Prečo vymysleli poštovú známku?

Potreba odovzdávania informácií na menšiu či väčšiu vzdialenosť je taká stará ako ľudská civilizácia. Posolstvá šírené v minulosti v Afrike bubnovaním na tamtamy či ohňové signály z vrcholov kopcov podávali adresátom zväčša vopred dohovorenú jednoduchú informáciu.

31.08.2010 14:57
debata

Najčastejšie šlo o varovanie pred nebezpečenstvom nepriateľského útoku. Obsažnejšie informácie, akými boli napríklad panovnícke posolstvá či vojenské, alebo hospodárske správy zo vzdialených častí ríše, alebo zo zahraničia, však bubnovaním ďalej nemožno poslať.

Mix známok z filatelistických zbierok Foto: SHUTTERSTOCK, archív
známky Mix známok z filatelistických zbierok

A tak sa vznikom písma a vynálezom vhodného „nosiča“ začala nová éra prenosu správ, ktorá prežila tisícročia a trvá dodnes. Spomínaný nosič musel byť ľahký, lebo posol by s dlhšou správou vytesanou do kameňa ďaleko nezašiel . V starom Egypte bol nosičom papyrus, v Európe drahý pergamen vyrábaný z koží zvierat a už v starej Číne sa používal najvhodnejší materiál – papier, ktorý tam vynašli, k nám sa však dostal oveľa neskôr.

Posol síce mohol odkaz odovzdať aj ústne, hlavne ak bol krátky a jasný. Príkladom bol legendárny Pheidipides, ktorý priniesol ustrašeným Aténčanom správu o víťazstve „svojich“ nad Peržanmi v bitke pri Maratóne. Ale aj otec, ktorý ide podľa maminých inštrukcií na nákup, dá pre istotu prednosť papieriku s patričnou informáciou. Vládcove posolstvá a príkazy sa musia brať od slova do slova…

Tým sa dostávame k dávnym užívateľom „prenosu informácií“. Boli nimi najmä vysokopostavené osoby a tí, ktorí plnili ich priania a rozkazy. Veď v staroveku a stredoveku vedel čítať a písať len málokto a negramotní boli nezriedka i panovníci. Tí však mali pisárov, ktorí ich príkazy a posolstvá zapisovali. Vyspelé ríše, aké boli v starom Egypte, Číne a neskôr i Rímska ríša, mali dobre zorganizovanú sieť poslov – bežcov či jazdcov, ktorí dokázali štafetovým spôsobom dopraviť správu až do vzdialenosti 120 kilometrov za deň. Využívali sa i lode, hlavne na čínskych riekach a medzi gréckymi ostrovmi. Podnikaví Gréci ako prví prelomili monopol vládcov tým, že zaviedli poplatok aj za prepravu správ pre obchodníkov hoci aj do vtedy „vzdialeného“ Egypta.

Ako vzniklo slovo pošta?

Aby mohla vzniknúť poštová známka, musela najprv vzniknúť pošta. A odkiaľ sa vzalo toto slovo, ktoré doslova zmedzinárodnelo, keďže ho používa väčšina jazykov? Rímska ríša mala ako prvá v Európe súvislú a pozoruhodne kvalitnú cestnú sieť. Za cisára Teodózia existovali v pravidelných vzdialenostiach jedna od druhej stanice určené na odpočinok či výmenu unavených jazdcov a ich zvierat zvané posita. Posita znamená v preklade poloha alebo pevná poloha v území. A práve z „posita“ sa vyvinula posta, post, poczta, počta či pošta.

Po zániku Západorímskej ríše pošta upadla a z moci panovníka prešla do rúk cirkvi, miest, rodiacich sa univerzít (veľmi dobre fungovala univerzitná pošta v Paríži) či sietí obchodníkov.

Cesty však neboli veľmi bezpečné a posli nosili pre istotu zbraň, či už meč, alebo kopiju. Prvá mestská pošta, ktorá vydávala dokonca tlačenú potvrdenku o zaplatení za doručenie, vznikla v roku 1653 v Paríži. Nezachoval sa však, žiaľ, ani jeden exemplár tejto potvrdenky, ktorá sa priväzovala či lepila na obal zásielky a bola prapredchodcom poštovej známky. Potvrdenie o zaplatení „poštovného“ v podobe trojuholníkovej pečiatky používala londýnska mestská pošta, ktorú založil v roku 1680 istý pán Dockwra. Slúžila až do roku 1865, teda sa dožila éry poštových známok.

Peter Osuský prednášal deťom o pošte, známkach... Foto: Ľuboš Pilc
detská univerzita 2010, Osuský Peter Osuský prednášal deťom o pošte, známkach a filatelii.

Rozmach obchodu, tlače a rast gramotnosti však oživili aj potrebu centralizovanej zemskej pošty, ktorú panovníci zverili do zodpovednosti šľachtických rodov. Prinášala im, ako každý monopol, zisky a dedila sa dlhé stáročia. Najvýznamnejším bol rod Taxisovcov, ktorý pokryl spojeniami takmer celú západoeurópsku časť habsburskej monarchie. Rozprestierala sa od Španielska po Holandsko, cez Nemecko po Viedeň. To, čo boli Taxisovci vo „veľkom“, predstavoval rod Paarovcov pre naše územie. V roku 1520 vymenoval panovník Martina Paara za jeho zásluhy o rozvoj pošty dedičným generálnym poštmajstrom Rakúska, Čiech a Uhorska so sídlom v Bratislave. Pošta sa prepravovala po trasách Bratislava – Košice, Bratislava – Komárno a Bratislava – Fischamend. V tejto malej rakúskej obci neďaleko hraníc sa končilo paarovské územie a začínal sa taxisovský rajón. Paarovcom to fungovalo po stáročia a štát odkúpil tento monopol späť až v roku 1860 za 66-tisíc zlatých ročnej renty. To sme však už v časoch, keď cesty brázdia poštové koče a paru vypúšťajú prvé lokomotívy.

Jedna z klasických známok z éry Československa...
Známka Československo - Spartakiáda 1975 Jedna z klasických známok z éry Československa - Spartakiáda 1975

Pošta fungovala už stáročia, ale objavil sa vážny problém. Poštovné platil príjemca pri doručení zásielky. A keďže adresátmi už neboli len ľudia mocní a bohatí, ale aj tí, ktorí mali nezriedka hlboko do vrecka, často sa stávalo, že adresát zásielku neprijal a pošta tak bola napriek vykonanej práci ukrátená o odmenu.
Traduje sa príbeh, ktorý sa odohral v Anglicku v štyridsiatych rokoch 18. storočia. Jeho svedkom bol úradník poisťovne, ktorý večeral v hostinci pre pocestných, keď tam poštár priniesol obsluhujúcej slúžke list. Tá si obálku dôkladne poobzerala, no potom mu ju vrátila so slovami, že suma za doručenie je privysoká a že zásielku neprijíma. Poisťovací úradník chápal, že suma je pre chudobné dievča dosť vysoká. V tom čase sa totiž platil poplatok nielen podľa váhy, ale aj podľa vzdialenosti. Aj tak sa jej opýtal, prečo list neprijala. Odpoveď bola nečakaná. Dievčina povedala, že list jej poslal snúbenec a na obálke boli z vonkajšej strany nenápadné znaky, ktorých zmysel poznali len oni dvaja a pomocou nich si takto „bezplatne“ písali.

Ako vznikla prvá poštová známka?

Tým poisťovacím agentom bol neskorší sir Rowland Hill, ktorý svojím spisom Poštová reforma, jej dôležitosť a uskutočniteľnosť, predloženým v roku 1837, presvedčil britský parlament a vládu, aby v krajine zaviedli odosielateľom hradené jednotné poštovné bez ohľadu na vzdialenosť a aby sa ako doklad zaplatenia používala poštovú známku. Parlament návrh v roku 1839 prijal a 6. mája 1840 začali platiť prvé dve známky s portrétom mladučkej kráľovnej Viktórie. Poštovné zlacnelo, stalo sa široko dostupným a v konečnom dôsledku prinieslo pošte oveľa väčšie príjmy.

Spojené kráľovstvo má tak primát, ktorého jeden aspekt trvá dodnes. Jeho známky, ako známky jedinej krajiny na svete, nemusia niesť názov krajiny. Stačí malý či väčší obrys portrétu panovníka a Svetová poštová únia tieto známky akceptuje. Všetci ostatní dnes musia mať známky „podpísané krajinou pôvodu“.

Ako to už býva, úspešné dieťa má veľa otcov a k dobrému nápadu sa hlásia mnohí. Objektívne však treba uznať, že s nápadom na dokladovanie úhrady poštovného známkou prišiel aj Škót James Chalmers, ktorý svoj návrh podal neúspešne komisii parlamentu tiež v roku 1837. Ešte o dva roky skôr to navrhol cisárskej dvornej komore vo Viedni Slovinec Lovrenc Košir. Tá ho však odmietla ako nerealizovateľný. Po jedenástich rokoch upravenú verziu projektu akceptovali – ale len na vydanie kolkov. Prvá známka bola tak na území Rakúsko-Uhorska, a teda aj našom, platná až od 1. júna 1850.

Detská univerzita 2010 sa skončila, jej... Foto: Ľuboš Pilc
detská univerzita 2010 Detská univerzita 2010 sa skončila, jej poslucháči získali diplomy absolventa.

Filatelia – zberateľstvo známok

Primát tak patrí čiernej viktórii, ktorá stála penny, a jej modrej sestričke, ktorá stála 2 pence. Jedna slúžila na listoch do váhy pol unce, druhá od váhy od pol unce do unce. Briti si dlho potrpeli na svoj systém mier a váh (unca sa rovná 28,349 gramov). Obe známky boli tlačené v hárkoch po 240 kusov a práve 240 pencí tvorilo jednu libru, čo bol v tých časoch slušný peniaz. Dnes stojí použitá (s pečiatkou) od 15 do 150 eur. Záleží na stupni zachovanosti. Nepoužitá „Penny Black“ vo výbornom stave stojí aj okolo 5-tisíc eur. Vydaných bolo pritom 68 808 000 kusov! Ten, komu praprapradedo zanechal ako dedičstvo celý nepoužitý hárok, si dnes zaň kúpi pekný dom. Apropo, prvá známka nemala okrajové zúbky, teda známky sa museli z hárka kus po kuse strihať nožnicami. Pokusy o zúbkovanie prišli v roku 1848 a prvé zúbkované známky sa začali používať až o ďalších šesť rokov.

Zakrátko však vychádzajú známky v ďalších krajinách či mestách (mestské pošty boli v tých časoch bežné vo Švajčiarsku či v USA) a 21. septembra 1847 vychádza prvá „viktória“, ktorá nepochádza z Britských ostrovov. Zvesť o novinke, ktorá slávi úspechy v materskej krajine impéria, inšpiruje pani guvernérovú na ostrove Maurícius, aby pozvánky na blížiaci sa ples poslala „po novom“. Poslušný manžel vydá príkazy a zakrátko je na svete najznámejšia filatelistická vzácnosť, ktorú poznajú aj tí, ktorým zbieranie známok nič nehovorí – modrý maurícius. Aj on má bračeka – oranžového za penny, zatiaľ čo sám stál dve pence. Spolu sa ich zachovalo 27 kusov, väčšina použitých. Vrcholnou raritou svetovej filatelie je list do Bordeaux, na ktorom sú obe. V roku 1993 pri predaji najslávnejšej zbierky známok tohto malého ostrova, ktorú vybudoval japonský priemyselník Hiroyuki Kanai, bol vydražený za približne štyri milióny dolárov.

MUDr. Peter Osuský, CSc.

Lekár pre kožné a pohlavné choroby, pedagóg na Dermatovenero­logickej klinike LF UK od roku 1977 Narodil sa 11. októbra 1953 v Bratislave. Je ženatý a má 4 deti. V roku 1977 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je spoluautorom dvoch monografií, členom autorského kolektívu troch monografií či autorom publikácií v dermatologických a iných špecializovaných časopisoch. V rokoch 1992 až 1994 bol viceprezidentom Slovenskej lekárskej komory. Od roku 2003 až doteraz je prorektorom UK pre medzinárodné vzťahy.

Už desať rokov je členom Komisie známkovej tvorby Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Je držiteľom viacerých vyznamenaní. Medzi jeho záľuby patria dejiny 20. storočia, dejiny športu a olympijského hnutia, dejiny kinematografie, výtvarné umenie, architektúra a filatelia.

Peter Osuský
Peter Osuský
debata chyba