Poďme sa najskôr pozrieť na to, aké sú, resp. boli motívy vzniku tohto študijného programu? O história sa zaujíma pomerne málo mladých ľudí.
„Už niekoľko rokov u nás, na Slovensku, ale napr. i v Česku zaznamenávame pokles záujemcov o štúdium histórie, resp. humanitných vied vôbec. Dôvody alebo príčiny tohto stavu sú rôzne. Okrem objektívnych aspektov -populačne „slabé“ ročníky, preferovanie štúdia na českých školách – sa tu prejavuje celospoločenský názor o (ne) potrebe danej disciplíny pre praktický život,‟ vysvetľuje profesor Peter Chrastina z UCM.
Mnohí študenti si možno na začiatku nedokážu predstaviť, ako by sa mohli uplatniť so štúdiom histórie v budúcnosti. „Kompetencie a prenositeľné zručnosti absolventov ‒ historikov iba z časti korešpondujú s potrebami dnešnej spoločenskej praxe. Edukácia histórie na slovenských vysokých školách sa totiž ťažiskovo zameriava na výklad politických a diplomatických dejín. Výsledkom takéhoto prístupu je problematická uplatniteľnosť absolventov – historikov na trhu práce s mapou konkrétnych povolaní a kvalifikácií,“ pokračuje ďalej profesor Chrastina.
Čo dá štúdium tohto nezvyčajného programu na Slovensku budúcemu absolventovi? A zaujímajú sa dnešní mladí ľudia (študenti) o históriu v tejto oblasti?
Mnoho ľudí zastáva názor, že môžete robiť čokoľvek bez toho, aby ste to študovali. Čo si myslia odborníci? Profesor Chrastina napríklad zastáva názor, že nemusíte vykonávať profesiu, ktorú ste študovali. Podľa neho by ste však „mali byť profesionál, tzn. byť kreatívny so záujmom tvrdo pracovať – duševne aj fyzicky, pretože všetko so všetkým súvisí. Problém musíte vymyslieť a zdôvodniť jeho opodstatnenosť. Riešenie problému je už spravidla otázkou algoritmu. Ak mladý človek ‒ absolvent akejkoľvek vysokej školy nie je schopný tvorivo a koncepčne myslieť, stáva sa osobnosťou bez univerzitnej identity s vysokoškolským diplomom.“
„Študijný program História v kyberpriestore reaguje na súčasné (interdisciplinárne) trendy edukácie a výskumu a vývoja v humanitných vedách: environmentalizácia, kultúrne dedičstvo, regionalizmus (v inkuluzíve s kompetenciami a zručnosťami pre prácu s IKT),“ hovorí profesor Chrastina.
Vybrané kurzy podľa neho ďalej zdôrazňujú medziodborové, na Slovensku málo rozvíjané aspekty/fenomény historickej vedy. Takto zamerané štúdium histórie zbližuje obsah vzdelávania histórie s požiadavkami trhu práce, čo v konečnom dôsledku môže pozitívne ovplyvniť zamestnanosť našich absolventov.
Prepájanie histórie s najmodernejšou technológiou začínajú vnímajú aj dnešní študenti. Dôležitú úlohu však pri štúdiu bude zohrávať kreativita a naozaj chcieť niečo tvoriť. „Myslím si, že záujem mladých ľudí o alternatívny pohľad na históriu s podporou geografických informačných systémov (GIS) existuje. Dnešní študenti ‒ stredoškoláci intenzívne vnímajú možnosť prepojenia histórie a digitálneho sveta, či múzejných artefaktov v kyberpriestore a vo virtuálnom prostredí. Ale ako som uviedol vyššie – musíte chcieť a byť tvorivý. Kreatívny jedinec so záujmom o dejiny ľudstva nie je ten, čo hrá počítačovú hru z obdobia napoleoniky, stredoveku alebo svetových vojen. Ani ten, ktorý trávi všetok voľný čas vo virtuálnej realite sociálnych sietí. Vedomosti, či praktické zručnosti pri práci s GIS neprídu samé od seba,“ hodnotí profesor Chrastina.
Filozofická fakulta UCM v Trnave uvádza na svojom portáli: „Základ štúdia tvoria odborné predmety zamerané na výučbu slovenských i všeobecných dejín a príbuzných disciplín, ako sú pomocné vedy historické, dejiny umenia a jazyky prameňov (latinčina, maďarčina a nemčina). Dôraz je kladený na regionálne dejiny a tiež na enviromentálnu históriu a dejiny enviromentálneho myslenia, ktoré v slovenskom prostredí doposiaľ neboli komplexne vyučované. Prednosťou nového odboru je inovatívny prístup, vďaka ktorému budú jeho absolventi schopní orientovať sa nielen v historickej vede, ale budú ju vedieť prepájať s modernými technológiami a najnovšími trendmi digitálnej humanistiky. Zameraním sa na praktické aspekty humanitného výskumu absolventi výrazne zvýšia svoje možnosti pri hľadaní následného pracovného uplatnenia.“
Kam po škole?
Profesor Peter Chrastina opisuje uplatniteľnosť absolventov v rámci verejnej správy (napr. múzeum, archív, pamiatkový úrad, príslušné referáty v rámci samosprávy a i.), kde historik ‒ odborník s IT kompetenciami dokáže bez problémov saturovať úlohy spojené s digitalizáciou alebo vizualizáciou priestorových dát a objektov.
„Pre potenciálneho zamestnávateľa z oblasti privátneho sektora budú zasa zaujímavé rozdielové a prenositeľné kompetencie a zručnosti uchádzača. Náš absolvent by mal byť „inak“ mysliaci špecialista ‒ historik s IT povedomím, ktorý dokáže analyzovať staré mapy, veduty alebo fotografie aplikáciou geografických informačných systémov (ArcGIS, QGIS, Maya). Na základe toho je schopný poskytnúť konkrétny posudok alebo konzultáciu pri identifikácii a hodnotení potenciálu hmotného kultúrneho dedičstva – starých architektúr, kultúrnej krajiny a podobne. Dokáže sa preto uplatniť aj v médiách, vydavateľstvách, reklamných agentúrach alebo v cestovnom ruchu,“ uzatvára profesor Peter Chrastina z UCM v Trnave.