„Nie je to tak dávno, čo by väčšina ľudí operáciu u chirurga, ktorý sa učil cez počítač, rezolútne odmietla,“ hovorí odborník na elektronické vzdelávanie Juraj Gabrhel zo spoločnosti e-learnmedia. „Pritom dnes existujú dokonalé medicínske simulátory, ktoré výrazne pomáhajú pre výučbe a príprave nových lekárov,“ vysvetľuje.
Vo firmách už bežne
Do firemného sveta už elektronické vzdelávanie spravilo výrazný prienik – odhaduje sa, že v USA až štyri pätiny organizácií využívajú nejakú jeho formu, pričom tretina všetkých firemných školení prebieha práve takýmto spôsobom. Na Slovensku sú najpopulárnejšie kurzy základnej počítačovej gramotnosti a práce s kancelárskymi balíkmi.
Do škôl elektronické vzdelávanie – čiže výučba prostredníctvom elektronických zariadení a najčastejšie online – preniká pomaly. Na Slovensku však už prebieha projekt, ktorý elektronické vzdelávanie testuje v odbornom školstve.
„E-learning berie do úvahy úplne nový typ študenta,“ vysvetľuje Oskar Kadlec zo spoločnosti Atos, ktorá sa na príprave projektu podieľala. „Dnešní mladí ľudia majú skúsenosti s multimediálnymi zariadeniami, smartfóny sú ich bežnou výbavou a od školy očakávajú moderný obsah, podaný spôsobom, ktorý je im blízky,“ vysvetľuje, prečo možno v tomto smere očakávať zmenu.
Kombinované učenie
Častou výhradou k e-learningu je predstava jednotlivcov, sledujúcich svoje obrazovky, a chýbajúca interakcia. V školách je naozaj individuálny prístup a ľudský kontakt potrebný. Ideálne je skĺbiť výhody oboch spôsobov.
Elektronické vzdelávanie ponúka možnosť vždy toho najlepšieho prednášajúceho. Kým v bežných triedach veľa závisí od schopnosti pedagóga pripraviť hodinu, nástroje elektronického vzdelávania učiteľom ponúkajú štandardizovaný obsah na vysokej úrovni, s ktorým môžu ďalej pracovať.
„Na tvorbe kvalitných kurzov sa podieľajú celé tímy odborníkov, pedagógov, expertov na metodiku, špecialistov na konkrétny obsah, grafikov a programátorov,“ vysvetľuje Gabrhel. Kurzy sú interaktívne, od žiakov si vyžadujú zapájanie viacerých zmyslov a učivo sa tak ľahšie chápe a pamätá. Moderným požiadavkám je prispôsobená aj štruktúra kurzov – namiesto dlhých monotónnych pasáží sú skôr skladačkou kratších, navzájom previazaných blokov. Žiaci navyše môžu na riešeniach mnohých úloh spolupracovať.
Päťminútovka za trest
Príkladom, ako technológie dokážu odbremeniť učiteľov, ktorí sa potom môžu sústrediť na to dôležité, je testovanie. Kým v minulosti žiakov pri každej päťminútovke mohlo škodoradostne tešiť, že učitelia pri ich oprave strávia omnoho viac času, dnes by sa mohol smiať pedagóg. Moderné nástroje elektronického vzdelávania dokážu vytvárať skúšky rôznych obťažností a pokojne tak, aby mal každý študent svoj test vyskladaný jedinečne.
Existujú dokonca účinné spôsoby, ako zabrániť podvádzaniu. Učitelia sú tak odbremenení od nudného opravovania, pri pravidelnom testovaní môžu sledovať pokrok svojich študentov a upriamiť pozornosť na zistené slabé stránky.
Úlohou vzdelávania je naučiť absolventov pružnosti
Na Slovensku chýbajú desaťtisíce zamestnancov. Firmy márne hľadajú operátorov výroby, CNC programátorov, ale aj zváračov a elektrikárov. Tieto pozície sa ťažko zapĺňajú naprieč Slovenskom, veľký problém má najmä priemyselné Považie. Ešte vypuklejšia situácia je v nevýrobných odvetviach, kde dominujú chýbajúci IT špecialisti. Odhaduje sa, že len na Slovensku by bez problémov našlo prácu ďalších 30-tisíc IT-čkarov. Firmy sa navyše sťažujú na školstvo, že pri chýbajúcej kvantite absentuje aj kvalita špecialistov, opúšťajúcich brány vzdelávacích inštitúcií.
Školy sa však bránia, že príprava na konkrétne pozície už nie je ich úlohou. „Kus pravdy majú obe strany. Úlohou škôl je, aby sa budúci zamestnanec orientoval v spoločnosti a dokázal porozumieť tomu, ako funguje,“ hovorí odborník na ľudské zdroje Radim Koběrský. „Vzdelanie je všeobecné a len veľmi zriedka sa dá zamerať priamo na potreby konkrétnej firmy,“ hovorí špecialista. Navyše pripomína, že dopyt je najmä po ľuďoch, ktorí vedia čosi viac ako len základ. Ich cena na trhu práce stále rastie.
Priestor na zlepšenie však vidí najmä v príprave absolventov na nové podmienky na trhu práce. Ten podlieha veľkým zmenám a väčšie šance majú ľudia, ktorí dokážu pružne reagovať. Dokonca aj študenti vysokých škôl podľa neho často tápu, nedokážu sa zorientovať a nevedia kriticky vyhodnocovať informácie. Chýba im aj komunikačná príprava.
„Absolvent vysokej školy by mal mať schopnosť rýchlo a do hĺbky sa zorientovať v novej problematike. Škola by ho mala naučiť, ako hľadať informácie, ako získavať kvalitné a relevantné fakty, porovnávať ich, kriticky vyhodnocovať a filtrovať,“ vysvetľuje odborník spoločnosti Atos svoju predstavu, na čo by sa mohli vzdelávacie inštitúcie viac zamerať. Skúsenosti a špecifickú odbornosť musia podľa neho dať svojim zamestnancom firmy. Ale absolvent, ktorý sa vie zorientovať a dokáže sa rýchlo učiť komplexné, zložité a rozsiahle veci, sa uplatní v akomkoľvek odvetví. „Priepasť medzi realitou a tým, na čo vysoká škola dokáže pripraviť, bude existovať vždy. Zo školy by však mal vyjsť človek schopný prekonať tú priepasť sám a rýchlo,“ dodáva odborník.