Peniaze alebo zabalená desiata z domu?
Školská psychologička Kornélia Ďuríková vidí problém v tom, že rodičia často dajú deťom do školy radšej peniaze do bufetu a automatu ako domácu desiatu. „Neprekáža, ak sa nám to stane raz za čas. Nemalo by to byť pravidlo. Netreba zabúdať na to, že „desiata“ ukazuje aj záujem rodiča o dieťa. Deti, predovšetkým tie menšie, to všetko vnímajú. Tínedžeri sa už o desiatu od mamy veľmi nepobijú, no v konečnom dôsledku ich to poteší."
Rodičia sú niekedy veľmi zaneprázdnení a v rannom zhone nestíhajú pripraviť desiatu. Dieťa odchádza do školy s finančnou hotovosťou a s vedomím, aby si po ceste niečo kúpilo v bufete, potravinách alebo v školskom automate. Použije peniaze skutočne na kúpu jedla?
I nám dospelým sa občas stane, že nemíňame práve najrozumnejšie, kupujeme si veci, ktoré až tak nepotrebujeme. Preto nemôžeme očakávať, že aj naše deti budú vedieť okamžite hospodáriť s peniazmi. Namiesto zdravej desiaty si dieťa radšej do nákupného košíka vloží čokoládu, sladkosti, žuvačky, sladké malinovky a podobne.
Ako tomu zabrániť? Dieťa by si malo uvedomiť hodnotu peňazí, malo by vedieť posúdiť, čo si za danú sumu dokáže kúpiť a či peniaze môže použiť na kúpu niečoho iného. Na druhej strane by malo vedieť, čo sa pokladá za zdravé jedlo a čo za sladkosť. Samozrejme, nemusíme ho hneď karhať, ak si kúpi žuvačku, ale odmalička mu treba vštepovať správne návyky k financiám. Dôležité je tiež to, čo dieťa vidí doma. Ak má pocit, že si môžete kúpiť čokoľvek a bez rozmýšľania, určite to začne napodobňovať. Založte mu napríklad pokladničku, do ktorej si bude sporiť na niečo, po čom túži. Na takomto príklade reálne uvidí, ako dlho trvá, kým si na vysnívanú vec nasporí.
Uistite sa, čo sa s vreckovým stalo
Ak školák dostáva peniaze pravidelne, pýtajte sa ho i na to, kde ich minul. V prípade, že boli určené na jedlo, treba sa ubezpečiť, či sa tak aj naozaj stalo. Preto sa pýtajte, čo si dnes kúpil na desiatu alebo obed. Tak si môžete vzájomne nastaviť pravidlá a dieťa si osvojí určitý režim.
Komunikácia a pravidlá
Z pohľadu psychologičky je dôležitá komunikácia s deťmi a vymedzenie si určitých pravidiel. „Deti by sa mali učiť hodnote peňazí už odmalička. Malá hotovosť je na mieste. No predtým, by sa mal rodič o tom s dieťaťom porozprávať. Dohodnúť si jasné pravidlá. Čo sa týka veku, osobne si myslím, že je dôležité, aby dieťa začalo rozumieť číslam, matematike a až potom pristúpiť k hotovosti pre najmenších,“ tvrdí Ďuríková.
Aké vysoké vreckové by malo dieťa dostať? Existuje limit? Podľa psychologičky je to naozaj individuálne. „Výška závisí aj od možností rodiny. Myslím si ale, že platí pravidlo – menej je viac. Vo všeobecnosti by suma u detí od 6 do 8 rokov nemala presiahnuť 2 eurá mesačne a pri starších deťoch od 9 do 14 rokov okolo 5 – 10 eur mesačne. Je lepšie, keď túto hotovosť rozdelia rodičia po týždňoch. Dieťa má menej peňazí a rodič väčšiu kontrolu. Je dôležité viesť deti k zodpovednému prístupu k peniazom,“ vysvetlila Ďuríková.
Spolužiak dostáva vysoké vreckové
Peniaze môžu neraz narobiť zlo aj medzi deťmi. Finančné pomery rodičov sú rôzne a veľmi výrazné rozdiely medzi žiakmi dokážu spôsobiť hádky, dokonca až šikanovanie. Dieťa sa cíti menejcenné, žiarli a nechápe, prečo nemá rovnaké možnosti.
„Rozličné finančné pomery v rodinách sú niekedy príčinou konfliktov či nezhôd medzi deťmi. Je preto veľmi dôležité, aby medzi sebou komunikovali deti s rodičmi, ale aj učitelia, prípadne škola s deťmi a rodičmi. Vzájomná dôvera, úcta a komunikácia zainteresovaných strán je kľúčom k tomu, aby sa prípadné problémy zvládli a zabránilo sa zhoršeniu stavu,“ odporúča Ďuríková.