Podľa štatistík je vysokoškolský titul dobrý základ do pracovného života, dlhodobo zostávajú bez práce iba dve percentá absolventov. Viac ako tretina však nepracuje v odbore, ktorý študovali, a mnohí reagujú na pracovné ponuky, na ktoré stačí stredoškolské vzdelanie. Určite nie je na škodu veci dôkladne popremýšľať nad štúdiom, ktoré vás dobre pripraví pre prax a prinesie viac pracovných príležitostí. Pred vyplnením prihlášky na vysokú školu si urobte prieskum pracovného trhu a možností, ktoré škola ponúka.
Varenie kávy nie je prax
Vysoké školy dnes ponúkajú dostatok informácií prostredníctvom svojich webových stránok alebo tzv. „open days“, ktoré sa presunuli do on-line priestoru. Pozrite sa, či škola uverejňuje údaje o tom, ako sa jej absolventi reálne uplatnili v praxi, ako sú jednotlivé odbory prepojené s praxou a ako sú zainteresovaní zamestnávatelia.
„Študenti by si mali zistiť, či na škole funguje kariérne poradenské centrum, kde sa dozvedia napríklad o možnostiach vypracovania projektov v praxi, vedenia záverečných diplomových prác, alebo akú časť seminárov zabezpečujú lektori a odborníci z praxe,“ zdôrazňuje Tatiana Orglerová, prezidentka profesijnej organizácie HRcomm, a HR riaditeľka Knauf Insulation pre strednú a východnú Európu a Blízky východ.
Na budúcu kariéru vysokoškoláka má kvalita praxe počas štúdia veľký vplyv. Mala by byť dostatočne dlhá, s možnosťou pre študentov vybrať si ju. Na škole by mal pôsobiť pracovník, ktorý komunikuje so zamestnávateľmi. „Je veľmi dôležité, aby študijná prax nebola len povinnou jazdou, škola by mala zabezpečiť, aby študenti v jej rámci riešili skutočne praktické veci, nielen varili kávu, prípadne si prišli len po potvrdenie o jej vykonaní,“ dodáva T. Orglerová.
Mäkké zručnosti formujú odborníkov
Odborníci na ľudské zdroje pripomínajú, že mladí ľudia by sa nemali orientovať iba na odborné vedomosti, ale aj na formovanie svojich osobných čŕt, „mäkkých“ zručností, tzv. soft skills. Trh práce sa neustále posúva dopredu a viacero výskumov ukazuje, že niektoré „tvrdé“ zručnosti, najmä technické, majú životnosť zhruba 18 mesiacov. Potom prichádzajú znovu ďalšie inovácie, človek sa zase musí prispôsobiť a naučiť sa robiť s novými nástrojmi.
„To, čo nám ostáva naďalej, sú práve mäkké zručnosti, napríklad komunikačné a prezentačné zručnosti, logické myslenie, schopnosť prijať a dávať konštruktívnu spätnú väzbu, schopnosť pracovať v tíme či zvládať prácu pod stresom. To sú veci, vďaka ktorým sa stávajú z ľudí skutoční odborníci,“ hovorí Nikola Richterová, hovorkyňa pracovného portálu Profesia.sk. Ako ďalej dodáva, kvalitné mäkké zručnosti podporujú jednoduchšie získavanie tvrdých a zároveň podporujú produktivitu i spoluprácu.
Informačné technológie sú lídrom
Podľa najväčšieho pracovného portálu skončí u nás ročne I. a II. stupeň vysokoškolského štúdia asi 30 000 študentov. Viac ako polovicu z nich – 57 %, tvoria absolventi spoločenských vied, teda politických a právnych vied, filozofie, histórie, masmediálnych štúdií, žurnalistiky, pedagogiky a učiteľstva. Zamestnávatelia však dlhodobo najviac potrebujú vysokoškolákov so vzdelaním v informačných technológiách, ktorí tvoria len 4 % zo všetkých absolventov. Podobne je na tom elektrotechnika a energetika. V tomto roku pribudli k najžiadanejším odborom farmácia, administratíva a zdravotníctvo.
„Dnes naozaj vidieť, že koronakríza urýchlila plánované inovácie a aj preto je stále jasnejšie, že odborníci v informačných technológiách budú na Slovensku žiadaní stále viac,“ zdôrazňuje N. Richterová.
Smerom do praxe
V minulom roku boli najžiadanejší absolventi bratislavskej Ekonomickej univerzity a Slovenskej technickej univerzity, Žilinskej univerzity, Technickej univerzity v Košiciach či Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa rebríček najkvalitnejších vysokých škôl zmení. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy (SAAVŠ) zriadená zákonom č. 269/2018 nadviazala užšiu spoluprácu s predstaviteľmi trhu práce.
Pravidelne prichádzajú do kontaktu s absolventmi a vidia rozdiely medzi potrebami trhu práce a pripravenosťou absolventov. Agentúra vytvorila pracovnú skupinu, prostredníctvom ktorej môžu zamestnávatelia priamo ovplyvňovať smerovanie vysokých škôl.
„Ako členka pracovnej skupiny som rada, že SAAVŠ pomáha rozvíjať kvalitné vzdelávanie na školách, tie totiž musia rešpektovať jej odporúčania a rozhodnutia. Sme otvorení všetkým ľuďom z praxe, ktorí chcú tento proces posunúť dopredu, a možno viacerí z nás cítia aj morálnu povinnosť pomôcť našim vysokým školám svojimi skúsenosťami, časom a ochotou,“ podotýka T. Orglerová.