Prečo Európania prebádali Afriku tak neskoro?

Hoci Európania vedeli o Afrike už niekoľko tisíc rokov, predsa bola jedným z posledných neprebádaných svetadielov. Riziká sa zdali priveľké a prínos príliš malý. Na severe sa rozprestierala púšť a prechod cez ňu bol namáhavý. Na juhu číhali nebezpečné zvery, nepriateľské kmene a tropické choroby. Napriek tomu sa koncom 18. storočia vydávali odvážni cestovatelia na výpravy do "Hrobu bieleho muža", ako vtedy Afriku nazývali.

28.08.2014 12:00
debata
zväčšiť Rieka Níl pretekajúca mestom Juba v Južnom Sudáne. Foto: SHUTTERSTOCK
Níl, JUba, Južný Sudán Rieka Níl pretekajúca mestom Juba v Južnom Sudáne.

James Bruce
V roku 1768 sa vydal do Afriky škótsky cestovateľ James Bruce s úmyslom nájsť prameň Nílu. Táto nevyriešená otázka miatla ľudí už pár tisíc rokov. Bruceovi sa dostalo privítania na kráľovskom dvore v Etiópii, kde zostal dva roky.

Modrý Níl
James Bruce sa dostal k prameňu Modrého Nílu v roku 1770. Tešil sa, že odhalil dávne tajomstvo tejto veľkej rieky. No ukázalo sa, že Modrý Níl je len prítokom Nílu, pričom hlavný prameň sa nachádza omnoho južnejšie.

zväčšiť Vodopády na rieke Modrý Níl v Etiópii. Foto: SHUTTERSTOCK
Modrý Níl, vodopády, Etiópia Vodopády na rieke Modrý Níl v Etiópii.

Africká asociácia
V roku 1788 sa stretlo dvanásť bohatých Britov a založili Africkú asociáciu. Jej úlohou bolo podporovať a financovať prieskum afrického vnútrozemia. Jedným z jej prvých projektov bolo nájsť Niger, veľkú rieku, ktorá sa mala podľa opisu stredovekých moslimských cestovateľov nachádzať niekde v Západnej Afrike.

Mungo Park
V roku 1795 vyslala Africká asociácia do Západnej Afriky Škóta Munga Parka, aby sa pokúsil nájsť rieku Niger. Park sa stal prvým Európanom, ktorý po mnohých dobrodružných zážitkoch uvidel túto rieku na vlastné oči a zistil, že tečie z východu na západ.

Lúpež za bieleho dňa
K množstvu útrap, ktoré musel Mungo Park znášať, pribudlo aj to, že ochorel a že ho istý moslimský vládca zavrel na štyri mesiace do väzenia. No najhoršie zo všetkého bolo, keď ho v auguste 1796 uprostred obdobia dažďov okradli. Zlodeji mu zobrali majetok, koňa i šaty.

zväčšiť Na rieke Niger. Foto: SHUTTERSTOCK
Niger Na rieke Niger.

Skalnaté kaskády
Počas druhej cesty po Nigeri v roku 1805 Park dúfal, že sa vyhne problémom, ak zostane v člne. Ale počas splavovania kaskád v roku 1806 sa jeho čln zakliesnil medzi skaly a vtedy začali na nich z pobrežia útočiť nepriateľskí domorodci. Park skočil cez palubu do rieky a utopil sa.

Hľadanie mesta Timbuktu
Jedným z cieľov afrických výprav bolo nájsť legendárne západoafrické mesto Timbuktu, ktoré spomínali ešte stredovekí moslimskí cestovatelia. Hovorilo sa, že mesto je také bohaté, že aj strechy domov sú pokryté zlatom.

Víťazstvo Timbuktu
Škótsky cestovateľ menom Alexander Gordon Laing prešiel saharskou púšťou v roku 1825. Len o vlások prežil útok príslušníkov kmeňa Tuarégov a do Timbuktu sa dostal v auguste 1826. Na spiatočnej ceste bol však zavraždený.

Cestovanie v prestrojení
V roku 1824 ponúkla Francúzska geografická spoločnosť veľkú finančnú odmenu prvému Európanovi, ktorý sa dostane do Timbuktu a šťastne sa vráti. René Caillié, ktorý vedel po arabsky, sa tam rozhodol ísť v prestrojení za egyptského moslima.

zväčšiť Timbuktu v africkom štáte Mali a mešita z... Foto: SHUTTERSTOCK
Timbuktu Timbuktu v africkom štáte Mali a mešita z nepálených tehál.

Veľké sklamanie
René Caillié prišiel do Timbuktu v apríli roku 1828. Mesto ho však sklamalo. Opísal ho ako „hromadu zle vyzerajúcich domov postavených z hliny“. Po návrate domov síce dostal odmenu, no jeho zdravie bolo trvalo podlomené.

Výpravy do Afriky. Foto: Najväčšie objavné cesty, Ikar
Afrika, výpravy 1 Výpravy do Afriky.

Viktoriáni v Afrike

Britskí cestovatelia z obdobia vlády kráľovnej Viktórie (1819 až 1901) sa v rokoch 1840 až 1880 vydali na náročné prieskumné výpravy do Afriky, aby zmapovali africké vnútrozemie. Šli popri riekach Zambezi a Kongo a objavili oblasť jazier vo Východnej Afrike. Afričania nevedeli pochopiť, čo tam hľadajú. V roku 1863 sa stretol africký náčelník Kamurasi s britským cestovateľom Samuelom Bakerom, ktorý hľadal v Afrike jazero. Kamurasi povedal: „Nikto by nemal opustiť vlastnú krajinu a jej ľud a čeliť nebezpečenstvu a únave len preto, aby sa pozrel na vodu!“

Livigstonov život
Škótsky cestovateľ a misionár David Livingstone prišiel prvý raz do Afriky v roku 1841. V nádeji, že sa mu podarí zastaviť obchodovanie s otrokmi, napokon strávil svoj život spoznávaním afrických krajín. Za 32 rokov precestoval 64 000km, a to väčšinu pešo, sprevádzaný iba niekoľkými africkými spoločníkmi.

Útok leva
Davida Livingstona napadol v roku 1844 lev a zahryzol sa mu do pleca. Livingstone napísal: „Strašne mi vrčal pri uchu a mykal so mnou ako poľovnícky pes s potkanom.“ Našťastie ho lev pustil a on sa zo zranenia zotavil, no jeho ľavá ruka zostala natrvalo postihnutá.

Viktóriine vodopády
V roku 1855 sa Livingstone doplavil na malom kanoe po rieke Zambezi k mohutným vodopádom, ktoré miestni nazývali „Dym, čo hrmí.“ Livingstone ich na počesť kráľovnej Viktórie nazval Viktóriine vodopády. V roku 1866 prišiel do Británie, kde ho privítali ako veľkého hrdinu. No jeho túžbou bolo znovu sa vrátiť do Afriky.

zväčšiť Viktóriine vodopády. Foto: SHUTTERSTOCK
Viktóriine vodopády Viktóriine vodopády.

Stretnutie
Livingstone sa vrátil do Afriky v roku 1866. Viac ako dva roky o ňom nik nepočul. V roku 1868 sa ho vydal hľadať americký novinár waleského pôvodu Henry Morton Stanley. V roku 1871 ho konečne vypátral a pozdravil slovami, ktoré vošli do histórie: „Doktor Livingstone, ak sa nemýlim?“

Burton a Speke
V Európe sa rozprávali príbehy o veľkých jazerách vo Východnej Afrike. V roku 1857 sa ich vydali hľadať dvaja britskí cestovatelia Richard Burton a John Hanning Speke. Začiatkom roka 1858 dorazili k jazeru, ktoré miestni nazývali Tanganika. No Speke v tom čase prechodne oslepol, a preto sa nemohol pokochať trblietavou krásou jeho vôd.

zväčšiť Viktóriino jazero. Foto: SHUTTERSTOCK
Viktóriino jazero Viktóriino jazero.

Viktóriino jazero
Richard Burton potom ochorel a nemohol cestovať. Speke sa teda vydal na cestu sám a zamieril na sever k ďalšiemu veľkému jazeru, ktoré na počesť britskej kráľovnej nazval Viktóriino jazero. Bol presvedčený, že našiel skutočný prameň rieky Níl. Ale Burton všade tvrdil, že Speke sa mýli, a tak sa so spolupracovníkov stali zatrpknutí nepriatelia.

Prameň Nílu
V roku 1860 sa Speke vrátil do Afriky preskúmať Viktóriino jazero a s istotou potvrdil, že rieka Níl vyteká z jeho severného konca. Vrátil sa domov a chcel tento dôkaz predložiť Burtonovi na verejnej diskusii. No ráno v deň stretnutia sa pravdepodobne nešťastnou náhodou zastrelil pri poľovačke.

zväčšiť Ďalšie výpravy do Afriky. Foto: Ikar
výpravy do Afriky Ďalšie výpravy do Afriky.

Manželská výprava
V 60-tych rokoch 18. storočia hľadal prameň Nílu aj manželský pár Samuel a Florence Bakerovci. V roku 1864 objavili severne od Viktóriinho jazera ďalšie veľké jazero, ktorého vody tiež napájajú Níl. Pomenovali ho podľa manžela kráľovnej Viktórie, princa Alberta, Albertovo jazero.

Najväčšie objavné cesty očami zvedavcov Foto: Ikar
Najväčšie objavné cesty očami zvedavcov Najväčšie objavné cesty očami zvedavcov

Expedícia Kongo
Keď novinár Henry Morton Stanley našiel Livingstona, rozhodol sa stať bádateľom aj on sám. Od roku 1876 postupne objavoval a mapoval celý tok rieky Kongo. No zatiaľ čo Livingstone cestoval naľahko, Stanley mal k dispozícii 350 afrických nosičov, ktorí niesli zásoby a aj prenosný parný čln.

Potýčky pri Kongu
Africké kmene pri Kongu pokladali príchod Stanleyho expedície za vpád na ich územie a zaútočili. Stanley počas postupu popri rieke zviedol 32 ostrých súbojov, pri ktorých stratil viac ako polovicu mužov. Zmapovaním toku rieky Kongo rozriešil Stanley posledné veľké tajomstvo odhaľovania afrického kontinentu.

Knihu Najväčšie objavné cesty – Očami zvedavcov vydal Ikar.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Afrika #Niger #Níl #Timbuktu