Neskôr v škole je ohováranie, žiaľ, veľmi bežné. Deti si ohováraním snažia i niečo dokázať, vydobyť si pozornosť iných a chcú poukázať na to, že sú lepší ako ostatní. Čo stojí za ohováraním a prečo sa žiaci k nemu vôbec uchýlia? Je to aj o určitom postavení v triede a v kolektíve svojich rovesníkov.
Deti sú neustále kontakte s ostatnými, hrajú sa medzi sebou, komunikujú a majú veľa možností k tomu, aby medzi sebou šírili aj nepravdivé informácie a zámerne sa zavádzali. Žiaci začínajú s klebetami oveľa skôr, ako si dospelí môžu myslieť. Škaredé fámy a vymyslené historky, trápne komentáre o niekom sa veľmi rýchlo začínajú šíriť po celej triede a samozrejme, že neskôr sa už klebeta šíri po chodbách celej školy.
„Osem až deväťročné deti používajú klebety, aby mohli experimentovať s tým, akú silu a vplyv majú voči ostatným,“ vysvetľuje profesorka Karin S. Frey z Washingtonskej univerzity v Seattli. Práve ona sa venuje školskej psychológii už dlhší čas. „Deti to robia v snahe byť viac populárne,“ vysvetľuje príčiny ohovárania detí Karin S. Frey.
Ako zastaviť klebety?
Deti sa k sebe dokážu správať niekedy naozaj veľmi nepríjemne. Dieťa príde domov s plačom, že ho ostatní spolužiaci ohovárajú a šíria o ňom klebety medzi ostatných. Čo teraz? Neriešte veci s horúcou hlavou a zistite, čo všetko sa o vašom dieťati šíri. Ak je to závažná vec a trápi sa, treba s tým zájsť priamo do školy a porozprávať sa s triednym pedagógom a ak už ide naozaj o závažný problém, netreba sa báť aj konfrontácie s rodičmi. Predtým však citlivo komunikujte s vašim dieťaťom a premyslite si, ako budete ďalej komunikovať – aby ste mu svojou prílišnou aktivitou skôr neublížili.
Na druhej strane, čo robiť, ak je vaše dieťa to, čo klebetí? Čo teda môžete urobiť, ak zistíte, že vaše dieťa doslova rado ohovára ostatných? Povedzte mu, že robí niečo veľmi nevhodné – vysvetlite mu, ako môže takýto druh klebiet niekomu vážne ublížiť a aké to môže mať často aj následky. Dieťa konfrontujte s touto situáciou – odborníci odporúčajú v takomto prípade urobiť modelovú situáciu doma s dieťaťom, aby pochopilo, čo sa odohráva v každom z nás, ak sú zasiahnuté jeho city klebetami. Opýtajte sa následne dieťaťa, ako by sa cítilo, keby sa o ňom hovorilo presne v tom istom kontexte.
Odnaučiť dieťa od ohovárania však nemusí byť až také jednoduché, pokým sa nachádza medzi rovesníkmi s podobnou „záľubou“. Odborníci preto radia rodičom, aby pomáhali deťom nájsť zaujímavé aktivity a zábavné veci, ktoré môžu robiť namiesto toho, aby o niekom klebetili.
Hovorím pravdu, to nie je klebeta!
Menšie deti si tiež nemusia uvedomovať, že všetko čo počujú od ostatných, nemusí byť automaticky pravda. Zároveň si dieťa môže myslieť, že ak hovorí niečo, čo je pravda – a nie iba jeho názor, že to vlastne nie je klebeta. Naučte preto deti rozlišovať, čo je klebeta, čo je ohováranie a čo znamená, ak niekto šíri fámy.