Štúdium v zahraničí láka, ale aj odrádza

Študovať na vysoké školy v zahraničí dnes odchádza asi len 15 percent maturantov. V skutočnosti sa o štúdium v cudzine zaujíma väčšina stredoškolákov, no odrádzajú ich prekážky ako nedostatok peňazí, slabá znalosť cudzieho jazyka či dlhé odlúčenie od rodiny a priateľov.

28.11.2019 08:00
dievča, študentka, notebook, počítač Foto:
Školy majú na každý rok určené peniaze v štipendijných fondoch. Čím skôr uchádzač začne riešiť prihlášku na štipendium, tým väčšiu má šancu na úspech. Preto sa s celým procesom odporúča začať minimálne rok pred nástupom na vybranú univerzitu.
debata

Ako vyplýva z prieskumu českej agentúry Education.cz, ktorá pomáha pri hľadaní vhodnej školy v zahraničí, o štúdiu v cudzine premýšľalo vyše 85 percent opýtaných stredoškolákov. Väčšinou išlo o tých, ktorí tohto roku maturovali, ale to, že často uvažujú o takej možnosti vzdelávania, uviedlo aj viac ako 30 percent študentov tretieho ročníka. Celkovo sa do prieskumu zapojilo takmer tristo slovenských stredoškolákov.

Podľa zakladateľa spomenutej agentúry Tomáša Jízdného, ktorý pred niekoľkými rokmi sám pomáhal mladšiemu bratovi s výberom vhodnej univerzity v USA, je dobré, keď si študenti stredných škol prípadné vzdelávanie za hranicami ujasnia čo najskôr.

„To je úplne ideálna situácia. Ak sa študenti začnú pripravovať na prijímacie konanie na zahraničnú univerzitu už v nižšom ročníku strednej školy, majú oveľa väčšiu šancu uspieť. Predovšetkým na prestížnych univerzitách,“ zdôvodnil Jízdný, ktorý vychádza i zo skúseností so svojím bratom.

„Vtedy sme výber zúžili na tri vhodné univerzity, na ktoré sme sa potom šli pozrieť osobne. Kontakt s univerzitou ešte pred podaním prihlášky je v rozhodovacom procese veľmi dôležitý, preto usporadúvame EduTours, kde majú študenti šancu pozrieť sa do školských kampusov, stretnúť sa s ich zástupcami a na vlastnej koži spoznať, ako to chodí na univerzite, kde môžu stráviť časť svojho života,“ priblížil Jízdný.

Dôležitým faktorom pri prijímacích skúškach na zahraničnú univerzitu sú nepochybne dobré známky, no nimi sa študenti od ostatných príliš neodlíšia. Je preto dôležité mať aj nejaké mimoškolské záujmy a aktivity.

„Na prestížnych univerzitách naozaj dbajú o to, čomu sa študent venuje aj mimo školy. Preto je dobré, keď záujemca ukáže, že ho niečo zaujíma hlbšie, a venuje sa napríklad charite, hre na hudobnom nástroji alebo športu,“ odporučila Kristýna Havlíková, koordinátorka zahraničných konzultantov spoločnosti Education.cz.

Pokiaľ ide o cieľovú krajinu, študenti majú najväčší záujem o Veľkú Britániu. Študovať na vysokej škole by tam chcela takmer polovica (49,8 percenta) opýtaných, potom nasledujú Spojené štáty, ktoré by si vybralo 18,3 percenta respondentov.

„Študenti uvažujú aj o susedných krajinách, kde sú veľmi priaznivé podmienky na štúdium. Nemecké i rakúske univerzity ponúkajú množstvo odborov v angličtine,“ zhrnula Havlíková s tým, že Slováci majú už tradične záujem aj o české univerzity.

Podľa odborníkov je problém v tom, že slovenskí študenti nemajú o vzdelávaní v cudzine dostatok informácií. Desať percent z nich napríklad uviedlo, že ako prekážku v ceste za zahraničným titulom vidia svoj strach. Niektorí zase priznali, že o tejto oblasti nie sú dobre informovaní.

„To chceme zmeniť. Chceme mladým ľuďom ukázať, že štúdium v zahraničí je dostupnejšie, než by sa mohlo zdať, a motivovať ich k tomu, aby urobili prvý krok a viac si verili,“ vysvetlil Jízdný.

Mnohí záujemcovia sa napríklad obávajú, že by pre nich štúdium na zahraničnej univerzite bolo príliš drahé. Dôležitým kritériom je však výber krajiny. Väčšina európskych štátov je k študentom z členských krajín Európskej únie veľmi ústretová a školné na tamojších univerzitách tak nemusí vyjsť na viac, ako pýtajú súkromné školy na Slovensku.

Iná situácia nastane, ak slovenského študenta lákajú vysoké školy za oceánom, kde je školné veľmi drahé. Niekedy však aj v takom prípade možno nájsť riešenie. Väčšina zahraničných škôl napríklad ponúka špeciálne štipendijné programy. Môže ísť o sociálne štipendiá pre študentov z rodín s nižším príjmom, športové štipendiá pre úspešných športovcov alebo iné štipendiá pre mimoriadne nadaných študentov.

Školy majú na každý rok určené peniaze v štipendijných fondoch. Čím skôr uchádzač začne riešiť prihlášku na štipendium, tým väčšiu má šancu na úspech. Preto sa s celým procesom odporúča začať minimálne rok pred nástupom na vybranú univerzitu.

Ďalšími možnosťami, ktoré môžu pomôcť pri platení za školu v zahraničí, sú práca popri štúdiu alebo študentské pôžičky. V USA aj vo Veľkej Británii sú celkom bežné. Také pôžičky ponúkajú síce aj medzinárodným študentom, ale majú isté obmedzenia. Keďže takéto vzdelávanie môže byť naozaj veľmi drahé, treba riziká starostlivo zvážiť a radšej voliť inú cestu, ako vstupovať do života s dlhmi, ktoré by bol veľký problém splatiť.

Sú však aj krajiny, kde štúdium nie je až tak finančne náročné. Maturanti, ktorí dobre ovládajú angličtinu, môžu napríklad skúsiť šťastie v Dánsku, kde občania z EÚ môžu študovať bezplatne. Slovákov láka tiež štúdium v Holandsku, no tam už musia počítať so školným (vo výške asi 2 000 eur za rok). Aby to zvládli financovať, holandská vláda im ponúka študentskú pôžičku a získať sa dajú i ďalšie príspevky a granty. Naproti tomu vo Fínsku je, podobne ako v Dánsku, vysokoškolské štúdium bezplatné.

Pre maturantov, ktorí vedia po nemecky, môže byť lákadlom i štúdium v Rakúsku a Nemecku, kde sa – samozrejme, s výnimkou súkromných a niektorých odborných škôl – za štúdium neplatí. V každom prípade si však treba uvedomiť, že študijný pobyt na Západe nie je lacnou záležitosťou ani v prípade, že je štúdium bezplatné. Náklady na ubytovanie, stravu, dopravu, školské pomôcky, odbornú literatúru či vreckové sú tam totiž oveľa vyššie ako u nás či v Česku.

Kde by chceli študovať slovenskí stredoškoláci?
Krajina podiel opýtaných
Veľká Británia 49,8 %
USA 18,3 %
Česká republika 10,3 %
Rakúsko 6,2 %
Nemecko 5,5 %
Španielsko 2,2 %
Poľsko 1,5 %
Zdroj: Education.cz.
Čo je najväčšou prekážkou štúdia v zahraničí?
Financie 30,6 %
Cudzí jazyk 27,9 %
Vzdialenosť od rodiny 25,2 %
Strach 10,8 %
Zdroj: Education.cz

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #univerzita #štúdium v zahraničí