Na Slovensku nám chýbajú absolventi s odbornými zručnosťami

„Rodičia aj žiaci pochopili, že kvalitné odborné vedomosti a zručnosti môžu byť základom pre úspech,“ hovorí Noemi Ráczová, pedagogička, ilustrátorka a ambasádorka Európskeho týždňa odborných zručností pre rok 2019.

29.10.2019 22:00
noemi
Noemi Ráczová vidí zmysel v odbornom vzdelávaní.
debata

Aj tento rok vyzýva iniciatíva Európskej komisie, ktorej zámerom je podporiť kvalitu a atraktívnosť odborných zručností, školy a vzdelávacie zariadenia k tomu, aby rozprávali svoje pozitívne príklady z praxe a pridali sa k osvete, ktorá propaguje štúdium a prácu v oblasti odborných zručností.

Ambasádorkou iniciatívy Európsky týždeň odborných zručností 2019 pre Slovensko je pedagogička a ilustrátorka Noemi Ráczová, ktorá učí na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach. Ako vníma kvalitu a dostupnosť perspektívnych študijných odborov na Slovensku, či rolu pedagóga, prezradila v rozhovore po návrate z Helsínk, kde mala možnosť diskutovať o téme s kolegami a ambasádormi ostatných európskych krajín.

Odborné zručnosti sú komplexná problematika. Ako by ste tento pojem definovali?

Odborné zručnosti sú súborom rôznych zručností potrebných pre úspešnú realizáciu predstáv a zadaní v danom odbore. Samozrejme, jednotlivé zručnosti sa líšia na základe odborov, ale sú aj také, ktoré sú základné a nevyhnutné pre úspešné fungovanie jedinca. Sú to hlavne takzvané mäkké zručnosti, akými sú schopnosť riešiť problémy, komunikovať a prezentovať, prijímať spätnú väzbu, schopnosť ďalšieho rastu, kritického a kreatívneho myslenia, práce v tíme aj samostatne a mnoho ďalších. V súčasnej dobe, ktorú nazývame aj dobou štvrtej priemyselnej revolúcie, sa technika vyvíja neskutočným tempom. Vedomosti a odborné zručnosti, ktoré získa žiak či študent počas svojho štúdia, je často potrebné doplniť a aktualizovať priebežne.

Mladí Slováci sa pritom neraz naháňajú za titulmi a vysoká škola sa dnes vníma ako povinná jazda pre lepšiu budúcnosť. A veľakrát je to bez ohľadu na kvalitu inštitúcie. Dokážu odborné školy tomuto trendu konkurovať?

Podľa môjho názoru a vlastných skúseností sa vami spomínaný trend už pomaly mení. Nemyslím si, že stredné odborné školy majú konkurovať vysokým školám. Odborné stredoškolské vzdelávanie pripravuje žiakov v prvom rade na zamestnanie, ale aj na vysokoškolské štúdium. Predovšetkým rodičia aj žiaci pochopili, že kvalitné odborné vedomosti a zručnosti môžu byť základom pre úspech. Samozrejme, sú odbory a profesie, kde je vysokoškolské štúdium nevyhnutné. V prípade, že je stredná odborná škola kvalitná a umožňuje svojim žiakom širokú škálu vzdelania, sú mladí pripravení uspieť na trhu práce aj po ukončení strednej školy. V súčasnosti vedia stredné odborné školy okrem odborného vzdelávania v zvolenom odbore zabezpečiť i kvalitné stáže pre žiakov v zahraničí, či jazykové školenia zamerané na odbornú terminológiu, možnosť založiť si študentské cvičné firmy a iné.

V Helsinkách ste sa stretli aj s ambasádormi z ostatných krajín EÚ. Vymieňali ste si skúsenosti? Čo vás z ich rozprávania prekvapilo na pozícií odborného vzdelávania v iných krajinách?

Ambasádormi ETOZ sú úspešní ľudia z rôznych oblastí, čo je podľa mňa úžasné. Holandským ambasádorom je mladý študent, írska ambasádorka je podnikateľka, nemecká ambasádorka je prvá dáma Nemecka, belgickým ambasádorom je starosta jednej mestskej časti Bruselu, poľským ambasádorom je šéfkuchár. Každý jeden z nich prináša iný pohľad na dôležitosť odborného vzdelávania. Je veľmi podnetné spolu diskutovať, spoznávať rôznorodosť, ale aj zhodu v systéme vzdelávania a uplatnenia absolventov. Niektorí z ambasádorov majú vplyv na zmenu systému na vládnej úrovni, niekto na regionálnej, mnohí z nás oslovujeme žiakov, rodičov či kolegov učiteľov. Osobne ma potešila ochota a otvorenosť diskutovať a odovzdávať skúsenosti, prepájať krajiny a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy (OVP). Uvedomila som si, že OVP na Slovensku sa vyrovná krajinám EÚ. Vždy je však možnosť napredovať a robiť veci efektívnejšie.

V rámci programu v Helsinkách ste boli spolu s ostatnými ambasádormi účastníčkou panelu „Open Minds“, ktorého témou bola aj meniaca sa úloha učiteľa. Ste pedagóg s bohatými skúsenosťami. Minulý rok ste za vašu inovatívnosť v procese vyučovania získali ocenenie a tento rok vás, vďaka Vášmu inšpiratívnemu príbehu, oslovila na ambasádorstvo aj Európska komisia. Ako úlohu učiteľa v súčasnosti vnímate Vy?

V Helsinkách sme sa zhodli, že medzi figúrky superhrdinov by sa mala zaradiť aj figúrka učiteľa. Každá profesia sa mení, ale o meniacej sa role učiteľa sa diskutuje najviac. V každej profesii je nutné, aby si človek aktualizoval svoje poznatky, učil sa novým technológiám a postupom. Určite sa zhodneme, že učiteľ je ten, kto može odhaliť, podporiť talent dieťaťa, áno, patria sem aj učiteľky a vychovávateľky v predprimárnom vzdelávaní, a žiaka motivovať, aby dosiahol svoj vytúžený cieľ. Úlohou učiteľa nemôže byť iba odovzdávanie vedomostí, ale hlavne výchova.

V súčasnosti, ak sú žiaci správne motivovaní, vedia sa mnohému naučiť aj sami, vďaka množstvu informácií a návodov na internete. Osobne vidím najdôležitejšiu úlohu učiteľa v tom, aby vedel každého žiaka usmerniť a nasmerovať na správnu cestu a podať pomocnú ruku na ceste k úspechu. Znie to možno jednoducho, ale vyžaduje si to od učiteľa širokú škálu aktuálnych vedomostí aj zručností. Mottom tohtoročného ETOZ bolo “Objav svoje nadanie”. Každý človek to nadanie v sebe má, len ho treba objaviť a pracovať na ňom, aby zažiarilo v plnej kráse. Práve v tom vie pomôcť dobrý učiteľ.

Majú učitelia dostatočnú slobodu, aby dokázali týmto, stále pomerne novým, výzvam vo vzdelávacom proces úspešne čeliť?

Osobne som počas svojho osemnásťročného pôsobenia v pozícii učiteľky na odbornej škole pochopila, že treba začať od seba. Pravdepodobne to bolo aj tým, že som ako výtvarníčka, ilustrátorka pristupovala ku všetkému, vrátane vzdelávania, vždy kreatívne. Žiaci na strednej škole sú pre mňa partnermi, ktorí si zvolili štúdium na danej škole, takže majú predstavu, čo by chceli v živote robiť.

Mnohokrát nastavujeme ciele spoločne a hľadáme riešenia, ako ich dosiahnuť v rámci systému. Stáva sa bežne, že moji žiaci už prichádzajú s úplne novými vedomosťami a ja som v role žiaka. Učenie sa je pre mňa dobrodružstvo. Je to ako počítačová hra, každý deň, každý rok prichádza nová výzva, nový level. Avšak hra má určité pravidlá a hranice. Je to hlavne o postoji, či chcem ísť na vyššiu úroveň, alebo mi stačí zostať na mieste. Takže moja odpoveď je, že každý má toľko slobody, koľko si sám nastaví. Napríklad na našej škole sme spoločne so žiakmi a partnermi vypracovali dva nové inovatívne študijné odbory, ktoré sú v súčasnosti v experimentálnom overovaní a už teraz je na pracovnom trhu po absolventoch týchto odborov veľký záujem.

V kontexte úlohy učiteľa ste teraz uviedli krásny príklad tzv. „lifelong learning“, teda neustáleho učenia. Pre pedagóga to ale nie je len kontakt so žiakmi, ale aj školenia a certifikácie. Majú slovenskí učitelia prístup ku vzdelávaniu v dostatočnom rozsahu?

Podľa môjho názoru je celoživotné vzdelávanie platné pre každého. Moja maminka sa na dôchodku naučila používať počítač a internet. A nie je jediná. Učíme sa vždy a všade, na chybách, na skúsenostiach. Viem však, že máte na mysli odborné vzdelávanie. Pravda ja taká, že v rámci vzdelávania pedagógov existujú inštitúcie, ktoré majú za úlohu zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie, ale ,žiaľ, ponuka je často nedostatočná. Kvalitné vzdelávania ale existujú a prístup k nim má každý učiteľ.

Napríklad v rámci projektov Erasmus+ môžu učitelia, aj nepedagogickí pracovníci, absolvovať kvalitné vzdelávania – jazykové aj odborné – v zahraničí, ktoré sú plne hradené EÚ, ale existuje mnoho iných projektov. Aktualizačné vzdelávanie si vie škola dohodnúť napríklad i cez svojich partnerov. Uvítala by som určite tiež systém, ako je vo veľkých firmách, že potrebné, na mieru šité školenie zabezpečí a platí zamestnávateľ.

Z vašich skúseností ako ambasádorky ETOZ, majú podobné problémy aj iné krajiny EÚ?

Na problémy treba hľadať riešenia. Veľmi sa mi páčilo vo Fínsku, že učiteľ odborného vzdelávania má obrovskú podporu v kontinuálnom vzdelávaní a povinne musí mať tri roky praxe vo svojom odbore pred tým, ako ide učiť. Vynikajúco tam funguje model mentoringu senior učiteľov mladým kolegom a automatické je aj zdieľanie a odovzdávanie funkčných modelov a to nie len v rámci krajiny, ale aj do zahraničia. V tom máme ešte určite rezervy.

Na slovenské pomery je vaše vnímanie progresívne. Ak by ste vaše metódy, skúsenosti a názory porovnali s tým, čo odznelo v panelovej diskusii, ako je na tom Slovensko v porovnaní so západnou Európou?

Úprimne si myslím, že moje vnímanie zdieľa mnoho učiteľov na Slovensku. Nastavenie vzdelávania podľa cieľov je elementárne očakávanie. Pri každej aktivite si určujeme cieľ a potom si zvolíme postup ako na to. To tajomstvo je jednak v správnom určení si cieľov a v zvolení si správneho postupu. Slovensko má obrovský potenciál, len si musíme viac veriť, nebáť sa meniť veci a hovoriť o úspešných, ale aj neúspešných skúsenostiach. Jediný rozdiel čo vnímam, je ten, že učitelia ostatných krajín EÚ sú odvážnejší a neboja sa otvorene hovoriť o svojich skúsenostiach verejne.

Čím vás inšpiroval ETOZ? Ako vás zmenilo ambasádorstvo a návšteva podujatia v Helsinkách.

Priznám sa, že keď som bola minulý rok nominovaná ako jedna z dvoch učiteľov na cenu výnimočný učiteľ odborného vzdelávanie EÚ, nechcela som tomu veriť. Nevedela som skoro nič o ETOZ a do Viedne som cestovala s obavami, čo ma čaká. Cenu som síce nevyhrala, ale získala som cenné kontakty a skúsenosti. Spoznala som úspešných a úžasných mladých ľudí, profesionálov z rôznych oblastí, organizátorov podujatia a dozvedela som sa mnoho o odbornom vzdelávaní v EÚ.

Pochopila som, že OVP na Slovensku je na kvalitnej úrovni, len to musíme aj svetu ukázať. Mnohé z aktivít, ktoré na Slovensku máme a každoročne realizujeme, sú pre ostatné krajiny inšpiratívne a vysoko cenené. Oficiálny týždeň v Helsinkách je už síce tento rok za nami, no šanca ukázať sa EÚ a svetu tu ešte stále je, a to zaregistrovaním aktivity na podporu OVP, ktorá bude realizovaná do konca decembra 2019 alebo zdieľaním príbehu na stránke Európskej komisie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #Noemi Ráczová