Maturita je veľká vec a treba sa na ňu dobre pripraviť. Napokon je to prvýkrát, čo človek skladá takú vážnu skúšku. Niekomu však jazyky nevoňajú, ani ten vlastný. Nič to, aj tak sa to dá zvládnuť.
Po slovensky predsa hovoríme a píšeme každý deň, veď napokon pre väčšinu z nás je to rodný jazyk. Lenže tak ako doma vyzerá každá izba inak, aj jazyk má veľa rôznych podôb a navyše sa stále mení. Tu niečo pribudne, tam čosi ako nepotrebné či zabudnuté zmizne. Inak komunikujeme s priateľmi, inak v rodine a inak s oficiálnymi autoritami. Na všetko sme trénovaní odmala, tak žiadny problém. Lenže zrazu sa od nás chce, aby sme zo seba vydolovali naraz všetko – ypsilony, skloňovanie, literárne vedomosti a ešte to všetko k sebe pekne utľapkali, aby to bolo na úrovni. No aj tak sa to dá zvládnuť. A aby to bolo ľahšie, prichádzame s prílohou o slovenčine, v ktorej nájdete užitočné a praktické rady.
Maturita zo slovenčiny má tri časti – dve písomné a ústnu skúšku. Pri písaní testu si treba dať pozor na zadanie otázok, čítať ich pozorne, aby ste neodpovedali na iné, ako sa pýtajú. Zostavovatelia s obľubou využívajú záporne postavené otázky (čo nie je v ukážke?/čo nevyplýva z textu?).
Ďalším kameňom úrazu môže byť obyčajná logika. Napríklad vo vlaňajšom teste sa objavila otázka: Písanie „y“ v koncovke slova sokoly zdôvodňujeme tým, že (A) spoluhláska „l“ patrí medzi obojaké spoluhlásky. (B) v jednotnom čísle sa skloňuje podľa vzoru chlap. © v množnom čísle sa skloňuje podľa vzoru dub. (D) skloňuje sa ako pomnožné podstatné meno. Hoci prvé tri výroky sú samy osebe pravdivé, na otázku odpovedá iba jeden. Správna odpoveď je teda C. „Takým otázkam hovorím pred žiakmi malé pravdy a veľká pravda, tá väčšia menšie prebije,“ vysvetľuje Terézia Hlobeňová, učiteľka slovenčiny. Tak to napokon chodí aj v živote.
„Pri písaní slohu sa stáva, že téma neladí so žánrom, ktorý jej určili,“ vravia mnohí slovenčinári. Povedzme „Dnes mám rande so svojím mestom“ je super téma na opis, ale malo to byť rozprávanie. „Jeden deň bez zlozvyku“ by bola krásna úvaha, keby to nemal byť diskusný príspevok. Nemožno sa však odkloniť od témy ani od žánru, ale kto zvláda viac žánrov, lepšie volí blízku tému. Z ôsmich žánrov sú na výber vždy len štyri. Čo tak „Môj život onlajn“ ako rozprávanie? Lenže je slovo „onlajn“ správne? Čítajte ďalej, dozviete sa viac!
O horúcej kaši
Niekto je presvedčený, že na slovenčinu „nemá bunky“. Občas mu ujde skloňovanie, nevie, či by si Štúr mohol dať pohár vína povedzme s Kollárom, koho si napokon vzala Anička Jurkovičová ani či Švantner mohol čítať Kafku, a najradšej by to všetko hejtovali, len ako sa to píše po slovensky? Aj tak to pôjde. Že ako? Dobrá rada nad zlato. A ja mám hneď dve.
Tá prvá je trénovať. Tak ako príklad nevyrátaš, keď si predtým neskúšal aspoň desať podobných, ani test nenapíšeš, ak nemáš ani tušenia, čo to slovo znamená. Ako vlani, keď sa pýtali, akým slovom nemožno nahradiť výraz „richtár brble“. Huhne? Bľaboce? Mrmle? Alebo trepe? Nielenže je otázka postavená záporne, treba čítať pozorne, inak môžeš odpovedať opačne. Takto však treba vylúčiť všetky synonymá. Kto už dnes tak hovorí? Teda okrem starých a spisovateľov (prípadne starých spisovateľov). A už sme pri tom, trafili sme klinec po hlavičke! Trénovať slovenčinu treba čítaním. Čím viac čítaš, tým viac slov sa ti dostane do očí, uší, a napokon aj na jazyk. Ochutnávaš, po troške.
A keď sme pri slohu, tak sem s druhou radou! A tá je: z citu si sprav niť. Vyber si tému, kde sa v tebe niečo pohne, a načri do spomienok, snov, a plánov. Ako voňajú babkine koláče, akú farbu má hmla nad mestom, kto sedí v lavici, keď mám prezentáciu? Daj sa viesť. Musíš však dodržať žáner, predpísanú formu. Je ako hrniec, niekto varí v menšom, iný vo veľkom, ale nevar kašu na panvici! A ak to aj nebude také dobré, žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Tak veľa šťastia, maturanti!