Začiatok školského roka môže byť pre dieťa iné ako pre samotného rodiča. Školák ho vníma väčšinou cez všetky povinnosti, ktoré mu automaticky z neho vyplývajú a tiež cez rôzne kamarátstva, vzťahy medzi spolužiakmi, ale i problémy medzi ostatnými rovesníkmi. Rodičia sa zas často pozerajú už priamo na výsledky a na ich nadviazanie či dokonca zlepšenie oproti predchádzajúcim rokom.
S čím majú teda žiaci najviac starostí, keď v septembri nastúpia do školy? „Nástup do školy po letných prázdninách prežíva každé dieťa trochu inak. Z pohľadu rodičov sa môže stať, že nástup do školy berú iba z pohľadu výsledkov. Preto sa ich pohľad môže upriamiť skôr na zlepšenie známok alebo udržanie takej úrovne, kde dieťa skončilo,“ hovorí školský psychológ Michal Hacaj.
Ako žiak prežíva začiatok školského roka, záleží aj od jeho vzťahu k škole.
Podľa psychológa znamená pre deti nástup do školy spojenie výkonovej oblasti a teda to, že dieťa pracuje na vedomostiach a známkach so vzťahovo-emočnou oblasťou, ako sú kamarátstva, zábava, ale aj nedoriešené konflikty alebo staré krivdy či už so spolužiakmi alebo učiteľmi. „A práve samotný vzťah k tomu ako sa dieťa v škole cíti, sa odráža v jeho prežívaní pri nástupe po prázdninách,“ opisuje situáciu Hacaj.
Zastrašovanie a stres
Najčastejšie študenti bojujú s obavami a strachom zo zlyhania. Konkrétne sa boja toho, aký ťažký bude pre nich tento ročník a či ho vôbec zvládnu.„Vo výkonovej oblasti sa často stáva, že deti majú obavy z nového školského roka. Rodičia ich tlačia do lepších výsledkov. Učitelia často vravia, že nový ročník bude oveľa ťažší ako ten predchádzajúci. Deti sa môžu cítiť pod tlakom a obávať sa zlyhania ešte skôr, ako vôbec v septembri do školy nastúpia,“ vraví školských psychológ.
„V tejto oblasti to majú ťažšie slabší žiaci, ktorí majú problémy s učením, napríklad z dôvodu nejakej vývinovej poruchy učenia, akými môže byť dyslexia, dysgrafia alebo aj z dôvodu slabšej motivácie k poznatkom. Títo žiaci často zažívajú pocity zlyhania, nepochopenia, nedostáva sa im ocenenie často aj napriek ich snahe, a preto sa do školy nemusia tešiť,“ pokračuje Michal Hacaj.
Aj počas dvoch mesiacov prázdnin sa žiaci dokážu zmeniť, dospieť, môžu získať iné návyky alebo jednoducho zmenia svoje doterajšie názory. A tak sa môže stať, že žiak bude na konkrétnu situáciu v septembri reagovať inak, ako by reagoval pred pár mesiacmi v júni.
„V oblasti vzťahov sa u detí za dva mesiace môžu udiať naozaj veľké zmeny. V čase dospievania je to naozaj dlhý čas, za ktorý môžu deti dospieť alebo sa im môže zmeniť postoj k rôznym veciam. Napríklad dieťa na konci školského roku odcudzuje spolužiakov, že chodievajú spolu von. Ak takéto dieťa zažije počas prázdnin niekoľko príjemných zážitkov s kamarátmi, v novom školskom roku sa bude k spolužiakom správať skôr kamarátsky, hľadať si k nim cestu a už ich nebude odcudzovať,“ vysvetľuje zmeny správania detí a dospievajúcich študentov školský psychológ.
„Z mojich skúseností sú pre triedny kolektív letné prázdniny príjemným oddychom a časom, kedy si od seba oddýchnu a načerpajú novú energiu. Je pomerne bežné, že práve čas, ktorý deti strávia od seba, vyrieši konflikty alebo staré krivdy. Myslím si, že väčšina detí sa do školy teší práve preto, že znova stretnú svojich kamarátov,“ tvrdí Michal Hacaj.
„Problém môže nastať u detí, ktoré nie sú obľúbené alebo zažívajú šikanu, či už zo strany spolužiakov alebo učiteľov. Pre nich je september čas, kedy sa musia znova vrátiť do kolektívu, kde im nie je príjemne. To sa môže prejaviť už niekoľko týždňov pred nástupom do školy zvýšením stresom, zhoršovaním nálady, nezáujmom, ale aj na telesnej rovine, napríklad tým, že školák začne trpieť nespavosťou alebo bolesťami brucha či hlavy,“ uzatvára túto téma školský psychológ.
A tak začiatkom septembra môžu mnohých študentov potrápiť nielen samotné známky a túžba byť lepší ako predchádzajúci školský rok, ale často sú to aj vzťahy medzi spolužiakmi a obavy zo zlyhania. Veľa žiakov cíti stres, ktorý pramení až do strachu.