Agresívne správanie zo strany detí už nie je žiadnou výnimkou. Postupne sa objavuje aj u menších žiakov. Ak sa nerieši, môže viesť k vážnym psychickým problémom dieťaťa, ktoré musí šikane čeliť. Pod šikanou sa rozumie nielen fyzické napadnutie či bitka, ale ide o niekoľko ďalších foriem. Sú to napríklad nadávky, urážky, zosmiešňovanie, zastrašovanie. A práve zastrašovanie môže viesť k tomu, že šikana zostáva skrytá. Šikanové dieťa sa bojí ísť za niekým priamo v škole a neprizná sa, že je obeťou. Zo strachu o tom nehovorí ani doma.
Keďže sa dnes šikana často vyskytuje medzi deťmi a spolužiakmi, ako tento problém vidia odborníci? Stretávajú sa aj oni so šikanou priamo v školských zariadeniach?
„O šikane v školách sa dnes veľa hovorí. Bohužiaľ, často oprávnene. V školách sa s ňou stretávame a existuje v rôznych podobách. Treba však tiež povedať, že nie je pravidlom, aby bola v každej škole a všade. A tiež musím podotknúť, že nie vždy všetko, čo si myslíme, aj šikana naozaj je. Je to veľmi citlivá téma a na jej vyriešenie treba profesionálny prístup a radu odborníka,“ hovorí o šikane školská psychologička Kornélia Ďuríková z vlastných skúseností.
Šinana nepatrí len do sveta dospelých. Čeliť jej musia už aj deti. V akom veku ju teda začínajú šíriť medzi seba? „Dnes sa šikana vyskytuje už aj na prvom stupni základných škôl. Druhý stupeň či stredné školy s ňou bojujú častejšie,“ hovorí o štatistikách školská psychologička.
Najväčší problém šikany
Najväčším nebezpečenstvom šikany môže byť aj to, ak sa prehliada či nerieši. „Ak v škole šikana je a škola ju zatĺka či nerieši, je to mimoriadne závažný prehrešok a nadriadené inštitúcie by mali podľa mňa prebrať okamžite iniciatívu a situáciu riešiť. Základnou úlohou školy je okrem iného aj zabezpečenie jej bezpečnosti. A práve šikana toto narúša. Vytvára nezdravé prostredie, zhoršuje vzťahy a spôsobuje množstvo problémov,“ pokračuje psychologička ďalej.
Počítače a mobily sú len nástroje, o ich využití či zneužití rozhoduje sám človek.
Aj šikana má niekoľko foriem. Poznáme fyzickú, verbálnu, fyzickú a verbálnu šikanu a tiež kyberšikanu. „Pod fyzickou rozumieme bitky, fyzické ubližovanie, pod verbálnou urážky, nadávky, ponižovanie. Kombinovaná šikana predstavuje obe spomínané dokopy. Kyberšikana znamená ubližovanie prostredníctvom moderných technológií. To sú najmä mobily, počítače, maily, sociálne siete, nahrávanie a zverejnenie videí a mnohé iné,“ vymenúva formy šikany školská psychologička.
Kyberšikana je často skloňovaný pojem a najmä mladí ľudia bývajú jej obeťou. „Žiaľ, kyberšikana je medzi mladými ľuďmi stále viac rozšírená. Je to v dôsledku masívneho používania moderných technológií. Stále však hovorím, že mobily a počítače sú len nástroje! Vždy o ich využití či zneužití rozhoduje človek. Aj z dreva môžete urobiť nástroj na ublíženie alebo môžete vytvoriť prekrásne umelecké dielo. Preto si myslím, že ruka v ruke by malo ísť nielen vzdelávanie o moderných nástrahách, ale aj výchova a vzdelávanie k dobrému charakteru človeka. Záujmom nás všetkých by malo byť vychovávanie múdrych, no hlavne dobrých ľudí,“ vysvetľuje problém Ďuríková.
Dá sa vôbec proti šikane nejako bojovať, existuje spôsob, ako sa jej vyvarovať? Podľa odborníkov existuje istá forma prevencie, vďaka ktorej si šikana v škole nemusí nájsť svoje miesto.
Podľa psychologičky je základnou prevenciou šikany vytvorenie zdravého, rešpektujúceho a láskyplného prostredia. Takého, ktoré sa snažiť podporiť rozvoj zdravého a dobrého potenciálu mladého človeka. Ak sú v škole nastavené korektné vzťahy a vytvára sa atmosféra úcty a dôvery, tak šikana nemá veľmi miesto. Veľmi dôležité je aj nastavenie jasných pravidiel v škole, ich dodržiavanie a otvorená komunikácia.
Šikanu treba odhaliť okamžite
„Ak sa objavia prvé známky šikany, škola ich musí okamžite riešiť. Nesmie jej dovoliť rásť. Musí vyslať signál, napríklad v podobe rozhovoru alebo iného opatrenia, že šikana je neakceptovateľná. Tie opatrenia však už závisia aj od konkrétnej situácie,“ varuje Ďuríková.
Ak dieťa čelí šikane, rodič by mal navštíviť školu a spoločne situáciu vyriešiť. Niekedy je ťažké šikanu odhaliť, dieťa sa zvykne utiahnuť, nerozpráva. Prestáva komunikovať. Ak rodič spozoruje zmenu správania svojho dieťaťa, mal by sa s ním hneď porozprávať a zistiť, čo sa deje. Niekedy dieťa hneď na prvýkrát neprezradí, čo sa skutočne stalo alebo nechce rozprávať o tom, že je terčom posmechu či šikany. Ale citlivým prístupom sa rodič prepracuje k tomu, aby sa mu dieťa zdôverilo.
Podľa psychologičky je veľmi dôležité, aby v rámci prevencie a riešenia samotnej šikany spolupracovali rodičia a škola. Iba tak sa dá šikane účinne predchádzať alebo s ňou bojovať.