Veľké priemyselné podniky totiž v tomto roku zmluvu na poskytnutie praktickej výučby podpísali len s 1 121 študentmi. O tri až štyri roky bude preto až 42-tisíc mladých ľudí po skončení strednej školy bez potrebnej praxe.
Dôvodom slabšieho rozbehu tzv. duálneho vzdelávania sú sčasti aj vysoké vstupné náklady pre zamestnávateľov. V tomto školskom roku sa do systému duálneho vzdelávania zapojilo 142 zamestnávateľov. V porovnaní s minulým rokom ide síce o dvojnásobný nárast, ale ešte začiatkom roka počítali priekopníci duálneho vzdelávania so zapojením 293 firiem a 2¤763 študentov.
„Vybudovanie vzdelávacieho centra pre žiakov nás stálo 1,7 milióna eur. To je obrovská vstupná investícia,“ priblížila Elena Kolínková, HR manažér Schaeffler Skalica. Podobné prepočty odradili viacerých slovenských zamestnávateľov. Kolínková však vysvetľuje, že nakoniec sa firma do tejto nákladnej investície pustila, nakoľko si spočítala, že na rekvalifikáciu ľudí firma za posledných desať rokov minula 2,5 milióna eur. Priemyselný podnik Schaeffler Skalica, ktorý je dodávateľom komponentov pre automobilky, zamestnáva 4,7 tisíca ľudí a na výučbe žiakov spolupracuje so Strednou odbornou školou strojníckou v Skalici. „Aj pre samotné školy nie je jednoduché nastúpiť do duálneho vzdelávania. Zrazu potrebujete menej učiteľov, keďže žiaci sú týždeň v škole a týždeň priamo v závode, a krátenie či znižovanie pracovných úväzkov nie je nikdy príjemná záležitosť,“ dodal zástupca riaditeľky SOŠ strojníckej v Skalici Miroslav Mihál.
Práca v podnikoch žiakov baví
Časť škôl práve pre znižovanie počtu učiteľov odmieta nastúpiť do duálneho vzdelávania aj v prípade záujmu zo strany konkrétnych firiem. Samotní žiaci sú väčšinou s týždňom praxe a týždňom školy veľmi spokojní. „Moji rovesníci mi závidia, že mám tak dlho pokoj od školy. Aj mne príde teória dosť nudná a najviac ma baví skúšať priamo v praxi niečo vyrobiť,“ povedal Martin Marek, žiak študujúci v systéme duálneho vzdelávania SOŠ strojníckej v Skalici. Ďalšou motiváciou je pre žiakov podnikové štipendium vyplácané v závislosti od známok a dochádzky. „Zavedenie duálneho vzdelávania nám u žiakov výrazne zlepšilo školskú dochádzku,“ potvrdil Mihál. Nie všetci študenti zvládnu všetky nároky spojené s praktickou výučbou. Aj SOŠ strojnícka v Skalici zaznamenala pár prípadov, keď študenti pre nezvládanie nárokov museli opustiť duálny systém vzdelávania.
„Zaučenie nekvalifikovaného človeka stojí firmu okolo 32-tisíc eur. Výchova žiakov v systéme duálneho vzdelávanie vyjde podnik na približne 9-tisíc eur. Pri pohľade na tieto čísla je pre veľkých zamestnávateľov spustenie duálneho vzdelávania jednoznačná voľba. Lenže takto dostane šancu na isté zamestnanie po skončení školy len zopár detí. Preto potrebujeme väčšiu podporu štátu pri budovaní systému duálneho vzdelávania,“ povedal Jaroslav Holeček, predseda Rady zamestnávateľov pre duálne vzdelávanie. Budovanie duálneho školstva je v programovom vyhlásení vlády a ministerstvo školstva pripravuje diskusie s odborníkmi o jeho budúcom smerovaní.
Automobilky potrebujú ľudí s praxou
Slovensko je svetovou jednotkou v počte vyrobených automobilov na tisíc obyvateľov. Odborníci sa zhodujú v tom, že ak sa chce štát udržať na špičke svetového automobilového priemyslu aj o niekoľko rokov, musí investovať do praktického vzdelávania mladých ľudí. „Systém duálneho vzdelávania na Slovensku v podstate buduje zopár nadšencov. Vďaka tomu máme aspoň vzor, ako sa to má robiť, ale počty študentov nastupujúcich do duálneho vzdelávania sú veľmi nízke na to, aby vyriešili problémy slovenského trhu práce,“ povedal viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Tým najväčším je, že personálne agentúry hlásia 100-tisíc voľných pracovných miest v čase, keď viac ako rok bez práce je na Slovensku 148-tisíc ľudí.
Veľkým problémom je, že mladí ľudia sa po skončení deviateho ročníka nevedia rozhodnúť, čo majú ísť ďalej študovať. V susednom Rakúsku sa ich správnym smerom snažia naštartovať takzvané centrá orientácie na budúce povolanie. V nich si žiaci môžu priamo vyskúšať, aké je to vyrábať vo fabrikách, a spolu s odborníkmi z praxe absolvujú testy odhaľujúce ich talent.
„Napríklad dievčina zo susedného Rakúska mala sen byť asistentkou riaditeľa. Tak jej bolo umožnené na dva dni si vyskúšať túto prácu a nakoniec zistila, že túto prácu nikdy v živote robiť nechce. Nakoniec sa vyučila za kaderníčku a dnes pracuje v kozmetickom salóne vo Viedni,“ priblížil člen výkonného výboru Zväzu automobilového priemyslu SR Július Hron.
Podľa neho by bolo optimálne, ak by štát v každom jednom z ôsmich slovenských krajov podporil vznik centra orientácie na budúce povolanie. „Ani najlepší učiteľ základnej školy nemôže poznať všetkých štyristo remesiel slovenského trhu práce. Preto práve centrá by dokázali žiakom aj ich rodičom najlepšie poradiť, akým smerom sa má uberať ich budúce vzdelanie,“ uzavrel Hron. Podpora štátu je potrebná aj pri zmenách zastaraných učebných osnov. Na mnohých odborných školách sa totiž žiaci ešte aj dnes učia fungovanie motorov starých embéčok a traktorov.