Záujem o štúdium v zahraničí rastie

Hoci väčšina maturantov pokračuje v štúdiu na Slovensku, takmer pätina ich odchádza za hranice. Podľa odhadov tam dnes študuje vyše 30-tisíc mladých Slovákov. Keďže je to naozaj veľký počet a často ide o nadaných študentov, situácia začína byť alarmujúca. Slovenským univerzitám títo ľudia chýbajú, takže možno hovoriť o úniku mozgov. O to viac, že mnohí z týchto študentov v cudzine zostávajú aj po získaní diplomu.

V rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je Slovenskou krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov, ktorí študujú v zahraničí. Zo sto mladých Slovákov sa ich tam za vzdelaním vyberie 18. Ako pritom upozornilo občianske združenie Klub 500, podiel slovenských študentov v cudzine neprestajne rastie. Kým pred desiatimi rokmi zahraničné školy navštevovalo iba necelých 13 percent Slovákov, v roku 2017 ich bolo už vyše 18 percent.

Obľúbené české školy

Najviac Slovákov smeruje na vysoké školy v Českej republike. Ako nedávno porovnal český internetový portál iDnes, študuje tam až šesťkrát viac Slovákov ako v roku 2000. Vtedy ich tam evidovali vyše 3 700, dnes ich je už takmer 22-tisíc. Tvoria tak bezmála polovicu všetkých zahraničných študentov v Česku, ktorých býva asi 44-tisíc.

To, že slovenskí študenti smerujú práve do tejto krajiny, nie je náhoda. Má to pre nich množstvo výhod. Nielenže je to blízko a v štáte, s ktorým nás spája spoločná kultúra a história, ale pre Slovákov tam odpadá problém s cudzím jazykom a čo je ešte dôležitejšie – môžu tam študovať zadarmo.

Aj keď to niektorých českých politikov dráždi a viackrát navrhovali zaviesť pre Slovákov školné, neuspeli, pretože by to bolo v rozpore s európskou legislatívou. Podľa nej majú všetci občania Európskej únie v otázkach štúdia na vysokých školách rovnaké práva ako občania štátu, kde škola sídli.

Pre české vysoké školy je teda jedno, či sú ich študenti z domova, alebo zo Slovenska. Z legislatívneho hľadiska medzi nimi nie je žiadny rozdiel.

„Pri programoch vyučovaných v češtine študenti neplatia nijaké školné, pretože majú rovnaké podmienky ako Česi. Aj preto na všetkých študentov v češtine verejná škola poberá príspevok od štátu bez ohľadu na občianstvo. Pre školy sú potom títo študenti zaujímaví hlavne v čase, keď pre demografický vývoj klesá počet domácich študentov,“ vysvetlil pre český portál iRozhlas.cz Jakub Tesař z českého Domu zahraničnej spolupráce, ktorý má na starosti zahraničné študijné programy.

Lepší a nadanejší?

Odborné štúdie navyše ukázali, že reči o tom, ako Slováci v Česku študujú na úkor českých daňových poplatníkov, nie sú pravdivé.

Študenti Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, ktorú tiež navštevuje veľa Slovákov, napríklad podľa iDnes spočítali, že cudzinec študujúci v češtine vyjde ročne štát na 67– až 79-tisíc českých korún. Česká ekonomika na tom však napriek tomu získa, lebo zahraničný študent má v krajine isté životné náklady, kupuje si veci, stravuje sa a často aj brigáduje. Slovenskí študenti preto Česku ročne prinesú údajne až okolo 650 miliónov korún ročne.

Vysoký podiel Slovákov vykazujú najmä vysoké školy v Brne. Napríklad na Masarykovej univerzite tvorili Slováci pred štyrmi rokmi 17 percent všetkých študentov a na tamojšej fakulte informatiky ich dokonca bolo až 49 percent, teda viac ako domácich Čechov.

Bývalý rektor tejto školy Mikuláš Bek na Slovákov nedá dopustiť. „Sú to lepší študenti. Z hľadiska kvality štúdia sú pre univerzitu prínosom,“ uviedol pre iRozhlas.cz. Podľa neho platí, že za vzdelaním migrujú tí lepší študenti. „Či už zo Slovenska k nám, alebo od nás do Anglicka. Slováci majú silnú motiváciu ísť študovať k nám,“ dodal bývalý rektor s tým, že české univerzity považuje za kvalitnejšie.

Analytici zo spoločnosti Scio, ktorá v Česku a na Slovensku organizuje porovnávacie skúšky, okrem toho na základe plošného testovania slovenských stredoškolákov zistili, že v Českej republike chcú študovať skutočne tí najlepší. Najväčší záujem prejavujú o štúdium ekonómie, manažmentu, medicíny, farmácie, ale aj o technické odbory a informatiku.

„Ukazuje sa, že o štúdium v Česku majú záujem tí úplne najlepší maturanti. Vysávame slovenské mozgy. Slováci sú v tomto ohľade vlastne chudáci,“ vyhlásil už pred rokmi riaditeľ českého Strediska vzdelávacej politiky Jan Koucký. Ako spresnil, po skončení štúdia zostáva v Česku necelá polovica slovenských absolventov, menej ako polovica sa vracia domov a asi desatina odchádza pracovať do iných zahraničných krajín.

Možnosti na Západe

Nie všade je to však pre slovenských študentov také výhodné. Vo viacerých štátoch na Západe treba platiť školné a študenti si tam navyše musia poradiť s vyučovaním v cudzom jazyku, nehovoriac o úplne novom, cudzom prostredí, kultúre a vyšších životných nákladoch.

Pomerne atraktívne je pre Slovákov vysokoškolské štúdium vo Veľkej Británii, v Dánsku, Holandsku či vo Fínsku, hoci študijné možnosti na britských školách môže teraz negatívne ovplyvniť očakávaný brexit. Školstvo v týchto krajinách je však na vysokej úrovni a štúdium niekedy možno absolvovať bezplatne, respektíve za nízke, štátom dotované školné.

Maturanti, ktorí dobre ovládajú angličtinu, môžu skúsiť šťastie i v Dánsku, kde občania z EÚ môžu študovať bezplatne. Slovákov láka aj štúdium v Holandsku, no tam už musia počítať so školným (vo výške asi 2 000 eur za rok). Aby to zvládli financovať, holandská vláda im ponúka študentskú pôžičku a získať sa dajú i ďalšie príspevky a granty. Naproti tomu vo Fínsku je, podobne ako v Dánsku, vysokoškolské štúdium bezplatné.

Pre maturantov, ktorí vedia po nemecky, môže byť lákadlom tiež štúdium v Rakúsku a Nemecku, kde sa – samozrejme, s výnimkou súkromných a niektorých odborných škôl – za štúdium neplatí školné. V každom prípade si však treba uvedomiť, že študijný pobyt na Západe nie je lacnou záležitosťou ani v prípade, že je štúdium bezplatné. Náklady na ubytovanie, stravu, dopravu, školské pomôcky, odbornú literatúru či vreckové sú tam totiž oveľa vyššie ako u nás či v Česku.