Školská psychologička: Dieťa potrebuje priamy kontakt s učiteľom a kamarátmi

Minulý školský rok mali žiaci na Slovensku skúsenosť s dištančným vzdelávaním. Zostali tak na nejaký čas separovaní od ostatných spolužiakov či kamarátov a videli sa len „cez obrazovky“. Aké dôsledky môže mať takéto odlúčenie, aké nevýhody so sebou prináša dištančné vzdelávanie a môže ovplyvniť aj výsledky žiakov? Pýtali sme sa na to školskej psychologičky.

29.09.2020 09:00
žiaci, škola Foto:
Interakcia s učiteľom priamo v triede sa nedá porovnávať s tou cez počítač. Vyučovanie je tiež omnoho náročnejšie, spôsob komunikácie je iný a má iné pravidlá ako pri osobnom kontakte.
debata

Na spomínanú problematiku sa pozeráme z niekoľkých rovín – vplyv v rámci sociálnych väzieb, kolektívu, ale aj dopad na študijné výsledky či mieru stresu u žiakov a študentov.

Podľa psychologičky je dôležité, či je separácia žiakov dlhodobou záležitosťou alebo ide len o krátke obdobie a v akej situácii sa dané dieťa nachádza. „Myslím si, že rozhodujúca je dĺžka odlúčenia od kolektívu a aj individuálna situácia dieťaťa. Krátkodobé odlúčenie, v podobe pár dní až dva, tri týždne nevadia. No dlhodobé rozdelenie kolektívu či separácia od spolužiakov, tak ako sme ju zažili na jar, prípadne dlhšie môže ovplyvniť deti negatívne,“ vysvetľuje školská psychologička Kornélia Ďuríková.

Prečo? „Deti potrebujú kolektív, potrebujú priamy kontakt s rovesníkom. Dlhodobejšie odlúčenie detí môže mať nepriaznivé účinky tak na sociálne väzby v kolektíve, fungovanie kolektívu, ale aj na rozvoj individuálnych komunikačných zručností dieťaťa, rozvoj emocionality, rozvoj empatie a iných sociálno-emocionálnych zručností. Deti sa učia cítiť, počúvať, reagovať, rozhodovať sa, fungovať v spoločnosti, vnímať seba a druhého predovšetkým v priamom kontakte s iným človekom. Škola, trieda, kamaráti, spolužiaci majú v tomto mimoriadne dôležitú úlohu,“ hovorí ďalej školská psychologička.

Aké sú podľa nej nevýhody a výhody, ak žiaci zostávajú doma na dištančnom vyučovaní? „Som presvedčená, že dištančné vzdelávanie nie je z dlhodobého hľadiska vhodné pre deti na základných či stredných školách. Dieťa potrebuje priamy kontakt s učiteľom, ako aj s kamarátom,“ pokračuje Ďuríková.

V čom je teda rozdiel? „Ak sa bavíme o dištančnom vzdelávaní, treba povedať, že dynamika vyučovania je od základu iná ako pri prezenčnom vyučovaní. Interakcia s učiteľom priamo v triede sa nedá porovnávať s tou cez počítač. Vyučovanie je tiež omnoho náročnejšie, spôsob komunikácie je iný a má iné pravidlá ako pri osobnom kontakte, spôsob učenia je úplne iný,“ opisuje odborníčka.

Od detí očakávame, že budú napríklad samostatné a zodpovedné, často si však neuvedomujeme, že každé dieťa je individuálne. „Nezanedbateľným faktom je aj to, že pri dištančnom vzdelávaní sa od všetkých detí automaticky vyžaduje, aby využívali také vlastnosti a zručnosti, ktoré sú u každého dieťaťa v inom štádiu rozvoja. Mám na mysli samostatnosť, sebaovládanie, zodpovednosť, vytrvalosť, rýchla adaptabilita, psychická odolnosť a iné. Ide o veľmi dôležité silné stránky človeka. No nie sú prirodzené pre každé dieťa a ich rozvoj si vyžaduje systematické vedenie dospelého. Pritom každé dieťa žije v iných podmienkach,“ hovorí Kornélia Ďuríková.

Dôležitá je podpora rodičov a dospelých. Podľa Ďuríkovej môže krátkodobé dištančné vzdelávanie, ak sa zvládne, priniesť posilnenie práve týchto silných stránok. Hovorí, že dieťa môže byť samostatnejšie, zodpovednejšie, vytrvalejšie, psychicky odolnejšie. Môže byť obohatené o nové zručnosti, skúsenosti. Všetko to však podľa psychologičky stojí a padá na podpore dospelého. „Dištančné vzdelávanie tiež môže priniesť výhody tým deťom, ktoré majú napríklad problém v kolektíve alebo sú radšej sami. Môže ich to upokojiť, stabilizovať a tiež sa môže vytvoriť priestor na riešenie citlivých tém, ktoré ich ťažia,“ tvrdí Ďuríková.

Na otázku, či mala ona sama skúsenosť so žiakmi, ktorí mali zo súčasnej situácie negatívne emócie či stres, odpovedá áno. „Najdôležitejším faktorom bolo vnímanie celej situácie rodičmi. Ak boli rodičia priveľmi vystrašení, od rána do večera sledovali správy, nárasty nakazených, úmrtia, diskusie doma boli hlavne o koronavíruse a v rodine vládol veľký strach, ktorý destabilizoval celú rodinu, deti na všetko ťažko reagovali. Druhý moment boli deti, kde rodičia prišli o príjmy alebo zažívali finančnú nestabilitu a neistotu,“ hovorí školská psychologička.

Má negatívny vplyv na žiakov aj súčasná situácia vzhľadom k ich výsledkom v škole? „Myslím si, že to sa ešte uvidí. No kľúčoví tu budú učitelia a školy. To, ako budú vnímať kontext, v ktorom sa deti nachádzajú, ako s nimi budú pracovať, ako zapracujú všetky skúsenosti z minulého školského roka do svojej práce, ako budú o učení a vzdelávaní rozmýšľať v týchto časoch. Myslím si, že tu sa bude ukazovať práve to, či nám ide len o číslo – známku alebo o viac. O rozvoj dieťaťa ako komplexnej osobnosti a jeho podpora,“ radí Ďuríková.

A čo by poradila odborníčka rodičom, ktorí zostali s deťmi v izolácii, resp. ich čaká domáce vyučovanie, lebo im školu zatvorili? „V prvom rade aby ostali čo najviac v pokoji a nebojovali vnútorne s realitou. Môžeme prežívať negatívne emócie ako hnev, smútok, frustráciu. Sú prirodzené. No po ukľudnení, prijmime skôr konštruktívne a pozitívne rozmýšľanie. To nám pomôže prekonať rýchlu zmenu alebo náročnejšie obdobie,“ radí školská psychologička.

Z minulého školského roka si môžeme zobrať z mnohých situácii príklad a zároveň sa z nich poučiť. „Tiež si treba uvedomiť, že už sme to zažili. Rodičia už nie sú v úplne neznámej situácii. Nech si skúsia spomenúť, čo im na jar fungovalo, čo bolo dobré a opäť nech to zavedú. To, čo nefungovalo, nech sa pokúsia vylepšiť, pokiaľ sa dá a je to v ich možnostiach. Ak sa niečo nedá, nech to nechajú tak a sústredia sa na to, čo dokážu sami ovplyvniť, kontrolovať,“ hovorí Ďuríková.

Zmena je súčasťou života. „Deťom nech hovoria skôr to, že zmena je prirodzená súčasť života. A je súčasťou rastu a zdokonaľovania sa. To všetko sú životné príležitosti, vďaka ktorým sa učíme aj niečo o sebe a môžeme byť lepšími. Nech deti podporujú, všímajú si ich pozitívne vlastnosti, a tak vlastne rozvíjajú ich silné stránky ako napríklad schopnosť zvládať prekážky, adaptabilita, vytrvalosť, sebaovládanie, samostatnosť, zodpovednosť, schopnosť učiť sa, kreativita či iné. A tiež nech myslia na svoje duševné zdravie, vytvoria si priestor na dobytie energie a na pozitívne myšlienky,“ uzatvára na koniec školská psychologička Kornélia Ďuríková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Kornélia Ďuríková #koronavírus #dištančné vzdelávanie #školská psychologička #stres u detí