„Veda sa tradične spája s prácou v laboratóriu,“ uviedla k tomu Paulína Böhmerová z Nadácie Eset. Práve nadácia tejto známej technologickej firmy prezentovala spomínaný prieskum, ako ľudia vnímajú vedu a vedcov na Slovensku. „Moderná veda sa dnes odohráva v medzinárodných tímoch, pracuje s vyspelými technológiami a vyžaduje od človeka nielen poznanie, ale aj vášeň,“ dodala Böhmerová.
Nadácia v tomto roku uviedla do života i nové vedecké ocenenie, ktorého cieľom je upozorniť na špičkových vedcov pôsobiacich na Slovensku. „Budeme radi, ak sa vedecké osobnosti stanú vzormi pre mladých, ktorí uvažujú o svojej ďalšej kariére,“ priblížila poslanie ocenenia Böhmerová. Tri štvrtiny opýtaných v zmienenom prieskume uviedli, že vedecké objavy formujú ich názory a postoje, a to najmä v oblastiach ako starostlivosť o zdravie, stravovanie alebo technológie. Na úspechy súčasnej slovenskej vedy sa však väčšina respondentov vôbec nerozpamätala. Najčastejšie zaznievali všeobecné odpovede o vývoji nových, najmä onkologických liekov, prípadne si respondenti spomenuli na vypustenie prvej slovenskej družice do vesmíru.
Neznámi vedátori
Podobne ako úspechy vedy dopadla aj otázka, či Slováci poznajú svojich vedcov. Konkrétne meno niektorého z nich dokázala povedať sotva desatina opýtaných. Najčastejšie si spomenuli na chemika Roberta Mistríka (vďaka tomu, že kandidoval za prezidenta), druhý bol jadrový fyzik Pavol Povinec, ktorý získal titul vedec roka 2016, a tretí najčastejšie menovaný bol Štefan Luby, fyzik a elektrotechnik, ktorý v minulosti viedol aj Slovenskú akadémiu vied.
„Uvedomujeme si silu médií, ktorú treba zapojiť aj do zvyšovania povedomia našej spoločnosti o dôležitosti vedy a výskumu. Televízne relácie, bežné spravodajstvo, ale aj komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí dokážu pútavou formou predstaviť nielen šírku práce vedca, ale aj to, ako táto práca môže ovplyvniť aj životy bežných ľudí,“ zdôraznila Böhmerová.
Imrich Barák, vedúci oddelenia mikrobiálnej genetiky SAV dodáva, že pre rozvoj slovenskej vedy je absolútne kľúčové vzdelanie a vplyv učiteľov. „Asi neexistuje vedec, ktorý sa rozhodne pre vedeckú dráhu takpovediac zo dňa na deň. Základom je škola a zanietený učiteľ, ktorý vie študenta podchytiť,“ vysvetlil.
Zásadnú úlohu pritom zohrávajú mimoškolské aktivity, napríklad špecializované vedecké krúžky. V konkurencii rôznych technologických zábaviek, ktoré do veľkej miery vypĺňajú voľný čas mladých ľudí, sú však dôležité i podujatia na popularizáciu vedy.
„Vnímam ich ako istý príspevok vedcov, ako priblížiť vedu ako príťažlivú a dôležitú oblasť mladej generácii. Najdôležitejšie pre vedca je však jednoznačne publikovať kvalitné práce v kvalitných časopisoch. Práve od takejto silnej kompetencie by sa mala odvíjať samotná popularizácia pre verejnosť,“ upozornil Barák, ktorý sa zároveň angažuje v iniciatíve Veda chce žiť, podporujúcej pozitívne zmeny vo vede, výskume a vzdelávaní.
Záleží aj na prostredí
Vedci sami vnímajú svoju prácu ako kontakt s niečím významným, čo bude určovať existenciu človeka v budúcnosti. Štatút vedca im dáva priestor na slobodné odhaľovanie problémov a ich možných riešení.
Tento pohľad na svet však nezdieľajú s verejnosťou. Tá sa na vedu pozerá ako na hru jednotlivých výskumníkov, odtrhnutú od bežného života.
„Myslím si, že najväčším zadosťučinením pre každého vedca je, že príde na niečo nové ako prvý na svete. Ešte väčšia radosť je, keď ide o niečo prevratné. Mnohí vedci v základnom výskume ovplyvňujú ľudstvo do budúcnosti často bez toho, aby vôbec tušili, ako sa ich výsledky môžu neskôr využiť. Vývoj v rôznych oblastiach si však vždy nájde spôsob, ako tieto objavy využiť v pravý čas,“ zhodnotil Barák.
Asi nikto nepochybuje o tom, že veda a výskum zásadným spôsobom posúvajú dopredu hospodársky vývoj štátov. Už len tým, že použité technológie umožňujú vyrábať rýchlejšie a efektívnejšie, no napríklad aj s menšími dosahmi na životné prostredie. Samotní vedci pritom tvrdia, že na Slovensku nie je problém ani tak nedostatok talentov, ako skôr zlé podmienky pre vedu. „Z dlhodobého hľadiska neexistuje pre krajinu nič lepšie, ako vytvoriť vhodné prostredie pre vedu a lákať sem talenty z celého sveta. V takom prípade nie je problémom, že naši študenti odchádzajú získavať ďalšie vzdelanie a skúsenosti do zahraničia. Problémom je to až vtedy, keď je málo tých, čo sa vrátia, a keď k nám nikto neprichádza zo zahraničia,“ zhrnul Barák.