Nácvik písania sa často obmedzuje len na rozvoj grafomotoriky, bez ohľadu na celkovú úroveň motoriky. Rodičia a učiteľky MŠ často už pred vstupom do školy nútia dieťa robiť čiarky, vlnovky…, chcú, aby deti písali hneď do riadkov a malé tvary.
V súčasnej pretechnizovanej dobe si deti celkovo nerozvíjajú motoriku. Málo sa hrajú pohybové hry, mnohé nerady vyfarbujú, v predškolskom veku sa deti málo hrajú so stavebnicami a konštrukčnými hrami. „Aby sme sa vyhli nesprávnemu chápaniu a pristupovali k žiakom s problémami v písaní erudovane, je potrebné venovať pozornosť najskôr poznávacím funkciám podieľajúcim sa na procese písania.
Pre úspešné zvládnutie procesov písania je preto potrebné rozvíjať nielen hrubú a jemnú motoriku, ale aj ostatné poznávacie funkcie — sluchové a zrakové vnímanie, priestorovú orientáciu, fonematické uvedomenie, celkovú pohybovú koordináciu, zrakovú a pohybovú pamäť a pozornosť,“ upozorňuje PaedDr. Silvia Stanová z CPPaP v Trnave.
Na tomto princípe sú založené aj pracovné zošity z odborného nakladateľstva RAABE s názvom Kuliferdo – overovanie školskej zrelosti, ktoré pomáhajú už učiteľkám v MŠ, ale aj doma rodičom pripraviť predškolákov na povinnú školskú dochádzku a tiež vzniku špecifických porúch učenia aj predchádzať. Každý jeden z ôsmich pracovných zošitov je venovaný jednej zo spomínaných oblastí: Grafomotorika, Sluchové vnímanie, Rozvoj myslenia, Predmatematické predstavy, Orientácia, Pozornosť a Zrakové vnímanie I a II.
V závere článku nájdete ukážky z týchto pracovných zošitov na stiahnutie.
Čo je dysgrafia?
Odborná literatúra definuje dysgrafiu ako špecifickú poruchu grafomotorického aktu. Žiak netrpí žiadnym závažnejším zmyslovým ani pohybovým postihnutím, ale nemôže sa naučiť napodobniť tvary písmen a číslic. Nepamätá si ich, zrkadlovo ich otáča alebo ich vzájomne zamieňa. Spravidla píše kŕčovito, takže písmo má niekedy úplne zvláštny ráz.
Písanie je pre dysgrafikov veľmi náročná činnosť a spotrebujú množstvo síl, preto je pre tieto deti skoro nemožné sústrediť sa na gramatiku a používať vedomosti, ktoré bežne ovládajú. Napr.: Žiak si diktuje po hláskach — píše potom pomaly, nevníma obsah písaného a má následne sťaženú aplikáciu gramatických pravidiel, napr.: vo vete nerozlíši, či je myslené víly — rozprávkové bytosti, vyli — psi, vily — domy.
Kedy by ste mali spozornieť?
Za chyby písania považujeme všetko, čo znižuje čitateľnosť, teda:
- Silné písmo,
- Husté a natlačené písmo,
- Roztiahnuté písmo,
- Nedbanie na linajkovanie/riadkovanie
- Skomolené písmo
- Pisársky kŕč
- Trasľavé písmo
- Zajakavosť v písme
- Zrkadlové písmo
- Dieťa nepíše jedným ťahom
Dieťa s dysgrafiou má už od začiatku školskej dochádzky problémy s písaním, ktoré sa obyčajne prehlbujú. Ak sa aj konečne naučí tvary písmen, môžu nastúpiť problémy s tempom písania. Nestíha dopísať alebo, ak je v časovej tiesni, je jeho písmo nečitateľné.
Čo si treba uvedomiť?
Písomný prejav žiaka s dysgrafiou má mnohotvárne a početné chyby, nemôžeme ich hodnotiť ako neznalosť gramatických pravidiel! Tu si treba uvedomiť jedno: Písanie je pre dygrafikov veľmi náročná činnosť a spotrebujú množstvo síl, preto je pre tieto deti skoro nemožné sústrediť sa na gramatiku a používať vedomosti, ktoré bežne ovládajú.
Proces automatizácie písania nabieha spravidla pri týchto deťoch veľmi neskoro. A ani prepisovanie úloh neprináša zlepšenie. V mnohých prípadoch deti dokonca odmietajú písať.
Ako postupovať?
Ako pri všetkých poruchách učenia, aj tu platí, že základom úspechu je pozitívna motivácia, teda neukazovať žiakovi, čo nevie, ale stavať na tom, čo dokáže. Dôležité je tiež postupovať individuálnym tempom – spomalene.
TIP: Odporúčame urobiť si tabuľku, kde by rodič, príp. aj učiteľ dieťaťu zaznačoval, ktoré písmená už zvláda, ktoré si vybavuje dlhšie, a ktoré nezvláda vôbec.
TIP: Prínosom je aj využívanie asociačných metód, ako napr. navliekanie kociek, skladacia abeceda a pod. Prínos spočíva v tom, že základné prvky, hlásky, písmená sa spájajú aj s podnetmi inej zmyslovej modality a dieťa si ich na podklade asociácie ľahšie vybaví.
TIP: Je dobré, ak má dieťa možnosť hovoriť nahlas, čo píše. V škole to nie je vždy možné, ale určite to odborníci odporúčajú rodičom pri domácej príprave.
Rady pre rodičov dysgrafikov:
- Dbajte na správne držanie písacej potreby a sedenie.
- Nevystavujte dieťa do časovej tiesni.
- Neodporúča sa dopisovať doma, čo žiak nestihol v škole.
- Neporovnávať úpravu v zošitoch s ostatnými spolužiakmi.
- Žiakom v začiatkoch písania pomáhajú pomocné linajky.
- Tvary písmen a spojenia medzi nimi precvičujte tak dlho, kým ich žiak nezvláda.
- Využívajte písacie potreby, ktoré majú trojuholníkový prierez.