Vďaka veľkej premotivovanosti a vysokých očakávaní od okolia však veľakrát nedokážu podať svoj najlepší výkon.
„Príprava na prijímacie skúšky je záležitosť dlhodobá a zahŕňa nielen vedomostnú, ale aj psychologickú zložku,“ vraví riaditeľ Gymnázia arm. gen. L. Svobodu v Humennom Ivan Pajtaš. Z vedomostnej stránky odporúča deviatakom vyskúšať si zverejnené testy na stránke NÚCEM a zistiť, koľko percent dosiahnu. Ak záujemca o gymnázium získa menej ako 80 percent alebo záujemca o odbornú školu menej ako 70 percent, je to signál, že prípravu treba zintenzívniť. Najdôležitejšie je podľa neho zvládnuť čítanie s porozumením.
„Psychologická zložka prípravy sa niekedy podceňuje. Aj výborný žiak či dobrý žiak môže zlyhať, pretože rodina má isté očakávania, ktoré na žiaka pôsobia ako veľký tlak. Výhodu majú žiaci, ktorí absolvovali vedomostné súťaže či olympiády, pretože vedia lepšie zvládať stres. Dôležité je, aby rodičia vytvorili dieťaťu pokojné prostredie na prípravu a prehnane nezdôrazňovali dôležitosť prijímacích skúšok,“ hovorí Pajtaš.
Pedagógovia tvrdia, že najčastejšie chyby na prijímacích skúškach sa každoročne opakujú. „Ide najmä o nesústredené čítanie zadania a východiskových textov a nesprávne časové rozloženie riešenia testu,“ povedal Pajtaš. Odporúča, aby každý najprv riešil tie úlohy, ktoré vie, a k ťažším zadaniam sa vrátil až na konci. Ak sa niekto najprv pustí do náročnej úlohy, pri ktorej nie je isté, či ju dokáže vyriešiť, môže mu riešenie zabrať veľa času a napokon nestihne spraviť ani tie úlohy, pri ktorých má väčšiu šancu na úspech.
V matematike sa takisto veľakrát stáva, že si žiak nepozorne prečíta zadanie. Problémy sú aj s premenou jednotiek, žiaci robia aj numerické chyby pri riešení rovníc či pri odstraňovaní zátvoriek. „V testoch zo slovenského jazyka robia žiaci najviac chýb v zakončení pádových prípon, nesprávne používajú i/y, í/ý. Výrazné problémy majú aj so zaraďovaním slov do systému slovnej zásoby a s určovaním umeleckých prostriedkov,“ tvrdí zástupkyňa riaditeľa Strednej odbornej školy polygrafickej v Bratislave.
Žiaci sa veľakrát môžu dostať do stresu aj pre maličkosti. „Častou chybou je napríklad to, že žiak nevie svoje číslo (kód žiaka) a keď ho má napísať do testu, tak ho to vyvedie zo sústredenosti na test. I keď sa mu povie, tak nervozita môže určitú dobu pretrvávať. Niekedy nervozitu zapríčiní i nepíšuce pero či práve vybitá batéria v kalkulačke. V tomto prípade je vhodná rezerva,“ hovorí zástupca riaditeľa SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Trnave Ján Piešťanský.
Chybu možno urobiť aj tak, že si niekto zle prečíta zadanie alebo si ho neprečíta celé. „Príde napríklad do polovice a zdá sa mu byť všetko jasné a hneď odpovedá, pričom práve až celé znenie navedie žiaka k správnej odpovedi. Taktiež sú prípady, že žiak vyplní test, ale už si ho neskontroluje. Možno by objavil chybu,“ povedal Piešťanský.