Spomeniete si ešte, ako vám chutili obedy v školskej jedálni? Bodovalo výlučne rizoto a dukátové buchtičky? A vaše deti? Vezú sa v stravovaní na vlne, ktorá sa zrodila ešte za vašich čias? Čo takto pozrieť sa do školskej jedálne, v ktorej sa varí inak. Povedzme, modernejšie.
„Máme inú filozofiu školskej jedálne. A k zdravému životnému štýlu nepriťahujeme iba deti, pretože to nestačí. Čo sa deje okolo stravovania v škole, je fajn, ale ak tieto návyky nepreberú aj rodičia v domácnostiach, tak je to stále málo,“ opisuje Soňa Benčová, učiteľka zo spojenej školy na Tilgnerovej ulici v Bratislave.
Robíme aj koláče a sladké jedlá. Cukor ale nahrádzame mandľami, banánmi či hrozienkami. Cukor nepoužívame ani na sladenie čaju, nahrádzame ho medom."Marián Maszay
Ak si lámete hlavu nad tým, čo znamená spojenie ,iná filozofia školskej jedálne', tu je vysvetlenie. „U nás varíme moderné jedlá,“ začína opisovať vedúci školskej jedálne na Tilgnerovej Marián Maszay. Pred piatimi rokmi opustil post šéfkuchára v hoteli a začal pracovať pre deti. „Varíme bez cukru, bez umelých dochucovadiel, siahame po čerstvých bylinkách. Na prípravu jedál používame biomúky – špaldové a celozrnné, kupujeme biomäso, a jedlá zahustené múkou u nás nenájdete.“
Deti milujú sladké
Foto: Food revolution day Slovakia
Jasné, že ak by si mohli jedlá vyberať deti, na ich tanieroch by sa objavovalo všetko sladké a v minimálnych obmenách. Čo na to kuchár? „Samozrejme, robíme aj koláče a sladké jedlá. Cukor ale nahrádzame mandľami, banánmi či hrozienkami. Tie sladkú chuť koláčom dodajú,“ opisuje Maszay a dodáva: „Cukor nepoužívame ani na sladenie čaju, nahrádzame ho medom.“ A ten sa hodí aj na prípravu dukátových buchtičiek, žiarivej stálice školských jedální.
Tofu nie je „fuj“
Čo je skutočným postrachom detí v školskej jedálni? Syr tofu by sa mohol do tejto kategórie prepracovať. Na Tilgnerke však „dostal“ milosť. „Ja varím často zo sójového syra tofu. Záleží však na tom, ako ho ochutíte či naservírujete. Ak tofu efektne napichnete na špajľu, hneď má inú formu, ktorá sa deťom páči. Takisto ho môžete celkom nenápadne nastrúhať na cestoviny. Variácií je mnoho, chce to len inovovať. Tofu syr je sám osebe mdlý, ale ak chutí zvyšok jedla, syr preberie jeho chuť a ako celok je pokrm výborný,“ dodáva kuchár.
Sezóna, ryby, biomäso
Sezónne varenie skvelo funguje aj v jedálni. „My sme školský rok začali pečenými kačacími prsami. Aktuálne, na jeseň, je u nás obľúbená tekvica. Od polievok a prívarkov až po zapekanú tekvicu,“ opisuje Marián Maszay, ktorý sa ponuku jedál snaží vždy prispôsobiť sezóne.
Ryby sa na jedálnom lístku školskej jedálne objavia aspoň raz za desať dní. A nejde len o nudnú klasiku – filé. „Keď si môžeme dovoliť kúpiť drahšiu rybu, je to losos, morská šťuka aj zubáč. Ale robíme aj filé či pangasia, ale určite nič nevyprážame. Mojou snahou je vyskladať jedálniček tak, aby sme mohli občas kúpiť aj drahšie ryby.“ Ak ide o mäsité jedlá, tie sa v jedálni štandardne pripravujú z biomäsa. „Treba si nájsť dodávateľov, dohodnúť sa s nimi, je nutné komunikovať, ale ide to. Netreba sa vyhovárať, treba manažovať.“ Maszay využil svoje znalosti z čias šéfovania v hotelových kuchyniach a know-how preniesol do prostredia školskej jedálne. A všetko funguje.
Škola sa zapojila do projektu Food Revolution slávneho šéfkuchára Jamieho Olivera, ktorý sa v ňom celosvetovo zameral práve na stravovanie detí v školách. „Myšlienka nás inšpirovala a revolúciu si robíme podľa vlastnej línie. Snažíme sa variť pre deti čo najlepšie a z čo najkvalitnejších potravín dostupných na trhu v rámci istej ceny, ktorú môžeme zaplatiť,“ dodáva Marián Maszay.
Mikuláš bez cukríkov
Na tejto škole sa na Mikuláša cukríky ani čokolády nerozdávajú. Dôvod na smútok? Azda ani nie… „Každý rok sa snažíme vymyslieť niečo nové. Pečieme zdravšie verzie perníkov či mafinov spolu so žiakmi. Pozveme ich do kuchyne, kde im porozprávame o surovinách, o príprave jedla, niečo ich naučíme a zároveň sa spoznajú s tými, ktorí im denne varia. Vzťah kuchár – žiak je tak viac osobný, navzájom sa nepoznáme len z výdajného okienka,“ opisuje Maszay.
K téme zdravého stravovania sa na Tilgnerke snažia pritiahnuť aj rodičov. „Začiatkom školského roka sme mali akciu Ako chutí Tilgnerka, deti si pripravili pre spolužiakov aj rodičov zážitkové prezentácie o stravovaní. Tým, že sme základná škola aj 8-ročné gymnázium, žiaci u nás môžu zostať až dvanásť rokov. A to je dlhý čas na to, aby sa naučili správne stravovať a zostalo im to na celý život,“ opisuje autorka projektu Soňa Benčová. V rámci akcie bola pre rodičov pripravená aj diskusia s vedúcim školskej jedálne, kde sa o stravovaní ich ratolestí dozvedia všetko, čo ich zaujíma.
Čo nám chutí v škole a čo doma?
Tomáš: V našej jedálni rád ochutnám všetko, jedlá veľmi pekne vyzerajú. Najradšej mám dukátové buchtičky. A zjem aj tofu. Často robia aj jedlá, ktoré doma nevaríme. Chutí mi paradajková polievka aj zeleninové šaláty. Doma varíme zdravo, my sme boli vegetariáni, ale teraz už začíname jesť aj mäso. Od mamy mi najviac chutia polievky, sú výborné.
Milo: Doma varíme zdravo. Niekedy máme divinu alebo zajaca, to mi chutí. Mama všetko robí iba na prírodno, nič nevypráža. V jedálni mi chutí pangasius s dobrou omáčkou aj bolonské špagety. A dukátové buchtičky. Polievky mám rád a v jedálni mi chutia všetky okrem kapustovej. Zo šalátov mám najradšej uhorkový.
Článok vyšiel v ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.