Čo sa týka verejných výdavkov, na Slovensku idú viac do kvantity ako kvality. Vyplýva to z analýzy, ktorú na základe údajov Eurostatu zverejnila UniCredit Bank.
Spomenuté výdavky slovenských domácností zahŕňajú prevažne rôzne poplatky, napríklad za materskú či umeleckú školu, rozličné kurzy alebo výdavky na celoživotné vzdelávanie a podobne. Zvyčajne však nezahŕňajú náklady na zaobstaranie učebných pomôcok.
Podiel týchto výdavkov je na Slovensku v poslednej dekáde relatívne stabilný, respektíve rastie len nepatrne. K výraznejšiemu zlomu a skokovému zvýšeniu došlo naposledy v úvode tisícročia.
Pokiaľ ide o porovnanie so zahraničím, najväčšiu časť rodinných rozpočtov tvoria výdavky na vzdelávanie na Cypre, v Írsku, Grécku či Rumunsku, kde presahujú dve percentá ročných výdavkov domácností. Naopak, najmenšiu časť rodinných rozpočtov investujú do vzdelávania domácnosti vo Švédsku, v Nórsku, vo Fínsku, v Estónsku a Belgicku – len 0,3 až 0,4 percenta ročných výdavkov.
V rámci nášho stredoeurópskeho regiónu dávajú najmenšiu časť svojich rozpočtov do vzdelávania domácnosti v Česku – iba 0,5 percenta ročných výdavkov, naopak, najväčšiu maďarské a slovenské domácnosti, zhodne po 1,6 percenta ročných výdavkov.
Dôležitú úlohu v pokrývaní nákladov na vzdelávanie však tvoria verejné a čiastočne i súkromné výdavky spoločností. Európske vlády priemerne financujú školstvo výdavkami v objeme približne päť percent hrubého domáceho produktu.
Najviac na školstvo z verejných rozpočtov prispievajú severské štáty. V Dánsku, vo Fínsku a v Švédsku je to 7 až 8 percent HDP ročne. Nadpriemerné verejné výdavky do vzdelávania však nájdeme aj na Cypre.
Väčšina krajín strednej a východnej Európy – s výnimkou Estónska a Slovinska – vykazuje len podpriemerné verejné výdavky do školstva. Najnižšie sú v Rumunsku – iba 2,8 percenta HDP, výrazne za priemerom EÚ však zaostáva i Česko (3,7 percenta HDP) či Slovensko (4,4 percenta HDP).
Tak Slovensko, ako aj Česko pritom dávajú najviac zdrojov do primárneho školstva (1,7 percenta HDP na Slovensku a 1,6 percenta v ČR). Podobne je to však vo väčšine ostatných krajín a práve primárne vzdelávanie je oblasťou, v ktorej výdavky na Slovensku a Česku najviac zaostávajú za priemerom EÚ (2,1 % HDP).
Česko dáva výrazne menej verejných zdrojov (v pomere k výkonu ekonomiky) aj do terciárneho (vysokoškolského vzdelávania), a to len 0,7 percenta HDP (priemer EÚ predstavuje 1,2 % HDP). Naopak, u nás je terciárne vzdelávanie jedinou oblasťou, kde verejné výdavky presahujú priemer EÚ. Slovensko totiž z verejných rozpočtov na vysoké školy dáva až 1,4 percenta HDP.
„Zdá sa však, že vyššie zdroje do terciárneho vzdelávania idú skôr do kvantity ako do kvality,“ uvádza sa v zmienenej analýze. Len pre porovnanie: zatiaľ čo v Česku pôsobí 28 verejných a štátnych vysokých škôl, teda jedna vysoká škola na približne 350-tisíc obyvateľov, na menšom Slovensku je to až 23 vysokých škôl, teda jedna približne na 250-tisíc obyvateľov.
Investície do vzdelávania sú jedným z kľúčových predpokladov pre rozvoj znalostnej ekonomiky a inovácií, ktoré zvyčajne dokážu vytvárať i vyššiu pridanú hodnotu. „Dôležitá je však aj efektivita výdavkov do vzdelávania. Ak smerujú prioritne len do kvantity a opomínajú kvalitu, ich účinok na ekonomiku sa môže aj výrazne stlmiť,“ pripomínajú autori analýzy.