Situácia slovenskej vedy je žalostná. Zo správy, ktorú pod názvom Systém financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov v SR vydal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), vyplýva, že sa nemáme čím chváliť. Pri porovnávaní v rámci Európskej únie totiž Slovensko v mnohých ukazovateľov skončilo až na chvoste – medzi štátmi ako chudobné Bulharsko či Rumunsko. Do vedy a výskumu investujeme príliš málo, venuje sa im čoraz menej ľudí a slabé sú aj výsledky.
Jedným z najväčších cieľov, ktorý by EÚ chcela dosiahnuť, je, aby vybudovala najlepšiu vedomostnú ekonomiku. Keď pred deviatimi rokmi Európska rada schválila tzv. Stratégiu Európa 2020, zámerom bolo, aby sa (verejné a súkromné) investície na výskum a vývoj v únii zvýšili na tri percentá hrubého domáceho produktu. Tento ambiciózny plán sa EÚ dosiaľ nepodarilo splniť, vedu a výskum v posledných rokoch dotuje len asi dvoma percentami HDP.
Pokiaľ ide o Slovensko, na túto oblasť malo dávať 1,2 percenta HDP, čo sa ukázalo ako celkom nereálne. K tejto hranici sa priblížilo iba v roku 2015, keď výdavky na výskum a vývoj vďaka štrukturálnym fondom dosiahli 1,17 percenta. V ostatných rokoch inak výdavky ani raz neprekročili jedno percento.
Len na porovnanie: ešte za socializmu v roku 1989 šlo na vedu a výskum až 3,88 percenta HDP. V roku 2002 to bolo 0,56 a v roku 2007 iba 0,45 percenta HDP. Odvtedy sa podiel síce zvyšoval, ale nedostatočne. Podľa posledných údajov z roku 2017 sa podpora v tejto oblasti pohybovala na úrovni 0,88 percenta HDP. Čo sa týka zdrojov, podľa informácií ministerstva školstva dal 0,32 percenta HDP na vedu a výskum štát a 0,43 percenta HDP súkromný sektor.
Keďže ide o veľmi nízke investície, v tomto ukazovateli sme sa v rámci EÚ prepadli až na posledné priečky. Slovensko sa tak nachádza v skupine krajín ako Bulharsko, Litva, Malta a Chorvátsko – ďaleko za vyspelejšími štátmi západnej Európy, ale aj za krajinami V4. Podobne nepriaznivé sú aj výsledky z pohľadu celkových výdavkov. Tie v roku 2016 dosiahli objem takmer 641 miliónov eur, čo predstavuje 0,79 percenta HDP.
„V rámci krajín EÚ je tento podiel jedným z najmenších a za Slovenskom sú v tomto ukazovateli už iba Bulharsko, Malta, Cyprus, Rumunsko a Lotyšsko,“ zhodnotili autori správy NKÚ, ktorú publikovali v októbri minulého roka. V investíciách na výskum a vývoj naša krajina zaostáva i v prepočte na jedného obyvateľa, keď dáva až štyrikrát menej, ako je priemer EÚ a napríklad až sedemnásobne menej ako susedné Rakúsko.
Najväčší podiel z výkonu ekonomiky dávajú v EÚ na vedu Švédsko a Rakúsko (vyše troch percent HDP), Nemecko, Dánsko, Fínsko (viac ako 2,5 percenta HDP), Belgicko, Francúzsko a Holandsko (nad dve percentá HDP). Česko dáva viac ako 1,5 percenta, Maďarsko vyše jedného percenta a Poľsko takmer jedno percento HDP.
Vedci na Slovensku sa pritom už dlhé roky sťažujú, že je domáci výskum a vývoj podvyživený, a ak sa urýchlene neprijmú účinné opatrenia, katastrofálna situácia sa bude ešte zhoršovať. Bývalý šéf Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru Vladimír Šucha to už pred deviatimi rokmi prirovnal k chorobe.
„Keď niekomu desať rokov nedávate poriadne jesť, ochorie. Ak dlhodobo podvyživujete univerzity, tak sú menej atraktívne a máme tu tisíce Slovákov, ktorí študujú na českých univerzitách. Najschopnejší vedci odchádzajú do cudziny. To je nenahraditeľný odlev mozgov, ktorý oslabuje kvalitu vedy na Slovensku,“ uviedol pre Pravdu už v auguste 2010. Nelichotivý stav, ktorý vtedy opísal, však naďalej trvá.
Paradoxom je, že nedostatočná podpora vedy a výskumu nie je len výsledkom chýbajúcich financií, ale skôr nezáujmu a zlého nastavenia priorít. Veď zatiaľ čo na vedu Slovensko nie je schopné dať ani jedno percento HDP, výdavky na obranu túto úroveň už dlhší čas prekračujú. Aj v tomto roku je na obranu vyčlenených 1,7 percenta HDP a hranicu dvoch percent, ktorú požaduje NATO, by vláda chcela dosiahnuť v roku 2022. Armáda teda už dnes dostáva oveľa viac ako veda a výskum. Výpočet toho, v čom výrazne zaostávame, sa tým však nekončí. V sektore výskumu a vývoja u nás napríklad pracuje omnoho menej ľudí ako v ostatných štátoch únie. Kým v roku 2016 na tisíc obyvateľov Slovenska pripadalo 3,3 pracovného úväzku v tejto oblasti, priemer krajín EÚ sa pohyboval na úrovni 5,5.
Slovensko má tiež jeden z najmenších počtov podaných patentov v prepočte na veľkosť populácie (48 patentov na milión obyvateľov). V tomto smere sa za nami umiestnili už len Chorváti, Cyperčania, Litovčania a Bulhari. Naopak, najlepší sú Luxemburčania, Nemci, Dáni, Švédi, Fíni a Holanďania. Obdobný pohľad poskytuje i ukazovateľ počtu patentov v prepočte na HDP. Slovensko má z tohto hľadiska takmer štvornásobne menej patentov, ako je priemer krajín EÚ a spomedzi týchto krajín je druhé najhoršie (horšie je na tom už len Litva).
Chváliť sa niet čím, ani čo sa týka vedeckých publikácií. Pred dvoma rokmi ich tu vzniklo vyše 8 300, čo je v prepočte na veľkosť populácie (0,61 citácií na tisíc obyvateľov v roku 2017) v rámci únie podpriemerný výsledok, hoci je to viac ako v Poľsku a Maďarsku. Rovnako neutešené je tiež porovnanie v počte citácií vedeckých publikácií, kde je zaostávanie dokonca ešte väčšie. Menej citované sú iba odborné diela z Poľska, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.
V počte citácií na publikáciu Slovensko dokonca pred dvoma rokmi skončilo až na zahanbujúcom predposlednom mieste v EÚ. Horšie na tom bolo už len Rumunsko. Vývoj pritom naznačuje, že sa k európskej úrovni v tomto ukazovateli ani nepribližujeme a vzďaľujú sa nám i krajiny V4. Podľa správy NKÚ je jedným z najkomplexnejších ukazovateľov kvality vedy a výskumu úspech krajiny pri zapájaní sa do projektov programu Horizont 2020, čo je rámcový program EÚ. Ide o projekty špičkovej vedy a výskumu s vysoko odborným hodnotením.
Slovensko však z tohto programu získalo v prepočte na 1 000 eur HDP iba 0,9 eura, čo je výrazne menej ako priemer krajín EÚ. A keby sa v rámci programu Horizont 2020 vyčlenili len projekty typu Excelentná veda, Slovensko je v úspešnosti čerpania v prepočte na HDP druhé od konca. Horšie je už iba Rumunsko. Z celkového balíka zdrojov programu Horizont 2020, rozdelených k marcu 2018, získalo Slovensko len 0,3 percenta.
Analytici NKÚ okrem toho zdôraznili, že Slovensko svoju politiku podpory vedy a výskumu neriadi systematicky ani nevytvára vhodné podmienky na zlepšovanie. „Táto politika nie je ani v roku 2018 zastrešená žiadnym komplexným strategickým dokumentom. Za obdobie rokov 2007 – 2017 bolo pre oblasť vývoja a výskumu prijatých na Slovensku 14 strategických dokumentov, z ktorých sa realizovala len polovica,“ upozornili autori správy.
Rezort školstva sa bráni, že túto politiku zastrešuje strategický hlavný dokument RIS3 SR a implementačný plán na roky 2016 – 2020, uvádza aj zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied na verejné výskumné inštitúcie.
„Už niekoľko rokov je tiež plánovaná zásadná zmena v nastavení riadenia systému výskumu a vývoja na Slovensku, ku ktorej nedošlo v dôsledku zanedbania transformačných procesov zo strany SAV,“ uvádza ministerstvo vo svojom stanovisku.
Pokiaľ ide o riešenie problému, pri prijatí ďalších účinných opatrení chce vychádzať z auditu, ktorý určuje isté trendy v oblasti investovania do výskumu a vývoja vrátane zásadných finančných schém ich rozvoja. Ministerstvo vraj zásadný krok už spravilo.
„Vláde predložilo návrh štátnych programov výskumu a vývoja na roky 2019 – 2023 s výhľadom do roku 2028. Cieľom ich realizácie je dosiahnuť rozvoj kľúčových oblastí ekonomiky s priamou nadväznosťou na uplatnenie výsledkov a výstupov výskumu a vývoja v praxi, podpora zvyšovania konkurencieschopnosti hospodárstva SR a podpora rozvoja spoločnosti. Cieľom je tiež podporiť rozvoj tradičných a perspektívnych oblastí špecializácie a rozvojové tendencie hospodárstva SR, ktoré zároveň disponujú primeraným intelektuálnym kapitálom (ľudské zdroje, technická infraštruktúra),“ približuje rezort školstva.
Riešenie projektov výskumu a vývoja v rámci štátnych programov by zároveň mal vytvoriť podmienky na širšie zapojenie špičkových výskumných kolektívov zo Slovenska do projektov v rámci EÚ. Pripravované materiály by mali mať vplyv na podnikateľské subjekty zo všetkých odvetví, ktoré sa zaoberajú výskumom a vývojom. Opatrenia by ich mali podporiť. Zo štátneho rozpočtu by sa na presadenie spomenutých štátnych programov malo vo forme štátnej pomoci vyčleniť vyše 532 miliónov eur.
Rezort okrem toho chystá kroky, ktoré by mali späť na Slovensko prilákať aj vedcov a skúsených odborníkov pôsobiacich v zahraničí.
Výdavky na výskum a vývoj | ||
---|---|---|
Rok | Slovensko – podiel HDP | priemer EÚ |
2002 | 0,56 % | 1,79 % |
2003 | 056 % | 1,79 % |
2004 | 0,50 % | 1,75 % |
2005 | 0,49 % | 1,74 % |
2006 | 0,48 % | 1,76 % |
2007 | 0,45 % | 1,77 % |
2008 | 0,46 % | 1,83 % |
2009 | 0,47 % | 1,93 % |
2010 | 0,62 % | 1,92 % |
2011 | 0,66 % | 1,97 % |
2012 | 0,80 % | 2,0 % |
2013 | 0,82 % | 2,02 % |
2014 | 0,88 % | 2,03 % |
2015 | 1,17 % | 2,04 % |
2016 | 0,79 % | 2,04 % |
2017 | 0,88 % | 2,06 % |
Zdroj: Štatistický úrad SR |
Veda a výskum v medzinárodnom porovnaní
- Z hľadiska finančnej podpory Slovensko patrí ku krajinám s najnižšími výdavkami na výskum a vývoj v rámci celej EÚ.
- Slovensko v tomto sektore zamestnáva výrazne menej pracovníkov ako porovnateľné štáty.
- Zaostávame aj v počte patentov na HDP, v roku 2016 sme v tomto ukazovateli skončili na predposlednom mieste.
- Dlhodobo zaostávame v počte vedeckých publikácií aj citácií v prepočte na množstvo obyvateľov.
- Rovnako zlý vývoj sa ukázal aj pri sledovaní počtu citácií na publikáciu, v roku 2017 v tom Slovensko bolo v rámci EÚ druhé najhoršie.
- V úspešnosti čerpania prostriedkov z programu Horizont 2020 (do marca 2018) Slovensko z 28 štátov EÚ obsadilo až 25. miesto.
Zdroj: NKÚ – Systém financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov v SR, analytická správa (október 2018).