Zaujímavý pohľad na túto problematiku prináša aj nový film s názvom „Kto je ďalší?“. Je inšpirovaný skutočnými udalosťami a rozpráva o kontroverzných témach, o ktorých je potrebné rozprávať. „Doba internetu nás privádza na tenký ľad života a smrti. Tak, ako to hovorí slogan filmu, stať sa to môže každému a každý z nás je ohrozený. Pre „lajky“ na sociálnych sieťach je dnešná generácia ochotná riskovať vlastný život. Film otvára aj umlčanú tému sexuálneho zneužívania detí,“ informuje o novom filme PR manažérka spomínanej snímky Olga Valentová.
Podľa nej sme každý deň na internete. Technológie predbehli legislatívu a nebezpečenstvá sú sofistikovanejšie. Rodičia vysvetlia deťom, že sa na ulici nemajú rozprávať s cudzími ľuďmi, ale nevarujú ich rovnako aj na internete. Spomínaný film ukazuje práve na tieto nebezpečné situácie.
Sociálne siete sú miestom, kde sa dajú veľmi jednoduchým spôsobom získať kompromitujúce materiály (fotografie, videá) od neplnoletých osôb. Digitálny svet je pre všetkých veľkým rizikom. Režisér nového filmu ukáže, ako pracuje agresor s mladým dievčaťom.
Ako to je naozaj v praxi? Problémom je, že mnohí z nás ani netušia, ako to funguje. Zneužitie dôvery a následné sexuálne vydieranie sa deje podľa presného postupu. Útočník skrytý za falošný profil si najprv vytipuje obeť. Sú to dievčatá alebo chlapci, ktorí nemusia byť na internete aktívni. Majú pár fotografií na svojom profile. Osloviť takéto budúce obete je pre ne povzbudením, vyjadrením pozornosti. Nasleduje postupné budovanie dôvery, získanie osobných údajov o rodine a snaha izolovať obeť od okolia. Ďalej sa pod rôznymi falošnými dôvodmi vyláka nahá fotografia.
Získať nahú fotografiu od dievčat nie je náročné. Tie totiž často netušia, kto je na druhej strane, dôverujú svojmu „novému priateľovi“. Neznámy najskôr získa u dotyčnej osoby dôveru a potom to už ide veľmi ľahko a rýchlo.
„Vylákať nahú fotku od dievčat je jednoduché. Založí sa falošný profil agentúry alebo fotografa a obeť sa zručne manipuluje vidinou budúcej slávy. Iný spôsob je, že sa cez falošný dievčenský profil začne komunikovať s obeťou a nadviaže sa priateľský vzťah. Vzniknutá dôvera sa zneužije vzájomným posielaním polonahých alebo nahých fotiek či videí. Tento scenár funguje rovnako na chlapcov ako aj dievčatá. Keď agresor získa kompromitujúci materiál, má obeť v hrsti,“ povedala Tatiana Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty o praktikách agresorov na sieti.
„Podozrenie, že niekto z nášho okolia zneužíva dieťa, je veľmi nepríjemné. Môže ísť o blízku osobu, na ktorej nám záleží. Už to vedomie o „špine v sexualite“ je zaťažujúce. Radšej sa mu vyhneme v obave, aby sme sa sami neumazali. Ak budeme ticho, prispejeme k tomu, aby sa stalo obeťou ďalšie dieťa. Obeťou rozumieme stav dieťaťa, keď mu už nikto nevráti jeho prirodzenú sexualitu, ktorá sa navždy zdeformuje a bude tak odsúdené na celoživotné trápenie. Nielen seba, ale ja tých, ktorí sa budú pokúšať zdieľať s ním v budúcnosti intímnu blízkosť,“ varuje Dušan Kešický, klinický psychológ a súdny znalec.
Nechýbajú zvučné mená
Film je natočený jazykom dnešnej generácie, pričom pochádza z pera režiséra Mira Drobného. Okrem toho sa však môže snímka pochváliť aj zaujímavými menami nielen zo Slovenska. Valentová totiž ďalej informuje, že hudobne sa na filme podieľali speváčka Celeste Buckingham, slovenská raperka Aless Caparelli, britský spevák Liam Adams či americká hviezda, ktorá má na konte aj niekoľko nominácií na Grammy, Demi Lovato.
Prvý soundtrack priniesla speváčka Celeste Buckingham, ktorej skladba „Go Away“ sa ocitla aj v americkom hudobnom rebríčku Bilboard. Emotívny song s názvom #Voiceless je jej osobnou výpoveďou a aj preto sa rozhodla participovať na tomto filme: „Mám osobné skúsenosti, ktoré sú podobné tým z filmu, čo sa týka príbehu sexuálneho zneužitia. Verím, že hudba je univerzálnym jazykom a že cez ňu vieme riešiť aj témy, ktoré sú niekedy až príliš náročné na bežnú debatu. Dúfam, že ľudia sa po vzhliadnutí tohto filmu zamyslia nad svojimi blízkymi, ktorí si možno niečím podobným prešli, alebo prechádzajú, a nebudú ich za to súdiť, ale práve naopak, budú im oporou,” povedala o spolupráci na filme speváčka Celeste Buckingham.
A pýtate sa, čo je hlavnou myšlienkou tohto filmu? Ma poukázať na miesto, ktoré moderné technológie – internet, mobily, tablety, zaujali v našich životoch. „Zdvihnime hlavu a otvorme oči. Všade okolo nás sú už len „eĽudia“. Živí Zombíci, ktorí so sklopenými očami sedia na zástavke hromadnej dopravy, mlčia a ťukajú do svojich mobilov. Nastúpia do autobusu a opäť si len nepríčetne sadnú a hľadia na displeje. Prídu domov v jednej ruke príbor, v druhej internet. Pred zaspávaním bozk na čelo nedostane niekto z rodiny, ale sociálna sieť,“ opisuje zámer filmu jeho režisér Miro Drobný.
Aký je súčasný problém dnešnej (nielen mladej) generácie? „Moje posledné dva nefilmové projekty boli www.nezavislost.sk, www.bezinternetu.sk. Už z názvov je zrejmé, že hovoria o súčasnom probléme číslo jedna. Oba projekty otvárajú tému príchodu nového náboženstva – internetu. To je aj hlavná myšlienka filmu,“ vysvetľuje Drobný.
Film by mohol mať pozitívny dopad na tínedžerov, pretože práve zážitkovou formou môžu pochopiť túto problematiku. A čo si myslí režisér, poučia sa z neho? Podľa Drobného vo výskume ministerstva školstva od agentúry AKO z roku 2015 až 4613 slovenských učiteľov a školských psychológov uviedlo, že najlepšia pomôcka pri implementácií mediálneho vzdelávania zo všetkých aktivizujúcich nástrojov je práve film.
„Je to aj najefektívnejší nástroj. Z vlastnej skúsenosti viem, že už prednáška osoby, ktorá na vlastnej koži zažila negatívny alebo pozitívny dopad prednášajúcej témy, vie emotívne zasiahnuť poslucháča. Koľko žiakov ale vieme za deň osloviť? Tri triedy v škole, alebo jeden ročník v školskej jedálni. Film dokáže za jeden deň vidieť 50-tisíc divákov a druhý deň ďalších 50-tisíc a aj o 10 rokov ďalšie desaťtisíce. Dobrým príkladom je môj projekt OVCE.sk, ktorý už má 10 rokov. Každý rok si animované rozprávky len na internete pozrie milión detí, nehovorím už o vysielaní v TV, v MHD, na DVD,“ vymenúva ďalej režisér.
Film ako pomôcka do škôl?
„Jednoznačne áno. Ak by som bol ministrom, dám film povinne pozrieť všetkým žiakov starším ako 12 rokov. To je okolo pol milióna študentov,“ reaguje na otázku, či by mali s touto tematikou pracovať už aj na školách. Podľa neho by sa tak okamžite znížilo napríklad šikanovanie medzi žiakmi. „Je ale rozdiel film premietnuť v nezatemnenej miestnosti telocvični, so zlým zvukom, nepohodlným sedením alebo prerušovaním filmu školským zvonením. Môj film je silný v emóciách a tie treba precítiť vo vhodnom prostredí,“ hovorí Drobný.
Podľa neho je tak najideálnejšie miesto kino, pretože sa v ňom autor filmu môže dotknúť duše diváka.
Čo hovoria učitelia?
Reakcia učiteľky E. Vengerovej zo SOŠ v Bratislave, ktorá mala možnosť vidieť film počas kontrolnej projekcie: „V dnešnej dobe je omnoho náročnejšie zaujať deti akýmikoľvek učebnými pomôckami. Čoraz viac sa vo vyučovacom procese do popredia dostáva didaktická technika. Počítače, internet, televízia, filmy. Aj my učitelia si uvedomujeme, že sa musíme prispôsobiť dobe a držať krok s našimi deťmi. Preto na vyučovaní častejšie siahame po nových, moderných učebných pomôckach. Problematika šikanovania a jej novodobá podoba kyberšikana je každodeným problémom mladých ľudí v školskom, ale i mimoškolskom prostredí. Počas rokov mojej praxe sme vyskúšali rôzne cesty, ako zaujať. Najväčší úspech mala ukážka z filmu „Kto je ďalší?“ o speváčke Aless, ktorá si na vlastnej koži prešla peklom šikanovania a odsúdenia rovesníkov. Film si pozrelo na kontrolnej projekcii v našej škole 100 našich žiakov. Ešte nikdy som nevidela po filme toľko detí plakať. Film im dal hlboké posolstvá v téme kybešikanovania a ešte dlho sme sa o ňom rozprávali. Film našich študentov v tejto téme scitlivel a ukázal im cestu, ako každý z nich môže niečo urobiť v boji so šikanou. Vidieť film bol výnimočný, poučný zážitok pre nás všetkých vrátane pedagógov. Mali by ho vidieť všetky deti na Slovensku.“