Hovorí sa, že čas, ktorý venujeme deťom, sa nám v budúcnosti mnohonásobne vráti v podobe ich úspechov na poli pracovnom, ale aj súkromnom. To platí, len ak je využívaný zmysluplne a bude mať na deti skutočne pozitívny efekt. Aj v učení sa čoraz častejšie používajú rôzne kreatívne techniky, ktoré majú formu hier. Matematika nemusí byť pre vaše ratolesti trápením, pokiaľ ich logické uvažovanie a matematické schopnosti rozvíjate nenútene, hravo a s radosťou.
Držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg sa vyjadril, že matematika je veda poriadku. Okrem toho, že sa deti prirodzene naučia zákonitostiam sveta a prírody, dokážu porovnávať, dávať si veci do súvislostí, logicky myslieť, využívať rôzne vzorce na dosiahnutie cieľa a dostať sa k riešeniam aj tých najzložitejších problémov. Nejde len o rutinné učenie sa násobilky a vzorcov, ide o prípravu na reálny život v mnohých oblastiach. Ak sa tieto schopnosti rozvíjajú už v ranom veku, deti majú lepšie známky a ľahšie sa prebíjajú životom.
Spoločenské hry možno využívať už pri deťoch od troch rokov. Začať sa dá napríklad hrou 7 trpaslíkov, ktorá podporuje jednoduchú matematiku rátaním do sedem. „Na precvičovanie simultánneho vnímania, upevnenie istoty pri vnímaní pojmov do štyri a zaradenie podľa veľkosti veľmi dobre slúži hra Kto má 4?, pre deti od štyroch rokov a môže si ju zahrať až osem hráčov,“ vysvetľuje Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik Praha.
Na precvičenie matematiky je ideálnou tiež hra Numerabis. Princíp je veľmi podobný pexesu, ale na doštičkách sú namiesto obrázkov zobrazené čísla. Akú matematickú úlohu budú hráči riešiť, zistia po hodení dvoch hracích kociek. Musia napríklad otočiť doštičky, na ktorých sa nachádzajú len nepárne čísla. K správnemu vyriešeniu úloh je potom potrebné odkryť dve, niekedy až tri doštičky. Čím menej doštičiek sa na stole nachádza, tým ťažšie je úlohy splniť. Už náročnejšou hrou, pri ktorej sa zabavia aj dospelí, je Rummikub, ktorá je podobná americkému žolíkovi. Namiesto kariet sa hrá s kameňmi s číslami, ktoré treba vyskladať do radov alebo skupín.
Výbornou hrou je aj Club 2 %, na ktorej si môžete jednoducho otestovať logické a kombinačné schopnosti vášho dieťaťa. Súčasťou hry je 84 kariet s úlohami, ktoré podľa prieskumov dokážu vyriešiť len 2 % populácie. Cieľom hry je na základe inštrukcií logicky prísť na to, ktorá z piatich postavičiek a piatich zvieratiek býva spoločne v jednom z troch až piatich domčekov. Okrem toho, že deťom pomôžete rozvíjať matematické a logické myslenie, veľký prínos spoločenských hier vidí psychológ Jozef Čuha hlavne v prítomnosti živého spoluhráča.
„Ide predovšetkým o sociálny kontakt. O komunikáciu, reč tela, ale aj o emócie a získanie spätnej väzby. Keď dieťa prehrá s počítačom, môže tresnúť po klávesnici a nič sa nestane. Pri spoluhráčoch sa musí naučiť zvládať vlastné emócie aj emócie ostatných.“
Podľa J. Čuhu majú spoločenské hry zväčša pozitívny a rozvíjajúci charakter, nie deštruktívny, ako mnohé počítačové hry.