Počas zatvorených škôl a zmien vo vzdelávaní prišli v spomínanej organizácii so zaujímavou aktivitou – podporiť riaditeľov, ktorí sa nemali na koho obrátiť, hoci od ich závisel celý chod školy. Zorganizovali viaceré webináre pre učiteľov a rozbehli aj koncept Ranných káv riaditeľov s hosťom na aktuálne témy vzdelávania, ktoré viedli experti v danej problematike.
Aké sú skúsenosti priamo so školami? Bez komunikácie to pôjde len veľmi ťažko a to pochopili aj zástupcovia škôl. „Stretávame sa s vysokým percentom škôl, ktoré pochopili, že musia byť otvorené a to niekedy zahŕňa aj risk. To, že pri tom niekedy príde k omylom, je už súčasť procesu, ale keď chcú školu posunúť ďalej, je to nevyhnutné. Vnímam z ich strany vysokú mieru otvorenosti a vďačnosti za to, že niekto ako my je pre nich ochotní vytvárať prostredie, kde môžu s dôverou otvorene komunikovať,“ hovorí na začiatok Jana M. Balážová.
Podľa nej v regiónoch môže panovať istá rivalita. „V regiónoch riaditelia často zažívajú súperenie, vnímajú sa ako konkurencia. Zároveň je pri nich príznačná istá miera neistoty – keď robia niečo nové, nemajú stopercentnú istotu, ako to dopadne a obávajú sa, že možno vyjdú ako neschopní. Keď však vidia, že aj ostatní, ktorí sa našich aktivitách zúčastňujú, sa snažia a podporujú ich, veľmi to oceňujú,“ odpovedá Jana M. Balážová na otázku, či sú riaditelia, s ktorými ste doteraz pracovali, otvorení zmenám alebo sa ich skôr boja a vyhýbajú sa im.
Foto: Súkromný archív J.M.B.
Čo obnáša práca riaditeľa?
Práca riaditeľa spája v sebe niekoľko činností a zároveň by mal vedieť rozvíjať a posúvať školu ďalej. A v čom je teda komunikácia s riaditeľmi iná než s učiteľmi? „Sú veľmi motivovaní a majú veľkú chuť sa zlepšovať a cez svoje zlepšenie umožniť rozvoj a posun celej školy. Ide to ako kaskáda. Sú si vedomí, že potrebujú nasávať informácie, aby dobre komunikovali a posúvať to ďalej tímu učiteľov, aby tí mohli ďalej dobre komunikovať so žiakmi a rodičmi,“ vysvetľuje Jana M. Balážová.
Práca riaditeľa tak nie je vôbec jednoduchá, nesie so sebou veľkú zodpovednosť. „Povedala by som, že sú cieľavedomí a majú široký záber. Cieľová skupina riaditeľov je oveľa širšia a vyžaduje si rôznorodú komunikáciu – voči zriaďovateľovi, pedagogickým zamestnancom, rodičom, žiakom. Vidím v nich otvorenosť robiť na sebe a cez seba zlepšovať celú komunitu a prostredie. Rozmýšľajú tiež koncepčnejšie, aby škola mala víziu. Riaditelia nesú veľkú zodpovednosť za smerovanie a výsledky školy a sú na nich vyvíjané tlaky. Veľakrát to potrebujú ustáť,“ hovorí ďalej Jana M. Balážová.
Prechod k online vzdelávaniu
Moderné technológie počas koronavírusu potrápili nejedného pedagóga. Pandémia značne poznačila proces vyučovania a miesto v ňom si tak našli moderné technológie a rôzne aplikácie či platformy, vďaka ktorým sa mohli spojiť so svojimi žiakmi.
Online vzdelávanie slovenských žiakov namiesto klasického vyučovania si donedávna asi len málokto vedel predstaviť. Dalo by sa povedať, že práve pandémia otvorila túto otázku. Pomohla teda pandémia školám k tomu, aby prešli na online vzdelávanie?
„Áno, teraz budeme omnoho viac vecí vedieť ponúkať aj vo virtuálnom svete. Teší ma zistenie, že ľuďom dlhodobo záleží na zlepšovaní kvality vzdelávania. Pomoc tak nie je limitovaná iba na čas, kedy ľudia nemohli fungovať bežným spôsobom,“ potvrdila Jana M. Balážová záujem o online vzdelávanie.
S novým typom vyučovania si rozšírili obzory aj učitelia a riaditelia. Naučili sa používať mnohé nástroje, ktoré im technika ponúka. „Uvedomili sme si, že vieme byť užitoční väčšiemu počtu ľudí a škôl, než sme boli doteraz. Veľmi nám hrá do karát to, že v školách bola doteraz voči onlinu istá neochota. Učitelia a riaditelia nevedeli napríklad používať Zoom hovory a ani sa im do nich nechcelo. Limity tak boli dané aj tým. Momentálne však majú už všetci s tým skúsenosť a pre väčšinu to tak nepredstavuje stres,“ odpovedá pedagogička na otázku čo sa ako organizátori počas tohto obdobia naučili.
Učitelia počas pandémie ukázali, ako veľmi sa dokážu v danej chvíli preorientovať na iné metódy vyučovania a prispôsobiť sa situácii. „Naučili sa pracovať, aj keď neboli na novú situáciu stopercentne pripravení a rátali s chybami. Všetci boli otvorenejší učeniu sa za pochodu. Pomohlo to tak aj im,“ uzatvára Jana M. Balážová.