavíme o hodinu späť, z 3:00 hod na 2:00 hod.