Je moje dieťa naozaj pomalé a má problém s učením?

Patríte medzi tých rodičov, ktorí majú doma školáka s poruchou učenia? Prípadne dieťa, ktorému ide učenie ťažšie ako jeho spolužiakom? Príprava do školy mu trvá o čosi dlhšie, alebo má vaše dieťa jednoducho pomalšie tempo? Nebojte sa, nepatríte medzi výnimku. Rodičov, ktorých trápia podobné problémy, je určite omnoho viac, ako si myslíte.

10.10.2016 06:00
Doma u učiteľa ide učenie cudzieho jazyka... Foto:
Oplatí sa svojmu dieťaťu ukázať niečo ako systém. Naučiť ho robiť veci postupne, tak aby si vedelo zadeliť svoj čas na určité aktivity, ktoré sa opakujú.
debata (4)

Pomalšie tempo

Na začiatok si overte, či má dieťa naozaj pomalé tempo, alebo je to len váš pocit. Nezabúdajme, že každý máme iné tempo, iný životný štýl a niekomu sa môže zdať vaše tempo pomalé a naopak – inému zas prirýchle.

Navštívte pedagóga, triedneho učiteľa, ktorý je s vaším dieťaťom každý deň v škole a pýtajte sa. Prípadne zájdite za psychológom alebo do pedagogicko-psychologickej poradne, kde dieťa posúdia a zistia, či má poruchu učenia. Tu vám zároveň môžu vystaviť aj potrebné potvrdenie, ktoré treba predložiť v škole. Ak dieťa trpí určitou poruchou učenia, treba s ním pracovať inak a musíte na to upozorniť aj školu.

Netrpezlivosť sa nevypláca

Ak už máte overené, že vaše dieťa je pomalšie, najdôležitejšie je sa s tým zmieriť. V žiadnom prípade nie je dobré dieťa nejakým spôsobom súriť, nabádať ho, aby zrýchlilo. Alebo mu akokoľvek naznačovať, že nie ste spokojní s jeho tempom. Zabráňte zbytočnému napätiu – uvedomte si, že takéto dieťa potrebuje viac času. Nervozita a stres určite neprinesú „želané ovocie“.

Systém a poriadok

Oplatí sa svojmu dieťaťu ukázať niečo ako systém. Naučiť ho robiť veci postupne, tak aby si vedelo zadeliť svoj čas na určité aktivity, ktoré sa opakujú. Práve tu ide vždy o čas, ktorý si pomocou zaužívaného systému dokáže správne zadeliť. Naučíte tak svoje dieťa efektívne hospodáriť s časom. Samozrejme, aj osvojenie si určitého systému a poriadku chvíľu trvá. Zbytočné detaily môžu niekedy spôsobiť viac škody ako úžitku!

Zabudnite na zbytočné detaily. Sústreďte pozornosť dieťaťa na to, čo je naozaj dôležité. Inak sa môže stať, že zbytočne stráca čas s aktivitami, ktoré ho zdržujú, spomaľujú. V živote sú veci, ktoré treba robiť vždy naplno a naopak. Naučte dieťa rozlišovať, čo má prioritu a čo nie.

Poruchy učenia

Niekedy si rodičia a učitelia myslia, že je dieťa lenivé, nechce sa mu učiť. Dieťa stráca záujem o učivo, javí znaky, že sa nepripravuje na vyučovanie a začína vyrušovať aj ostatných spolužiakov. V škole nedosahuje dobré výsledky aj v prípade, že trávi nad knihami celé hodiny. V takomto prípade nemusí byť dieťa hneď lenivé či hlúpe. Hovoríme tu totiž o poruche učenia.

Keď písmenka neposlúchajú

Poruchy učenia sú rôzne, najčastejšie sú to však dysgrafia – porucha písania, dyslexia – porucha čítania, dyskalkúlia – neschopnosť počítať a chápať rôzne matematické pojmy, dyspraxia – porucha učenia, ktorá sa vyznačuje najmä nápadnou motorickou neobratnosťou, ale i mnohé iné poruchy.

Najčastejšie sú to práve prvé dve spomínané poruchy – dysgrafia a dyslexia, keď má dieťa problém napísať úhľadne písmená vedľa seba a čitateľne, zamieňa si písmená, nedodržiava diakritiku, kŕčovito drží pero alebo ceruzku v ruke. Pri čítaní vynecháva písmená, celé slová, nerozumie textu a v neposlednom rade nechce vôbec čítať nahlas.

Radikálny zásah rodičov

Často si rodičia myslia, že keď dieťa v škole nestíha písať poznámky, alebo má problém s úhľadným písmom a poznámky sú nečitateľné, je potrebné prepisovať celé zošity. Dieťa tak strávi prepisovaním celé hodiny.

Čas radšej využite oveľa efektívnejšie. Čo radia odborníci? Sústrediť sa na správny úchop pera a správne sedenie. Kladú dôraz aj na uvoľňovacie cvičenia. Pri dyslexii sa odporúčajú rôzne cvičenia na zlepšenie zrakového, sluchového vnímania a rozlišovania a tiež priestorovú orientáciu.

Sami rodičia si určite neporadia. Treba komunikovať s poradenským centrom, pravidelne ho s dieťaťom navštevovať. Konzultovať jednotlivé kroky a neskôr spoločne sledovať výsledky dieťaťa.

Zistiť včas poruchu učenia a dieťa motivovať

Dôležité je preto včas podchytiť konkrétnu poruchu učenia a naučiť sa s ňou pracovať. Čím neskôr totiž zistíte, že vaše dieťa nie je lenivé, ale naopak, potrebuje špeciálny prístup, tak sa môže stať, že zostane demotivované a bude sa cítiť menejcenne.

Odborník vám presne ukáže a pomôže pri jednotlivých úlohách, zároveň by s ním mal spolupracovať aj učiteľ. Slovami chvály nešetrite, povzbuďte ho a buďte mu oporou pri učení. Rešpektujte tempo, ktoré má vaše dieťa. Nepreceňujte kvantitu nad kvalitou.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #dieťa #cenné rady #porucha učenia #dysgrafia