V školách treba pracovať s digitálnou gramotnosťou

Dnešní študenti využívajú internet a sociálne siete neustále, život bez nich si už snáď nevedia ani predstaviť. Práve internet sa stal štandardným komunikačným prostriedkom mladých ľudí.

09.12.2017 15:00
rasizmus, extrémizmus, internet, deti Foto:
Deti sa môžu s prejavmi rasizmu a extrémizmu stretnúť aj na internete.
debata

Všetko však má dve strany a tou negatívnou je aj to, že v poslednom čase sa v diskusiách pod článkami a príspevkami na sociálnych sieťach objavuje čoraz viac nenávistných komentárov. Niektoré sú pod rúškom anonymity, iné naopak. A do týchto diskusií sa zapájajú mladí ľudia, študenti a žiaci, ktorí si neuvedomujú, ako ich dokážu diskusie ovplyvniť v budúcom živote. Formujú ich názory a presvedčenie. Uvedomujú si teda študenti riziká, ktoré sa so sociálnymi sieťami spájajú? Ako to vôbec vyzerá s ich digitálnou gramotnosťou? Práve digitálna gramotnosť by mohla mať svoje miesto aj v rámci vyučovania.

Porozprávali sme sa na tému diskusií na sociálnych sieťach s Tomášom Kriššákom, ktorý sa tejto problematike aktuálne venuje.

Ako vôbec vznikla komunita #somtu? Čo všetko za tým stálo a čo bolo podnetom?

Nápad vytvoriť komunitu #somtu dostala Veronika Pavlíková Klindová, ktorá sa inšpirovala švédskou iniciatívou #jagärhär. Podnetom boli čoraz častejšie sa vyskytujúce nenávistné príspevky a komentáre na sociálnych sieťach, ktoré denne používajú milióny Slovákov. Na začiatku stál malý tím ľudí, ktorý sa priebežne rozrastal a dnes našu komunitu tvorí viac ako 5 600 členov.

Zdroj: #somtu
somtu Zdroj: #somtu

Vy ste s týmto projektom uspeli aj u prezidenta SR Andreja Kisku. Prečo si myslíte, že ste mali úspech?

Myslím si, že tento projekt uspel aj preto, že ponúka komunitné riešenie spoločenského problému. Teda nespolieha sa na existenciu štátnej inštitúcie alebo inej organizácie, ale dáva schopnosť riešiť problém nenávisti na internete do rúk každého aktívneho občana, ktorému nie je súčasný stav ukradnutý. Osobne si myslím, že sme ešte stále na začiatku a potenciál, ktorý má slovenská spoločnosť, sa bude naďalej prejavovať a silnieť.

Získali ste aj ocenenie na konci novembra. Povedzte nám o tom viac.

Ocenenie za komunikačný počin roka od Slovenskej rady mládeže si veľmi vážime a vnímame ho ako ocenenie celej komunity, ktorá pomáha kultivovať slovenský online priestor. Zároveň je to pre náš veľký záväzok, aby sme pokračovali vo svojej práci aj naďalej. Osobne si myslím, že nás porota ocenila práve preto, že naša iniciatíva na problém nenávisti a nebezpečného obsahu na sociálnych sieťach a internete nielen upozornila širokú verejnosť, ale ho aj aktívne rieši.

Ako sa podľa vás dnešní študenti správajú a diskutujú na sociálnych sieťach?

U mladých ľudí je vidieť sklon ku komunikácii, ktorá je oveľa jednoduchšia a stručnejšia, než ako tomu bolo zvykom u predošlých generácií. Je to generácia, ktorá vyrástla v novej mediálnej paradigme, kedy vzniká pretlak informácií. Komunikáciu často dopĺňa obraz alebo rôzne emotikony, nejde o dlhé texty. Rovnako je to aj s procesom, kedy texty vznikajú. Instantné digitálne služby vytvárajú podmienky pre impulzívnu komunikáciu a preto sa mnohí diskutujúci ani nezamýšľajú nad obsahom a dopadom svojich slov. Aj preto je veľmi dôležité aby sa v školách, kde máme na mladú generáciu pomerne veľký dosah, pracovalo viac aj s digitálnou gramotnosťou. Ide o komplex zručností, ktoré sú dôležité pre život v súčasnej spoločnosti a bolo by dobré ich trénovať na rôznych predmetoch.

Čím je podľa vás spôsobené to, že ľudia sú schopní napísať do diskusie takmer čokoľvek. Môže byť dôvodom aj rúško anonymity či fakt, že to diskutujúci nehovorí priamo niekomu do tváre?

Mary Aiken vo svojej knihe Cybereffect opisuje desiatky rôznych psychologických vplyvov, ktoré definujú naše konanie online, ktoré je úplné iné ako konanie v reálnom svete. Okrem toho, že ľudia na internete prepadajú pocitu, že ich vyjadrenia a konanie na internete je akosi menej závažné, ako keby ho vykonávali na ulici, tak je tu nutné myslieť na impulzívnosť, ktorú v ľuďoch vytvára komunikácia na internete a sociálnych sieťach.

Priemerný čas, za ktorý človek stihne reagovať na podnety z internetu, je menej ako tri sekundy. Väčšina užívateľov si teda nedá nutný čas na zamyslenie nad tým, čo chcú napísať a vydajú zo seba svoje prvé myšlienkové pochody, ktoré sú často impulzívne, pudové a preto aj agresívne alebo silne citovo zafarbené.

Preto je dobré si pri potrebe vyjadriť sa na internete premyslieť, čo chceme v skutočnosti napísať. Narátať do desať, prečítať si po sebe svoj text pred jeho zverejnením a zamyslieť sa, či je naše vyjadrenie konštruktívnym príspevkom do diskusie alebo len prchkým útokom na diskutujúceho. Svoju rolu zohráva aj to, že človek bol po milióny rokov zvyknutý komunikovať tvárou v tvár, počul hlas druhého človeka a videl jeho gestikuláciu a výraz tváre, teraz vidíme iba sériu znakov, ktoré nás o tieto sprievodné no dôležité elementy komunikácie pripravujú a aj preto vieme byť k sebe na internete oveľa viac negatívny a agresívny ako v skutočnom živote.

Dajú sa vôbec ovplyvniť diskusie napríklad na Facebooku? Je možné ľudí „prevychovať“?

Určite sa nesnažíme nikoho prevychovať, ale je možné ukázať, že empatie a ľudskosti je v spoločnosti oveľa viac ako nenávisti a zloby. To je aj primárny cieľ komunity #somtu. Málokto si to dnes uvedomuje, ale pred pár rokmi prebehla mediálna revolúcia a na rozdiel od nedávnej minulosti, je dnes každý súčasťou mediálneho priestoru a aj tie najmenšie komunity priateľov sú názorovo formované tým, čo na sociálne siete prináša ich bezprostredné okolie. Spoločnosť sa riadi tým, čo považuje za svoje vlastné normy a tie si aj spoločnosť sama vytvára.

Tento proces je o to intenzívnejší, že klasické morálne autority ako cirkev a štát sú na ústupe a spoločnosť svoj hodnotový systém odvádza z nových zdrojov, ako sú aj sociálne siete, kde trávi až 2,3 milióna Slovákov denne viac ako niekoľko hodín denne. Práve v tomto priestore sú diskusie jedným z najčítanejších zdrojov týchto noriem a keď nechceme, aby sme o pár rokov akceptovali hrubosť a neslušnosť ako normu, musíme sa do diskusií zapájať a dbať na to, aby v nich dominovala slušnosť, fakty a empatia, skrátka človečina. Snažíme predísť situácii, kedy sa dobrí ľudia budú báť ozvať v diskusiách, kde prevláda nenávisť a nebezpečné prejavy. Ako povedal Edmund Burke: ”Na to, aby zvíťazilo zlo, stačí málo – aby dobrí ľudia nerobili nič.”

Tomáš Kriššák vyštudoval politické vedy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa vplyvu sociálnych médií na spoločnosť a politiku, momentálne freelancuje na projektoch #somtu a Sebavedomé Slovensko.

Čo je to #somtu? Ide o komunitu, aplikáciu a webstránku, ktorú založili mladí ľudia, aby upozornili na neprimerané diskusie, extrémizmus a vytvorili priestor pre slušné diskutovanie. Práve #somtu poukazuje na to, že veľa ľudí samotné články a príspevky na Facebooku nečíta, ale skôr sa zaujíma o komentáre. A práve táto iniciatíva chce do nenávistných diskusií prinášať slušnosť, fakty a empatiu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Veronika Klindová #diskusie na sociálnych sieťach #somtu