Ruština chytá druhý dych. Na výučbu pribudol nový portál

Príde ruský jazyk opäť do módy? Niektoré iniciatívy sa o to aspoň snažia. Napríklad desať partnerov z rôznych krajín Európy, ktorí nedávno spustili spoločný 12-jazyčný internetový portál na výučbu ruštiny. Tvorbu tejto webstránky podporila Európska komisia prostredníctvom programu Erasmus+.

24.11.2017 06:00
ruština, jazyky, azbuka Foto:
Nová webstránka Russky.info obsahuje úvodný kurz ruštiny a kurzy úrovní A1 a A2.
debata (34)

Aj keď dnes už existuje dosť možností, ako sa učiť ruštinu, Európska únia napriek komplikovaným vzťahom s Ruskom finančne podporila projekt Russky.info. Čo je jeho cieľom?

„Celá vec spočíva v ekonomike,“ upozornil šéf projektu Peter Baláž, koordinátor slovenského občianskeho združenia Edukácia@Internet. „Spolupráca medzi Ruskom a európskymi krajinami v priebehu rokov neochabla. V mnohých krajinách východnej Európy sa úspešne rozvíja malý a stredný obchod za priamych investícií z Ruska, vytvárajú sa nové pracovné miesta, predovšetkým v oblasti nehnuteľností, turizmu a rôznych druhov služieb,“ priblížil Baláž.

Ako pripomenul, napríklad v Českej republike vlastnia väčšinu zahraničných spoločností práve Rusi, a to viac ako 16-tisíc podnikov. V Bulharsku sa každý rok rozdá okolo 200 licencií firmám, ktoré obchodujú s Ruskom. Väčšinou predávajú potraviny, kozmetiku a elektroniku. „Samozrejme, predpokladom obchodnej spolupráce je kultúrna i jazyková výmena. Súčasná ponuka kurzov ruštiny však nepostačuje,“ zdôvodnil Baláž.

Nová webstránka Russky.info obsahuje úvodný kurz ruštiny a kurzy úrovní A1 a A2 podľa spoločného európskeho referenčného rámca. Ich autormi sú odborníci z Vilniuskej univerzity v Litve, ktorá garantuje vynikajúcu metodiku ruštiny ako materinského jazyka, ako aj slavisti z Ostravskej univerzity a Katolíckej univerzity v Ružomberku pod vedením Evy Kollárovej, známej odborníčky na výučbu ruštiny.

Okrem kurzov ponúka portál aj gramatickú časť, rozsiahly 12-jazyčný slovník, zbierku ruských filmov a textov a tiež užitočné informácie o obchodovaní s Ruskom. Ku všetkým cvičeniam, vysvetlivkám, dialógom a ostatným materiálom je k dispozícii preklad, čo začiatočníkom umožňuje učiť sa ruštinu od úplných základov. Cvičenia pomáhajú rozvíjať čítanie, počúvanie s porozumením a písanie. V budúcnosti sa plánujú i lekcie s učiteľmi cez skype a letné jazykové školy.

„Keďže stránku vytvárali organizácie z Európy, má pridanú hodnotu v podobe porozumenia ‚zvnútra‘, čo je mimoriadne dôležité pri tvorbe kurzov a výbere tém,“ zhodnotila Katharina Friesenová z nemeckej spoločnosti Studio Gaus, jedného z hlavných partnerov projektu. „Takmer každý z partnerov sa buď učil ruštinu, alebo sa učí teraz, takže na základe svojich vlastných potrieb kurzy upravujeme, aby boli čo najvhodnejšie pre budúcich používateľov portálu.“

Ten je určený širokej verejnosti. Má moderné navigačné menu a je optimalizovaný pre internetové vyhľadávače a rôzne veľkosti obrazovky – pre stolné počítače, notebooky i mobilné telefóny. Samostatnou časťou kurzu je obchodná ruština, zameraná na rozvoj obchodnej spolupráce. Oficiálne portál spustili začiatkom septembra. Spoločnými silami ho vytvorili organizácie zo Slovenska, z Litvy, Nemecka, Česka, zo Slovinska, z Poľska a Bulharska, pričom projekt prostredníctvom programu Erasmus+ spolufinancuje EÚ.

Vo východnej Európe jazyk dopláca na historické súvislosti. Za čias socializmu bol totiž v krajinách východného bloku povinný a žiaci sa ho museli učiť namiesto angličtiny či nemčiny, čo mu na popularite určite nepridalo.

Podľa Európskej únie majú medzi obyvateľmi kontinentu stále prednosť západoeurópske jazyky. Ako pred dvoma rokmi zistil prieskum Eurobarometra, najviac ľudí v EÚ – až 67 percent – vníma ako najužitočnejší jazyk angličtinu (na Slovensku 63 percent opýtaných). Pokiaľ ide o jej užitočnosť pre budúcnosť detí, Slováci dokonca prekonali priemer EÚ (79 percent v únii a 87 percent v SR).

Niet divu. Na svete je až 52 štátov, kde sa angličtina používa ako materinský jazyk. Odhaduje sa, že ňou obstojne hovorí asi 1,75 miliardy ľudí, teda každý štvrtý obyvateľ planéty. Podľa odborníkov je angličtina jazykom obchodu, internetu, techniky, medicíny, diplomacie aj hudby. V tejto reči sa nakrúca i väčšina filmov, vychádza v nej množstvo kníh. Vyše polovice internetových stránok na svete je v anglickom jazyku, jej znalosti pomáhajú pri hľadaní práce i budovaní kariéry. Bez dobrej angličtiny sa nezaobídu ani vedci. V Scopuse, čo je najväčšia svetová databáza vedeckých citátov a abstraktov, je zo všetkých textov až 80 percent v tomto jazyku.

Ako potvrdili výsledky Eurobarometra, ostatné jazyky pre občanov EÚ už nie sú také dôležité. Na druhom mieste skončila nemčina, ktorú za užitočnú považuje len 17 percent Európanov, 16 percent sa ušlo francúzštine a 14 španielčine. Pri porovnávaní užitočnosti cudzích jazykov pre budúcnosť detí to dopadlo podobne. Francúzština s nemčinou získali po 20 percent a španielčina 16. V takejto konkurencii to ruština pri presadzovaní sa v EÚ bude mať veľmi ťažké.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #ruština #Eurobarometer #cudzie jazyky #Erasmus