Kedy hovoríme o prehnanom strachu?
Nie je nič zlé na tom, keď ma rodič všeobecne strach o svoje dieťa. Čím je však staršie, malo by mať určitú voľnosť a samostatnosť, ktorou mu rodič preukazuje aj istú dávku dôvery. Nakoniec aj v školskom prostredí sa učí samostatnosti a očakáva sa od neho zodpovednosť za svoje činy.
Ľahko sa nám hovorí, ťažšie je to už o správnom nastavení. Nemusí mať každý rodič a každé dieťa šťastie na vzájomnú dôveru. Najmä počas dospievania zvyknú nastať väčšie problémy v komunikácii a „oheň je hneď na streche“.
Ak teda hovoríme o prehnanom strachu, treba si určiť hranice. Prispôsobiť tomu aj vek dieťaťa a konkrétnu situáciu. Pokým rodič púšťa svoje dospievajúce dieťa vo večerných hodinách von, nemôžeme čakať, že bude pokojne spať až do rána, kým je dieťa niekde vonku s partiou svojich rovesníkov. Naopak, sú situácie, keď rodič necháva menšie dieťa v kolektíve pod dohľadom dospelého a obáva sa o to, či bude všetko v poriadku. Niektoré matky sa zvyknú báť o deti v jasliach, škôlkach, nedôverujú opatrovateľke a niekedy ani vlastným rodičom, kým ich nechávajú postrážiť svoje ratolesti.
Pri hre vonku sa zvyknú deti zašpiniť, alebo niekedy sa stane menší úraz, dieťa prichádza domov s odretými kolenami, roztrhanými nohavicami alebo s modrinou. Každý sme si tým museli prejsť, patrí to k detstvu. Napriek tomu často počuť z úst rodiča: Nebež, lebo spadneš! Nerob to! Nechytaj to, lebo sa zašpiníš. Nesmieš to robiť!
Podľa odborníkov by však rodičia mali zvážiť používanie viet, ktoré deťom stále niečo zakazujú.
Aby z detí nevyrástli „bojkovia“
Príliš veľký strach, ktorí môžu rodičia dávať najavo, tak môže mať aj negatívne následky. Malý školák cíti neustály strach, napätie, úzkosť a stres. Môže sa to odzrkadliť neskôr malým sebavedomím napríklad v škole, v kolektíve detí a podobne. Z dieťaťa, ktorého rodičia majú zdravý prístup k výchove a životu ako takému, nakoniec vyrastie silná osobnosť. Naopak tie deti, ktoré vyrastajú pod silným emocionálnym vypätím, stresom a v obave, zvyknú prepadať neskôr depresiám a stavom úzkosti.
Čomu sa teda vyvarovať? Najlepšie je neopakovať donekonečna všetky hrozby, ktoré sa môžu stať, všetky nebezpečenstvá, ktoré na nás číhajú a nevidieť všetko len v negatívnych farbách. Rodičia by nemali preto situáciu dramatizovať, preháňať, prípadne pôsobiť hystericky. Dospelí by mali mať predovšetkým na pamäti to, že sú pre svojich potomkov vzorom – a že je veľká pravdepodobnosť, že sa budú správať v ich veku rovnako.
Čo hovoria odborníci na správanie rodičov a následný vývoj ich deti? Môžu odpozorovať ich návyky, názory? Do akej miery môže správanie rodičov ovplyvniť dieťa? Podľa školskej psychologičky Kornélie Ďuríkovej môže mať správanie rodiča tak negatívny ako aj pozitívny dopad. Dieťa preberá vzorce správania svojich rodičov a je z veľkej miery obrazom svojho rodiča. Do osobnosti dieťaťa samozrejme vstupujú aj iné faktory ako genetika, temperament a iné.
„Psychológia je ale moderná a dynamická veda a v dnešnej dobe zaznieva stále viac hlasov, ktoré hovoria o tom, že vonkajšie vplyvy ovplyvňujú kvalitu života človeka len z desiatich percent. Nosná je vlastná interpretácia udalostí v živote a genetika. Som ale presvedčená, že aj tá vlastná interpretácia je ovplyvnená názormi, správaním či postojmi rodiča. Tak či onak, rodič zásadnou mierou ovplyvňuje život dieťaťa. Vo všetkých smeroch,“ pokračuje Ďuríková.
Čím je dieťa staršie, tým by malo mať viac dôvery
Pokým sú deti menšie, tak na nich odvšadiaľ číhajú rôzne nebezpečné situácie a neustále si vyžadujú pozornosť rodiča a, samozrejme, aj jeho prítomnosť. Pri dospievaní prichádzajú už iné starosti. A práve ich zas trápia skôr problémy typu, či je dieťa v dobrej partii a nedalo sa zlákať na „zlé chodníčky“, prípadne záškoláctvo, ako trávi čas vonku a situácie spojené s vekom dospievajúceho dieťaťa.
Vráťme sa k zázemiu a prostrediu, v ktorom dieťa vyrastá. Pokým cíti zo strany matky alebo otca neustály strach, napätie a prehnanú starostlivosť, tak je vysoko pravdepodobné, že rovnako bude reagovať, keď dospeje a založí si vlastnú rodinu.
Pochopiteľne, najviac ovplyvnia detí vlastní rodičia a prostredie, v ktorom vyrastajú. Ako vnímajú deti svojich rodičov ako vzory? Školská psychologička Kornélia Ďuríková upozorňuje na to, že pre deti sú rodičia ich najväčším a základným vzorom. „Deti veľmi intenzívne vnímajú to, ako sa rodičia správajú, ako rozprávajú, aké hodnoty, názory prezentujú. Rodina ovplyvňuje deti vo všetkom. Preto by sa každý rodič mal snažiť o to, aby bol čo najlepším vzorom pre svoje dieťa,“ radí psychologička.
Dieťa by nemalo počúvať len to, čo všetko nesmie robiť
Ako sme už spomínali, tak deti vnímajú všetky príkazy a zákazy, vrývajú sa im do pamäte. Odborníci sa zhodujú v tom, že dieťa by nemalo stále počuť len zákazy a negatívne postoje. Ako napríklad dieťa vníma zákazy typu: „Nesmieš!“
Nastavenie určitých pravidiel je samozrejmosťou pri každej výchove. „Už od malička by sa mali deti učiť pravidlám a hraniciam. Aj príkazy a zákazy tomu napomáhajú. Preto nie sú v konečnom dôsledku zlé. Nič sa však nesmie preháňať. Rovnako ako aj dospelý, aj dieťa nerado stále počúva, čo nesmie, čo všetko má zakázané. Preto by aj v tomto mala existovať istá rovnováha. Aj zakazovať, ale aj nechať dieťaťu voľnosť. Ak dieťaťu niečo zakazujeme, je tiež vhodné, aby sme mu aj vysvetlili, prečo tak kážeme. Samozrejme, primerane veku. Aj zákazy by mali byť komunikované s láskou k dieťaťu,“ varuje Ďuríková.
Preto by mali rodičia mať na pamäti, že občas nejaká tá modrina môže obísť bez povšimnutia a dieťaťu niekedy treba nechať určitú samostatnosť, aby aj na vlastnej koži zistilo, čo si môže dovoliť a čo už je veľa.