Foto: Nadácia Volkswagen, Daniel Kaplavka
Jedinečný projekt sa zakladá na metóde CLIL – Content Language Integrated Learning. Tá integruje výučbu cudzieho jazyka do odborného predmetu, v tomto prípade nemčiny do prírodovedy.
Pani učiteľka začala hodinu, na ktorej sa mal preberať magnetizmus, v slovenčine. Po krátkom úvode už vyzvala žiakov po nemecky, aby vyskúšali, ktorý predmet na ich stole magnet pritiahne. Spolu si pomenovali pomôcky a triedili veci na „magnetisch“ a „nicht magnetisch“. Deti pokusy bavia a hravou formou sa učia odbornú terminológiu v cudzom jazyku. Táto forma učenia sa cudzieho jazyka je im prirodzená.
„V rámci Európy je to prvý komplexnejšie vypracovaný materiál takéhoto typu v nemčine pre 1. stupeň základných škôl. Podporuje praktickú výučbu nemčiny prostredníctvom experimentov. Používať ho môžu aj iné štáty Európskej únie,“ opísala význam programu Experimentovanie po nemecky autorka pracovných listov v nemčine pre metodiku CLIL Beata Menzlová zo Štátneho pedagogického ústavu. Tá spolupracuje s Goetheho Inštitútom, ktorý tento projekt vytvoril s finančnou podporou Nadácie Volkswagen Slovakia. Pracovné listy sú voľne dostupné aj na internete.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Balík obsahuje okrem pracovných listov aj metodiku pre učiteľov. Na pracovných listoch sú aj jazykové pomôcky a jazyk môže s dieťaťom natrénovať aj rodič. „Výnimočnosť CLIL spočíva v tom, že jazyk je komplexný a v skutočných situáciách, ktoré nie sú umelo vytvorené, ale sú zo života. Tými experimentmi sa deti dokážu vžiť do situácie a prirodzene reagujú,“ uviedla Beata Menzlová.
Cieľom podľa Menzlovej je moment prekvapenia. Deti by mali plynule prejsť zo slovenčiny do nemčiny a späť. Záleží samozrejme na tom, ako sú jazykovo nadané či koľko času môže v rámci predmetu učiteľ venovať experimentu. Deti sú schopné sa za približne jednu hodinu naučiť päť nových slovíčok.
„Oproti bilingválnemu štúdiu deti nie sú pod takým stresom, pretože učiteľ ich nehodnotí z jazyka, ale z predmetu,“ uviedla Menzlová. Navyše učiteľ sa môže rozhodnúť, aký čas venuje jazyku.
Foto: Nadácia Volkswagen, Daniel Kaplavka
Foto: Nadácia Volkswagen, Daniel Kaplavka
Metóda výučby jazyka formou CLIL je možná vo všetkých nejazykových predmetoch. „Cieľom bolo začať s prírodovedou, keďže je to predmet, na ktorom môžu žiaci experimentovať. Je to pre nich motivácia, lebo oni sami niečo tvoria, skúšajú, sú malými vedcami,“ povedala Menzlová.
Pracovné listy na témy voda, vzduch, magnetizmus, auto, látky či rastliny sú k dispozícii na stránke Goetheho Inštitútu. Zatiaľ sú rozdelené do 15 modulov, 5 ich ešte pribudne. Obsahujú krátke experimenty, cvičenia na slovnú zásobu, teóriu a históriu. Vyhodnotenie prebieha pomocou preukazu vedca. V ňom si žiak svoje experimenty vyhodnotí a napíše, čo ho zaujalo aj aké nové poznatky získal.
Autorky: Beata Menzlová a Evelin Fuchs, Ilustrácie a grafika: ové pictures