Štúdiom v zahraničí získate väčšiu šancu dobre sa zamestnať

Získanie vysokoškolského diplomu a titulu na medzinárodne uznávanej univerzite je dôvod, prečo sa slovenskí študenti hlásia na zahraničné univerzity.

12.11.2011 07:28
Manažér, zápisník, práca Foto:
Ilustračné foto
debata

Mladí si uvedomujú, že pre úspešné uplatnenie v praxi bude potrebné nielen dobré vzdelanie, ale aj medzinárodné skúsenosti a výborná znalosť cudzích jazykov, najčastejšie angličtiny. „Ťažko toto všetko získať inak ako štúdiom v zahraničí,“ dôvodí Mária Kovácsová z agentúry InterStudy.

Najviac študentov sa hlási do zahraničia už na bakalárske štúdium. Štúdium na tomto stupni v niektorých krajinách ponúka lepšie možnosti financovania ako magisterské štúdium.

„Vo Veľkej Británii môžu študenti financovať bakalárske štúdium nekomerčnou študentskou pôžičkou, ktorú začínajú splácať najskôr rok po skončení štúdia, a to iba v prípade, ak ich zárobok presahuje určitú hranicu. Napríklad v prípade zamestnania vo Veľkej Británii 21–tisíc libier ročne,“ vysvetľuje Mária Kovácsová.

„Ak ich príjem počas určitého obdobia nepresahuje stanovenú hranicu, povinnosť splácať pôžičku zaniká. Pôžička sa spláca najviac 30 rokov, ak sa do uplynutia tohto času nesplatí, zvyšná časť sa odpíše. Za magisterské štúdium sa vo Veľkej Británii hradí školné, ktoré sa pohybuje zvyčajne v rozmedzí od 3 500 do 7 000 libier za celé štúdium, s výnimkou programov MBA, ktoré sú finančne náročnejšie.“

V Dánsku môžu slovenskí študenti študovať bezplatne, a to tak na úrovni bakalárskeho, ako aj magisterského štúdia. Výučba je v anglickom jazyku, ale študenti majú možnosť absolvovať kurz dánskeho jazyka bezplatne. Holandsko je pre Slovákov zaujímavé pre relatívne nízke školné za bakalárske štúdium (1 737 eur za rok), ktoré je navyše možné prefi nancovať študentskou pôžičkou.

Výučba je v anglickom jazyku, na jednej z partnerských univerzít InterStudy je možné študovať aj v nemčine. Kurz holandského jazyka pre zahraničných študentov je súčasťou študijných programov na väčšine holandských univerzít. Magisterské štúdium je spoplatňované a náklady sú často vyššie ako na univerzitách vo Veľkej Británii.

„Často sa na našu agentúru obracajú študenti vysokých škôl, ktorí by chceli po skončení prvého alebo vyššieho ročníka prestúpiť na zahraničnú univerzitu,“ vysvetľuje Kovácsová.

„Pre nich vyhľadávajú naši poradcovia vhodnú inštitúciu a študijný program. Uchádzač o štúdium predkladá výpis kreditov, čiže zoznam absolvovaných predmetov a získaných známok. Podľa toho sa potom univerzita rozhodne, do ktorého ročníka uchádzača príjme. Väčšina vysokoškolákov takto nastupuje do 2. ročníka. Základným predpokladom sú dobré študijné výsledky. Možnosť prijatia do vyššieho ročníka štúdia ponúkajú vo Veľkej Británii, v Dánsku, Holandsku a vo Švajčiarsku.“

Bakalársky titul v zahraničí

Ďalšou možnosťou sú tzv. top–up programy, ktoré sú určené pre vysokoškolákov, ktorí úspešne ukončili minimálne 2 roky štúdia. Ide o 1– alebo 1,5–ročné študijné programy, ktorých absolventi získavajú riadny bakalársky titul. Ich výhodou je možnosť získania medzinárodne uznávanej kvalifikácie v priebehu krátkeho času, ako aj medzinárodné prostredie, ktoré sa vytvára vďaka otvorenosti programov pre študentov z rôznych krajín sveta. Tento typ študijných programov je možné absolvovať na univerzitách vo Veľkej Británii a v Dánsku.

„Vysokoškolské štúdium v tzv. krajinách Bolonského procesu (je ich 47 – zoznam na www.ond.vlaanderen.be/…ologna/pcao/) sa prispôsobuje trojstupňovému vzdelávaniu, všeobecne ho môžeme označiť ako bakalárske – magisterské – doktorandské štúdium. To znamená, že pre prijatie na vyšší stupeň vysokoškolského vzdelávania je potrebné mať ukončený nižší stupeň, a toto vzájomné prispôsobovanie sa systémov jednotlivých krajín by malo uľahčiť mobilitu v rámci vzdelávania a jednoduchšie prijímanie na štúdium na vyššom stupni v inej krajine,“ dopĺňa Michal Fedák, zástupca výkonnej riaditeľky SAIA.

V ostatných krajinách sveta môžu byť systémy organizácie vysokoškolského štúdia odlišné. Môžeme nájsť napr. 5– až 6–ročné štúdium, ktoré sa nedelí na dva stupne a jeho absolventi sú v podstate rovno absolventmi akoby druhého stupňa (podobný systém sme mali na Slovensku ešte do roku 2002, keď sa prijal nový vysokoškolský zákon). Aj v celosvetovom kontexte však môžeme zachytiť trend pomalého „zjednocovania“ štúdia v systéme trojstupňového štúdia.

„Aj keď hovoríme o istom zjednocovaní systémov, nejde o zjednocovanie titulov,“ zdôvodňuje Fedák. Každá krajina má svoje „označovanie“ absolventov vysokoškolského štúdia. V niektorých krajinách, ako napr. na Slovensku, sú akademické tituly jednoznačne zachytené v zákone, a teda za štátom uznané dosiahnuté vzdelanie nemožno udeliť iný titul, ako je uvedený v zákone.

V iných krajinách však takto striktní nie sú, a podstatný nie je titul, ale stupeň dosiahnutého vzdelania. Ak sa pozrieme napr. na Rakúsko, vzorový zoznam akademických titulov zverejnený Spolkovým ministerstvom pre vedu a výskum (http://www.bmwf.gv.at/…ad.grade.pdf) uvádza napr. šesť typov titulov 1. stupňa (bakalárskeho) štúdia a pätnásť typov titulov 2. stupňa štúdia (magisterské/di­plomové štúdium). Nedá sa teda povedať, že existuje univerzálna titulová schéma na svete.

Dôležité je uznanie štúdia

Ak sa človek rozhodne pre štúdium v zahraničí, nie je teda podstatné, aký titul dostane po absolvovaní, ale čomu zodpovedá jeho štúdium v krajine, kde následne chce buď pokračovať v štúdiu, alebo kde sa chce zamestnať, resp. či je dané štúdium v danej krajine uznané za riadne vysokoškolské štúdium. Čo sa týka dosiahnutého vysokoškolského vzdelávania, je rozdiel, či ide o uznávanie štúdia na účely ďalšieho štúdia, alebo na účely výkonu povolania. V krajinách EÚ by nemal byť problém s uznávaním dosiahnutého vzdelania, jedinou výnimkou je výkon tzv. regulovaných povolaní (napr. lekárske, učiteľské, právnické a pod.), kde môžu mať jednotlivé štáty stanovené osobitné podmienky.

„V prípade uznania predchádzajúceho štúdia pre pokračovanie štúdia na vysokej škole v zahraničí by však nemal byť problém s uznaním napr. bakalárskeho stupňa; tu sú však rozhodujúce podmienky prijímajúcej vysokej školy pre prijatie, ta môže obmedziť prijatie na predchádzajúce štúdium v istom odbore alebo v súbore príbuzných odborov, ale to už je iná kapitola,“ myslí si Fedák.

debata chyba