Dospelý človek má už zvyčajne stereotypy vypestované a zbaviť sa ich nemusí byť vôbec jednoduché. Ich formovanie by mali ovplyvňovať najmä rodičia a učitelia. Odborníci varujú pred vytváraním škodlivých postojov, ktoré podľa nich treba podchytiť už v útlom veku.
Čo všetko zaraďujeme k predsudkom a stereotypom? Celkovo je to vnímanie našej spoločnosti napríklad cez kultúrne a sociálne odlišnosti medzi ľuďmi. Sú to rôzne rozdiely v spoločnosti, etnické, náboženské rozdiely, ale aj rozdiely jednotlivých sociálnych vrstiev, ďalej sú to rodové stereotypy, mediálne stereotypy.
V puberte sú deti ovplyvniteľné
V ako veku sa začínajú formovať názory u detí? Celkovo by sa dalo považovať obdobie puberty za prelomové. Vtedy akoby žiak hľadá sám seba, učí sa a naberá skúsenosti z toho, čo vidí okolo seba. A práve puberta je tým obdobím, kedy sa začína oveľa viac formovať aj charakter.
„V období puberty sú názory detí často veľmi vyhranené a taktiež sa môžu veľmi rýchlo meniť. Súvisí to s tým, že v tomto období dieťa hľadá svoju osobnosť, učí sa vyhraňovať voči názorom druhých, učí sa držať svoj postoj aj napriek argumentom ostatných. Učí sa riešiť konflikty. Je to obdobie, kedy dieťa skúša svoje hranice, ale aj hranice svojho okolia,“ vysvetľuje na úvod školský psychológ Michal Hacaj.
Deti si osvojujú predsudky a stereotypy od rodičov, príbuzných a v neposlednom rade aj priamo v škole.
očas puberty sa dajú študenti veľmi rýchlo ovplyvniť vonkajšími vplyvmi a ľuďmi, s ktorými sa stretávajú, ktorých uznávajú.
„Deti sú v tomto období taktiež veľmi ovplyvniteľné. Ich názory nie sú často tvorené racionálnymi argumentmi, sú skôr postavené na prestíži, ktorú tento názor prinesie aj napriek tomu, že nie je správny alebo mu až tak neverím,“ hovorí ďalej Hacaj.
Predsudky a stereotypy: Deti vs dospelí
A ako je to s vnímaním stereotypov? Kde sa stretávame so stereotypmi? Prostredníctvom školy sa žiaci tiež stretávajú s určitými predsudkami – priamo, ale i nepriamo ako svedkovia. Niektorí odborníci zas hovoria, že najčastejším stereotypom v škole sú rodové stereotypy. To znamená, že učitelia môžu napríklad minimalizovať tieto stereotypy aj používaním dvojakého rodu pri výučbe a komunikácii so žiakmi, rovnakým hodnotením oboch pohlaví a taktiež aj rovnakou pozornosťou, ktorú venujú dievčatám a chlapcom.
Dospelí formujú názory detí
Žiaci a študenti si všímajú to, ako sa správajú dospelí, či už rodičia alebo učitelia. Sú to ich vzory a nasledujú potom ich správanie.
Michal Hacaj tvrdí, že „negatívne stereotypy a predsudky sú veľmi bežné nielen u mladých, ale aj u dospelých ľudí. Od niekoho deti tie názory prebrali, každý postoj má viacero rovín. Jedna z nich je kognitívna. Sú to všetky informácie, ktoré o problematike vieme. Nielen u dospelých, ale aj u detí je veľmi potrebné informovať a dávať pravdivé a ucelené informácie o rôznych témách.“
Prevencia voči predsudkom?
A prečo sa vôbec uchyľujeme k predsudkom a stereotypom? Všeobecne platí, čím menej informácií máme, tým sme viac náchylní k stereotypom.
Študenti neustále prijímajú nové poznatky a informácie. Podľa školského psychológa je podávanie informácií deťom veľmi účinnou formou prevencie voči negatívnym predsudkom. „Ďalšou zložkou postoja je emócia, ktorú v nás daná problematika vyvoláva. Meniť emócie u ľudí je oveľa ťažšie, ako im dávať informácie. Deti často vedia veľa informácií, ale aj napriek tomu stále ostávajú ich predsudky a stereotypy veľmi silné,“ hovorí Hacaj.
„Veľmi účinnou prevenciou voči negatívnym predsudkom sú reakcie učiteľov a rodičov. Dospelý by mali byť príkladom. Nemali by byť ľahostajní a reagovať, ak sa stretnú s negatívnym predsudkom. Povedať svoj názor, povedať to, čo si o danej problematike myslia, nemali by to prejsť mlčaním,“ upozorňuje na problematiku školský psychológ Michal Hacaj.
Stereotypy predstavujú nemenný súbor predstáv o jednotlivcovi alebo skupine ľudí. Tento súbor predstáv však výrazne ovplyvňuje vnímanie, hodnotenie, názory a postoje voči jednotlivcovi alebo skupine ľudí.