Firmám rastú zisky na úkor platov ľudí, štát chce zmenu

Lenka Buchláková | 12.10.2012 12:00
Peniaze, euro, sporenie, mzda, plat Foto:
Ilustračné foto
Zvýšením daní pre firmy a vhodným prerozdelením získaných peňazí by štát mohol prelomiť jeden z kľúčových problémov slovenskej ekonomiky. Hospodárstvo síce niekoľko rokov rastie takmer najrýchlejšie v Európe, ale ľudia to na platoch nevidia. Naopak, zárobky firiem prudko rastú.

Výsledkom je, že kým firmy si z vytvoreného hrubého domáceho produktu krajiny berú až 54 percent, ľuďom na platy ide len 37,5 percenta. V Európe je pomer opačný.

Situáciu dokumentuje príklad v bratislavskom Volkswagene, kde odborári práve pristali na rast platov o 4,8 percenta, aj keď zisky firmy rastú v desiatkach percent. Automobilka počítala s tým, že platy vo fabrike vysoko presahujú slovenský priemer. Ak však štát zvýši firmám dane a z výnosu výraznejšie pridá učiteľom či zdravotníkom, ich platy môžu viac tlačiť aj na rast miezd v súkromnej sfére.

„Vyššie zdanenie kapitálu, známe zo západnej Európy, je istým ventilom, ktorý zmierňuje tlak na polarizáciu spoločnosti. Prerozdelenie koláča, či už vo forme daní, alebo zvýšených miezd, možno nazvať,príspevkom k sociálnemu zmierú alebo menej vznešene výkupným pre bohatých,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Rizikom je, že firmy nebudú ochotné platiť vyššie dane a časť z nich odíde do zahraničia. Preto by štát mal zároveň zlepšiť podmienky na podnikanie. „Zlepšiť vymožiteľnosť práva, znížiť korupciu a zvýšiť výskumný potenciál krajiny,“ dodáva Baláž.

Vláda zatiaľ ide dať podstatnú časť z vyšších daní, ktoré prinesú asi 1,6 miliardy eur, na zníženie verejného defi citu. Spolu s úsporami výdavkov však balíček v prípade, že sa nerozšíri dlhová kríza v eurozóne, vytvára priestor aj na financovanie priorít. Baláž podporuje prerozdelenie peňazí na rast platov vo verejnej a nepriamo tiež v súkromnej sfére. Situácia, keď na Slovensku od roku 1997 klesol podiel miezd na HDP zo 43 na 37,5 percenta a zároveň stúpol podiel ziskov firiem zo 48 na 54 percent, je podľa Baláža dlhodobo neudržateľná. Horší pomer majú v EÚ už len Bulharsko a Rumunsko.

„Vo všeobecnosti platí, že vyspelé štáty ako napríklad Francúzsko, Británia či Nemecko majú podiel miezd na HDP vyšší ako európsky priemer, približne na úrovni 52 až 55 percent, kým podiel ziskov firiem predstavuje len 39 percent,“ hovorí Baláž. „Trend nízkej ceny práce udržateľný nie je, nakoľko pokiaľ máme záujem o rast Slovenska a dosahovanie životnej úrovne Západu, bude potrebné zvyšovať aj mzdy obyvateľstva, vďaka ktorým budú môcť prebiehať ďalšie investície a rast,“ tvrdí aj šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. Ako ďalej dodáva, ak budeme stále tlačiť len na nízke mzdy a nízke dane, podiel práce na koláči HDP bude čoraz menší.

Ekonómka Monika Majková Sobeková z Paneurópskej vysokej školy upozorňuje, že ľudia na Slovensku zarábajú len zlomok toho, čo je štandard v európskych krajín a 700–tisíc je ohrozených chudobou. „Stala sa z nás krajina, do ktorej prídu investori iba kvôli lacnej, ale kvalifikovanej pracovnej sile a daňovým úľavám a nízkym daniam. Len čo výhody pominú, majú tendenciu sťahovať sa preč. Tým, ktorí chceme, aby zostali, musíme zase niečo ponúknuť, prípadne darovať zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Sobeková.

Riešenie zvýšením daní pre firmy z 19 percent na 23 percent a prerozdelením zdaneného kapitálu firiem aj na platy má však riziká. „Vzhľadom na to, že momentálne je na Slovensku veľká časť pracovných miest závislá viac od kapitálu v jeho fyzickej podobe ako od pracovnej sily, mohlo by sa pri prílišnom tlačení na rast miezd stať, že kapitál pôjde hľadať výhodnejšie podmienky do inej krajiny,“ varuje analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Liberálnejší ekonómovia presadzujú inú cestu. Namiesto sústavných snáh o rozdeľovanie koláča by sa Slovensko malo podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho radšej sústrediť na to, ako ho zväčšiť. „Najjednoduchšie a najefektívnejšie opatrenie zamerané na vyrovnanie nerovnováh je ich odstránenie, a nie vytváranie ďalších v podobe dodatočného zdaňovania kapitálu alebo zvyšovania minimálnej mzdy. Veľký priestor v tomto smere vidím najmä v znižovaní daňovo–odvodového zaťaženia práce,“ tvrdí Púchly.

Rastúca produktivita práce teraz prináša najviac firmám. Zamestnancom rastú platy miernejšie, ale v pomere k cenám zarábajú viac. „Vďaka ekonomickému rastu sa koláč zväčšuje a reálne príjmy rastú aj zamestnancom,“ konštatuje Baláž. Nerovné prerozdeľovanie peňazí medzi prácu a kapitál sa však podľa neho odráža v delení spoločnosti čoraz viac na ekonomické elity a chudobný zvyšok. Na situáciu dopláca aj penzijný systém.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ