Vo vzťahu dieťaťa ku škole však občas vzniká aj veľmi špecifický jav – odmietanie či zatajovanie problémov a záškoláctvo. Poviete si, mojich detí sa to určite netýka. Ale čo ak predsa? Viete, ako byť na podobné chvíle pripravení? Ako čeliť záškoláctvu svojej ratolesti a ako jej predchádzať?
Dôvodom môže byť škola, rodina aj duša
Prvým znakom, ktorý by mohol napovedať, že sa niečo deje, je zvláštne správanie školáka. Ak si všimnete detskú nervozitu, drobné klamstvá, stres, vyhýbanie sa odpovediam na otázky, ako bolo v škole, spozornite. Niekedy ide len o takzvané „blicovanie“. Vtedy sa žiak často len na pár hodín vyvlečie zo školských povinností. Horšie však je, ak sa dlhodobo prestane zúčastňovať na vyučovaní a chodí poza školu. Ide o vymeškané hodiny, ktoré nie sú ospravedlnené ani rodičmi ani lekármi.
Podľa Evy Gajdošovej, psychologičky a odborníčky z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy môžu byť príčiny rôzne. Dajú sa rozdeliť do troch skupín, no často sa jedna skupina dôvodov prelína s druhou.
V prvom rade môže dieťa doviesť k chodeniu poza školu samotná škola – či už je to nezáujem o učenie sa, vyhýbanie sa predmetu či konkrétnemu učiteľovi, neschopnosť prispôsobenia sa školskému režimu – jednotlivé faktory vplývajú výrazným spôsobom. Samozrejme, netreba zabúdať na vzťahové väzby, ktoré k tomu môžu prispieť. Zlé vzťahy so spolužiakmi či učiteľom, občas možno šikanovanie, niekedy však naopak až príliš „dobré“ vzťahy so skupinou kamarátov a podliehanie tlaku skupiny.
Záškoláctvo dokáže ovplyvniť aj rodinné prostredie. Prehnaná starostlivosť rodičov, príliš vysoké nároky, alebo strach z potrestania býva pre deti motiváciou rozhodnúť sa vynechávať školu. A v neposlednom rade sú to, samozrejme, veľmi individuálne faktory – poruchy učenia, správania u žiaka, ale aj nevhodné trávenie času či snaha upútať pozornosť.
Komunikácia je najdôležitejšia
Rodičia by nemali pri zistení záškoláctva a blicovania svojho dieťaťa stratiť nad sebou kontrolu, a s hnevom, krikom a nebodaj násilím riešiť situáciu. Lepšie je si s dieťaťom sadnúť, pokojne podebatovať, čo sa deje v škole, čo v partii, aké má dieťa momentálne osobné problémy, či nepotrebuje pomoc rodičov. Výhodu majú predovšetkým tí rodičia, ku ktorým majú ich deti dobrý vzťah a s mnohými záležitosťami sa im zdôveria.
„Rodičia by sa mali pokúsiť zistiť príčiny, ktoré dieťa k vymeškávaniu vyučovania vedú a každodenne si klásť otázky, akým spôsobom trávi dieťa svoj čas a predovšetkým s kým,“ radí Gajdošová.
Odpustiť áno, ustúpiť nie
Jednorazové blicovanie sa dá odpustiť – po vyjasnení napríklad napísať ospravedlnenku, prípadne konkrétny dôvod konzultovať s pedagógom a celú situáciu uviesť na správnu mieru. Majte sa však na pozore, aby ste neskončili pri písaní ospravedlneniek po častom blicovaní, alebo nebodaj pri dlhšie trvajúcom záškoláctve. To je výchovne úplne nevhodné. Pri opakovanom alebo dlhodobom vymeškávaní školy by dieťa malo znášať aspoň určité následky.
Okrem učiteľa môžu rodičia požiadať o konzultáciu aj so školským psychológom, prípadne detským psychológom a premyslieť si spolu s ním ďalší postup. Záškoláctvo sa najčastejšie deje na druhom stupni základnej školy a na strednej škole, pričom s rastúcim vekom detí jeho množstvo pribúda. Chodenie poza školu sa však nevyhýba ani žiakom prvého stupňa. Pri nich je však nutné uvedomiť si, že takéto blicovanie má zvyčajne vážny dôvod, ktorý upozorňuje na skutočne naliehavý problém v škole alebo v rodine a ktorý treba urýchlene riešiť.
S trestami opatrne
Rodičia môžu voliť aj reštrikčný postup, v ktorom ide o použitie trestu, napr. zákaz počítača, internetu, ísť von s kamarátmi alebo finančný postih. Voliť tresty je však veľmi individuálne. U niektorých mladých ľudí trest vôbec nepomáha riešiť tento výchovný problém, trest u nich vyvoláva protiakciu, odchod z domu, túlanie sa, mlčanie, tvrdohlavosť, pasívny alebo aktívny odpor.