Firmy kontra školy: Dostávajú vysokoškoláci počas štúdia to, čo potrebujú v praxi?

Na druhej strane však len málo z nich priznáva, že so školami aktívne spolupracujú. Aj také závery priniesol pravidelný prieskum názorov podnikateľov na vzdelávací systém, ktorý začiatkom januára zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska.

Postoj k tomu, ako intenzívne majú firmy a školy spolupracovať, sa líši. Časť expertov tvrdí, že tradičný vzdelávací systém už stratil potrebnú dynamiku, a to, čo človek reálne potrebuje do praxe, sa naučí mimo neho. Na druhej strane sú názory, že poslaním stredných a vysokých škôl je poskytnúť rozhľad i za profesijnú špecializáciu. Ako sa na spoluprácu pozerajú analytici, manažéri univerzít a ako zamestnávatelia?

Expanzia vysokoškolákov

Podiel obyvateľov s vysokoškolským diplomom je u nás v porovnaní s priemerom Európskej únie stále nižší, no rozdiel postupne dobiehame. A zdá sa, že až veľmi rýchlo. Analytici Centra edukačného manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave dokonca hovoria o „expanzii“ vysokoškolákov. Niet divu, počas posledných desiatich rokov začínali na vysokých školách – či už na Slovensku, alebo v zahraničí – študovať v priemere asi tri štvrtiny slovenskej populácie zodpovedajúceho veku, čo je oproti 90. rokom minulého storočia viac ako dvojnásobok.

Boom univerzitného vzdelávania však zažíva celý vyspelý svet. Údaje z krajín OECD potvrdzujú, že podiel ľudí do 34 rokov s dosiahnutým univerzitným (terciárnym) vzdelaním sa za uplynulých dvadsať rokov zvýšil z 23 na 43 percent. Až neuveriteľne pôsobí chuť po vzdelaní v Južnej Kórei, kde malo ešte v roku 1995 skončené univerzitné štúdium len 25 percent populácie do 34 rokov, no o dve dekády neskôr to bolo už 70 percent.

Nárast počtu vysokoškolákov, ktorý zažíva Slovensko, má však korene skôr v premene postsocialistických krajín. V snahe otvoriť možnosti vzdelania väčšej časti populácie tam vysoké školstvo prešlo unáhleným kvantitatívnym rozmachom. Podobnú snahu prijímať čo najviac študentov riešili a riešia i v Českej republike, v Poľsku či v Slovinsku.

Tento vývoj zastavili až populačne slabšie ročníky a masívny odchod maturantov do zahraničia, predovšetkým k našim západným susedom. Veľký počet vysokoškolákov pritom dlhodobo znižuje kvalitu poskytovaného vzdelania.

„Absolventom chýbajú najmä analytické schopnosti a schopnosť preniesť teoretické znalosti na prípady z praxe. Nehovoriac o slabom cudzom jazyku,“ tvrdí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej firmy Grant Thornton.

Výzvy do budúcnosti

V diskusii o budúcnosti našich vysokých škôl je však kvalita štúdia menej výraznou témou. Do popredia sa dostávajú skôr spôsoby financovania, hodnotenie výsledkov vysokoškolskej vedy či prehodnotenie procesu akreditácie. Ľudí za bránami akademického sveta pritom oveľa viac trápi, že z univerzít nevychádzajú vždy kvalitní absolventi. Z pracovného trhu preto čoraz naliehavejšie zaznieva otázka, či vysokoškoláci počas štúdia dostávajú to, čo potrebujú v praxi.

Schopnosti absolventov slovenských univerzít v tomto roku dôsledne zmapovalo Centrum edukačného manažmentu FM UK. Jeho analýza na vzorke 15-tisíc respondentov sledovala kompetencie, ktoré získali počas štúdia a ktoré od nich vyžadujú v zamestnaní.

Závery ukazujú, že kompetenciami budúcnosti sú viac prierezové a nadodborové vedomosti. Všímajú si tiež, že na trhu dnes chýbajú ľudia, ktorí majú rovnako sektorové zručnosti, ako aj schopnosť pracovať v tíme alebo prispôsobiť sa novým situáciám.

„Súčasný vzdelávací systém na vysokých školách stále ťaží z minulosti. Vidíme, že vzdelávanie je často poznačené formalizmom, čomu napomáhajú aj málo zdôrazňované medzipredmetové a medziodborové väzby,“ hodnotí František Petrovič, dekan Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Práve smerom k prierezovým vedomostiam sa dnes uberá uvažovanie na bratislavskej Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. Ročne tam vychovávajú 150 informatikov, ktorí sú na trhu práce mimoriadne žiadaní. Ich inžinierske štúdium aktuálne doplnili o niekoľko humanitných predmetov.

„Naším zámerom je poskytnúť študentom impulz v oblasti rozhodovania, etiky a reputácie firiem. Predmety sú vedené formou diskusií o prípadových štúdiách. Problémy iných firiem slúžia na to, aby sa v budúcnosti študenti vedeli správne zorientovať v náročných etických rozhodnutiach,“ vysvetľuje jedna z lektoriek programu Michaela Benedigová z komunikačno-poradenskej spoločnosti Seesame Communication Experts.

Mária Bieliková, profesorka informatiky a dekanka spomínanej fakulty, hovorí, že moderné kurikulum má vyzerať tak, aby dobre pripravilo študenta na ďalších 40 rokov: „Stojíme pred érou, keď čoskoro po ukončení štúdia budú profesie, o ktorých človek v čase, keď sa hlásil na vysokú školu, ani nevedel. Univerzitné vzdelávanie je špecifické tým, že sa týka už dospelých ľudí. Je tu rovnako aspekt výchovy, ale aj socializácie a etiky.“

Kontakt s praxou

Oslovení akademici sú zajedno v tom, že názor neziskového či súkromného sektora by sa mal pri tvorbe študijných programov zohľadniť.

„Treba objektívne priznať, že akreditovaním profesijne orientovaných študijných programov viazaných na externé inštitúcie by vysoké školy stratili istú autonómiu v realizácii vzdelávania. Získali by však významnú spätnú väzbu a zbavili by sa izolovanosti od ostatných oblastí života spoločnosti,“ objasňuje Petrovič.

Bieliková považuje spojenie s praxou za nevyhnutné predovšetkým v momente, keď sa prax napája na základné princípy, ktoré prináša univerzitné štúdium. „Na fakulte máme mnohé technologické predmety vedené ľuďmi z praxe. Často sú zamerané na konkrétnu technológiu. Idú do hĺbky, rozoberajú problémy, ktoré v akademickom svete veľakrát nemajú šancu vzniknúť,“ zdôvodňuje. Upozorňuje však aj na to, že sa v súčasnosti prepojenie univerzitného vzdelávania a praxe preceňuje. „Našťastie je čoraz viac firiem, ktoré chápu, že nastavenie na znalosť aktuálnych technológií v univerzitnom študijnom programe je krátkozraké a aj pre firmy z dlhodobého hľadiska nevýhodné,“ dodáva profesorka. Cieľom študijného programu je podľa nej pripraviť absolventa na dlhé roky dopredu, a to v meniacom sa svete.

O dlhodobosti hovorí aj David Kahánek, senior manažér ľudských zdrojov pre región strednej Európy spoločnosti Dell. Firma takmer dekádu spolupracuje po celom Slovensku predovšetkým s biznisovými vysokými školami.

„Naša spolupráca nemá jeden univerzálny spôsob. V diskusii s univerzitou ponúkame prípadové štúdie, exkurzie a takzvaný job shadowing alebo tiež dlhodobejšiu absolventskú prax. Špeciálnu pozornosť venujeme ponukám pre pedagógov,“ opisuje. Vo firme Grant Thornton zase študentov zapájajú priamo do klientskych zadaní a analýz, rovnako ako absolventov. „Študenti majú tiež plný prístup k internému vzdelávaniu ako bežní zamestnanci,“ približuje Hallová.

Aj Kahánek pripúšťa, že pre jednotlivé firmy sú efektívnejším a koncepčnejším spôsobom dialógu s vysokými školami spoločné iniciatívy. Tie dnes ponúkajú obchodné komory alebo neziskové organizácie, ktoré pôsobia na škole a dlhodobo rozvíjajú svoje aktivity.

„Prostredníctvom Centra severoamerických štúdii Ekonomickej univerzity v Bratislave sa už päť rokov zapájame do jedinečného vzdelávacieho programu, v rámci ktorého môžu študenti získať poznatky o politických, ekonomických a kultúrnych aspektoch života v USA a Kanade,“ uvádza ako príklad Kahánek.