Domáce úlohy, DÚ alebo domáca. Kto mal tieto výrazy v detstve rád a kto si ich dobrovoľne zvykol urobiť hneď po príchode zo školy? Sú situácie, ktoré sa nemenia ani dobou. Určite aj dnes patria medzi menej obľúbené činnosti našich detí.
Pomáhate pri úlohách?
Ako sú na tom deti a rodičia? Zvyknete si úlohy robiť spoločne, alebo nechávate deťom voľnú ruku? Odborníci odporúčajú, aby sa rodičia o prospech a teda aj úlohy svojich detí zaujímali. Nevyhnutné je to určite v prípade menších detí, konkrétne žiakov na prvom stupni základných škôl. Samozrejme, aj tí starší, prípadne stredoškoláci môžu potrebovať vašu pomoc.
V neposlednom rade im tým dáte najavo nielen váš záujem, ale takíto školáci zvyknú mať aj lepšie študijné výsledky. Určite sa medzi vašimi priateľmi nájdu aj takí, ktorí s hrdosťou tvrdia, že ich deti sú samostatné a pomoc dospelých nepotrebujú. Treba myslieť v prvom rade na to, že každé dieťa je unikátne, má iné schopnosti a danosti, a tak nemôže jeden model fungovať na vaše dieťa a zároveň aj na talentované dieťa vašej susedy.
Napriek tomu však psychológovia radia aktívne zapájanie rodičov do učenia detí – či už formou, že im priamo pomáhate s vypracovaním náročných častí úloh, alebo ich skúšate a preverujete vedomosti, ktoré potrebujú napríklad na test, písomku alebo ústnu odpoveď, prípadne im skontrolujete vypracovaný projekt.
Čo tvrdia odborníci?
Pomoc môže mať rôzne podoby, všetko sa však začína prítomnosťou rodiča priamo v škole. Konkrétne ide o rodičovské združenia a rodičovské besedy, kde môžu rodičia komunikovať priamo s učiteľom a ostatnými rodičmi. Tým sa zároveň zistia požiadavky na daný predmet, ktorý môže žiakovi robiť problémy.
Rodičia by sa mali zaujímať o všetky školské aktivity dieťaťa, aby mali prehľad aj o náročnosti testov, písomiek a rôznych projektov, ktoré zvyknú v škole robiť. V prípade, že má dieťa v niektorom predmete väčšie nedostatky, dokáže mu pomôcť oveľa skôr.
Ak sa aj napriek vašej pomoci dieťaťu v škole nedarí, príčinou môžu byť rôzne poruchy učenia. Zistiť ich môžete práve konzultáciou s vyučujúcim učiteľom.
Návštevy školy máte za sebou, teraz sa treba sústrediť na to, aké prostredie na učenie má dieťa doma. Má svoj kútik alebo miesto, kde sa dokáže sústrediť a nerušene sa môže venovať príprave do školy? Platí zlaté pravidlo – akékoľvek rušivé predmety z tohto priestoru odstráňte. V praxi hovoríme o mobiloch, televízoroch, hlasnej hudbe. Rušivé môže byť napríklad aj to, ak dieťa nemá dostatok svetla, prípadne má neporiadok alebo nedostatok pomôcok práve vo svojom kútiku, vyhradenom na učenie.
Čo je veľmi dôležité a má veľký vplyv na to, ako sa dieťa pripraví do školy, je tiež čas učenia. Každý máme svoje vnútorné hodiny, podľa ktorých sa niekomu môže učiť lepšie hneď po škole, neskôr poobede alebo naopak až večer. Zistite, aký typ je vaše dieťa a nechajte ho pracovať v tomto režime.
Nezabúdajte však nechať dieťaťu vypracovať úlohy samostatne. Môžete mu pomáhať tak, že ho nasmerujete, ako môže situáciu riešiť, ale vypracovanie by malo byť už v jeho réžií.
A na záver, aj keď dieťa vediete k samostatnosti, raz za čas ho nezabudnite skontrolovať. Svoje miesto si tu nájde aj pochvala, ktorá je veľmi dôležitá. Dieťa posúva dopredu a motivuje k ďalším úspechom v škole.