Avšak len karta na získanie povedomia o finančných pojmoch a schopnosti rozhodovať sa správne vo veciach financií nestačí. Ako totiž vyplýva zo skúseností Asociácie finančných sprostredkovateľov a poradcov, k skupinám s najnižšou úrovňou finančnej gramotnosti patria prekvapivo aj študenti a mladí ľudia.
"Študenti sa síce pomerne dobre orientujú vo všeobecných teoretických ekonomických pojmoch, ale len čo majú teóriu vyskúšať na praktických príkladoch, s ktorými sa bežne môžu stretnúť vo svojom študentskom a pracovnom živote, dostávajú sa do problémov,“ hovorí za skúsenosti členov asociácie jej generálna tajomníčka Darina Huttová. V reálnom svete to znamená, že každé nesprávne finančné rozhodnutie môže priniesť negatívny vplyv na ich peňaženky a hrozbu, že sa stanú ľahkou obeťou klamlivých a zavádzajúcich finančných produktov.
Nízka finančná gramotnosť je novodobým fenoménom aj vo vyspelejších krajinách. Nedostatočná úroveň vedomostí o peniazoch negatívnejšie zasahuje ľudí práve v krajinách s nižšou životnou úrovňou a hladinou miezd, teda aj Slovensko. „Nedostatočná finančná rezerva, neprimerane vysoká spotreba, absencia dlhodobých aktív a neúmerne vysoké úvery, to sú základné ukazovatele finančného správania sa Slovákov. Slováci podceňujú takmer všetky aspekty optimálneho finančného hospodárenia,“ zdôrazňuje Huttová.
Finančné vzdelávanie v školách je preto nevyhnutnosťou. Ako vyplýva aj zo štatistík, viac ako tri štvrtiny slovenských domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorú odborníci odporúčajú mať vo výške polročného príjmu domácnosti. „Vyše tretiny Slovákov dáva na splátky bankových či nebankových úverov viac ako 30 percent z mesačného príjmu domácnosti. Mladých treba učiť, že najmä ak ide o spotrebné úvery či rôzne iné pôžičky od často nedôveryhodných subjektov, práve tvorba finančnej rezervy ich vie elegantne a spoľahlivo nahradiť. Zároveň pri existencii takéhoto typu dlhov je potrebné ich pokiaľ možno čo najskôr splatiť a viac sa týmto spôsobom nezadlžovať," upozorňuje.
Faktom je, že práve mladí sa v súčasnosti stávajú čoraz obľúbenejšou cieľovou skupinou pre mnohé finančné produkty a často sa rozhodujú len podľa reklamy. Vypočítať si, či sa úver oplatí, ako porovnávať jeho výhodnosť a či ho zbytočne nepreplácame, však už nevedia.
"Slabá úroveň finančnej gramotnosti medzi mladými je spôsobená najmä tým, že na základných a stredných školách chýba komplexné ekonomické a finančné vzdelávanie. Tak, ako sa v škole učíme od detstva základy matematiky, fyziky či chémie alebo pravidlá cestnej premávky, rovnako je potrebné od malička žiakom vštepovať základné ekonomické princípy,“ podotýka.
Asociácia sa rozhodla tiež tento problém zmeniť. „Aktívne sa už podieľame na aktivitách zameraných na dlhodobé zvyšovanie finančnej gramotnosti tejto cieľovej skupiny. V budúcnosti bude potrebné priniesť konzistentný vzdelávací program aj pre učiteľov, ktorí sa podieľajú na finančnom vzdelávaní žiakov v záujme ich odborného rastu,“ dodáva Huttová.