Spýtali sme sa odborníkov – školských psychológov, ako oni vnímajú situáciu na strednej škole. Akí sú dnešní stredoškoláci a ako sa k sebe správajú? Zároveň sme zisťovali aj to, či existuje návod na to, ako prežiť strednú školu a mať na ňu len príjemné spomienky.
Aké sú vaše skúsenosti so stredoškolákmi? Akí sú a ako sa k sebe správajú?
Michal Hacaj, školský psychológ: „Nástup na strednú školu je pre deti veľkou neznámou, spoznajú úplne nových ľudí, nových učiteľov. Každý prichádza z iného prostredia, takže má iné zvyky, iné nastavenie. Veľmi často je vidieť rozdiely v dozrievaní. Niektoré deti sú oveľa vyspelejšie ako ostatné, niektoré už majú svoj štýl a iné sú ešte veľmi detské.
Z mojich skúseností sú žiaci v prvých mesiacoch veľmi otvorení a komunikatívni. Snažia sa zapadnúť a nájsť si kamarátov. A keďže každý má „rovnaký problém“, sú tolerantnejší. Problémy nastávajú až po niekoľkých mesiacoch, nie každé dieťa je rovnako sociálne zdatné – nevie sa tak rýchlo prispôsobiť, nevie si nájsť tak rýchlo kamarátov. Vtedy sa môže stať, že ho kolektív začne považovať za iného a už bude pre neho oveľa ťažšie niekam zapadnúť . Tu je veľmi dôležité, aby boli aj rodičia a učitelia veľmi citliví na to, ako sa kolektív v triede formuje, aby sa náhodou nezačali vytvárať skupinky – myslím skupinky proti niektorým žiakom.“
Kornélia Ďuríková, školská psychologička: „Osobne mám veľmi rada stredoškolákov. Mám s nimi dobré skúsenosti a považujem ich za veľmi otvorenú a komunikatívnu generáciu. Dá sa nimi veľmi dobre diskutovať, vedia pripúšťať rozličné názory, neboja sa ich prezentovať a aj napriek tomu, že sa o nich často hovorí ako o netolerantných, osobne si myslím, že sú veľmi tolerantní. Treba ale vedieť, ako s nimi diskutovať.
Stredoškoláci majú prehľad o tom, čo sa vo svete deje. No je pravda, že môžu mať aj skreslené informácie a vychádzajú z rôznych poloprávd. Chýba im životná skúsenosť a životná múdrosť, čo je úplne prirodzené. Výzvou dnešnej doby je podľa mňa naučiť práve stredoškolákov orientovať sa v neskutočnom množstve informácií, vedieť kriticky myslieť a vyvodzovať racionálne a konštruktívne závery. Také závery, ktoré budú prínosom nielen pre nich samotných, ale i pre celú spoločnosť.
Stredoškoláci majú veľa otázok o sebe, živote, o tom, čo sa okolo nás deje, čo počujú. Sú plní entuziazmu, optimizmu. Môžu mať názory, postoje, vedomosti, ktoré sú trochu pokrútené, nezrelé, no dá sa s nimi veľmi dobre diskutovať. Stredoškoláci sú vo veku, kedy sa ich názory veľmi menia a dajú sa formovať. Preto by mal byť cieľ všetkých z nás, aby sme z nich formovali dobrých, múdrych a morálne silných ľudí. Je to vek, kedy je výrazná tzv. kríza autorít a teda idú proti každému – rodičia, učitelia. No je to zároveň otvorené obdobie, ktoré ponúka neskutočný priestor na formovanie osobnosti.
Stredoškoláci sa k sebe správajú dobre. Úplne normálne. Existujú vždy výnimky. Platí však, že deti sú odrazom dospelých a komunity, v ktorej sú. Ak teda máte školu, kde je rozpadnutý charakter, je veľký predpoklad, že sa tam objavia deti, ktoré sa budú správať zle a celkovo budú ich vzájomné vzťahy plné problémov. To isté platí aj opačne.“
Existuje návod, ako prežiť strednú školu tak, aby mali študenti na ňu len dobré spomienky?
Michal Hacaj, školský psychológ: „Moja rad znie: Buďte sami sebou, nesnažte sa opakovať po ostatných, byť ako oni, hlavne ak ide o niečo, čo považujete za nesprávne. Robte iba to, čo by ste chceli, aby aj ostatní robili vám. Rozumiem, že chcete vyskúšať veľa vecí. Skúšajte, ale berte ohľad na to, ako sa môžu cítiť ostatní. Nebuďte odmietaví, choďte na všetky výlety, exkurzie, lyžiarske výcviky. Nemusíte byť hviezdou triedy, ale nevyčleňujte sa z kolektívu. Ak niekedy urobíte chybu, čo je normálne, nesnažte sa to za každú cenu ututlať, ale nájdite si človeka, čo vám pomôže problém vyriešiť.“
Kornélia Ďuríková, školská psychologička: „Život nie je iba ružový a krásny. Má hodnotu práve v tom, že zažívame ťažké a smutné chvíle, ale aj veľa krásnych okamihov. Čiže asi by som nikomu neradila, aby si tie ružové okuliare dával. Každý ťažký, náročný ba možno aj neprekonateľný okamih však môže priniesť do života veľmi veľa dobrého.
Ak by som teda mala dať radu, tak asi takú, že konajme tak, aby sme boli sme boli na seba hrdí a aby sme pomáhali komunite. A keď už príde ťažká, zlá alebo takmer nezvládnuteľná prekážka či situácia, tak sa na ňu pozerajme s otvorenou mysľou, neuzatvárajme sa a hľadajme, v čom je pre nás prínos. Jednoducho, riaďme sa heslom: Všetko zlé je na niečo dobré.“
Prváci, ktorí nastúpili na strednú školu, majú často problém s tým, že majú oveľa viac povinností a učiva, ako mali počas štúdia na základnej škole. Čo by ste im poradili na začiatok, aby zvládli takýto nával povinností?
Michal Hacaj, školský psychológ: „Je pravda, že stredná škola je náročnejšia ako základná, už samotné nastavenie učiteľov býva iné. Učitelia sa snažia dať deťom viac zodpovednosti, snažia sa ich pripraviť na maturitu a vysokú školu. Žiaci sa musia viac zaujímať o to, aby mali poznámky – často už učitelia na strednej škole nekontrolujú zošity, nekontrolujú pomôcky, proste ich deti musia mať a zabezpečiť si to sami.
Tiež sa stáva, že učitelia niekoľko mesiacov nechávajú deti, aby si zvykli na novú školu a sú tolerantní – menej skúšajú, nedávajú poznámky, keď niečo žiaci nemajú. Viacerým študentom sa potom stáva, že to berú ako „voľno“ a potom na konci prvého polroka môžu zistiť, že niečo zmeškali – nemajú poznámky, nevedia, čo sa v škole bralo a podobne.
Odporučil by som im, aby sa v prvom polroku viac zaujímali, ako to v škole funguje. Aby si nenechávali veci na poslednú chvíľu. Veci ako opravovanie známok, dopisovanie písomiek. Nazbiera sa im veľa povinností a môžu mať problém to všetko v spokojnosti zvládnuť. Taktiež je dôležité, aby sa dobre „zapísali u učiteľov“. Pre učiteľov často výsledky nie sú až tak dôležité. Dôležité je preukázať snahu. To, že nie som lajdák. Učitelia vedia byť veľmi tolerantní, ak vidia, že žiaci sa snažia, nevyhovárajú sa. Je dobré, ak žiaci dávajú na hodine pozor, aby sa snažili veciam chápať a neučiť sa ich naspamäť. Nie je cieľom sa učiť niekoľko hodín denne, dôležitý je aj sociálny život, kamaráti a záľuby. Stačí pol hodinka, raz si prečítať, čo ste v škole robili. Veľmi dôležitá je pravidelnosť, nie nárazové učenie iba pred písomkami.“
Kornélia Ďuríková, školská psychologička: „Prechod na strednú školu býva pre študentov problém. Je to úplne iné a nové prostredie. Prináša nové výzvy. Deti sa musia často začať inak učiť, viac učiť, inak rozmýšľať, musia si zvykať na nových učiteľov, nové štýly učiteľov, iné povahy.
Treba sa ale odpútať od toho, čo bolo na základnej škole a začať od začiatku. Na strednej škole nemusí platiť, že ak mi matematika nešla na základnej škole, nepôjde mi ani na strednej. Začína sa od začiatku a deti majú veľkú šancu prekvapiť aj samých seba. Je to všetko o prístupe a vlastnej práci.“
Keďže na strednej škole je viac učiva, odporúčam deťom plánovať si učenie, prípravu do školy, na písomky, ale aj celkovo svoj denný program. Tak, aby v tom bola zahrnutá aj zábava či relax. Odporúčam si program zapisovať do kalendára. Mať prehľad, kedy čo je, aby predišli tomu, že sa im zrazu nahrnie veľa učiva naraz. A samozrejme najlepšou prevenciu zlých známok je pravidelné a systematické učenie sa.