1. Spomedzi poslucháčov denného štúdia pracovalo 70,5 %, u študentov externej formy to bolo 78,7 %.
2. Absolventi denného štúdia financovali zárobkami zväčša 10–30 % životných a študijných nákladov, príjmami z práce financovalo všetky životné a študijné náklady 43 % externých študentov.
3. Takmer polovica respondentov – 48,8 %, uviedla, že počas štúdia pracovali vo vyštudovanom odbore. Najčastejšie to boli absolventi vied a náuk o kultúre a umení – 65,3 %, nasledovali absolventi technických vied a náuk – 57,7 % a spoločenských vied, náuk a služieb – 47,2 %.
4. Absolventi – 41 %, venovali počas štúdia najviac času, viac ako 12 mesiacov práci, ktorá nesúvisela so študovaným odborom. Iba 36,5 % pracovalo vo svojom odbore počas štúdia dlhodobo, viac ako 12 mesiacov.
5. V 40,9 % prípadov trvalo menej ako tri mesiace, kým si po ukončení štúdia našli absolventi vysokých škôl prvú prácu. Dlhšie ako rok trvalo hľadanie práce iba 3,1 % absolventov, vôbec nepracovalo 8,1 %.
6. Najrýchlejšie si dokázali nájsť prácu absolventi zdravotníckych odborov – 61,8 % si ju našlo do troch mesiacov, ďalších 23,6 % ju malo už počas štúdia a po jeho ukončení v nej zotrvali. Najnižší podiel absolventov, ktorí vôbec nepracovali, bol v skupine absolventov vied a náuk o kultúre a umení – 2,7 %, u absolventov zdravotníckych odborov bol podiel tejto skupiny na úrovni 3,4 %, pričom táto skupina mala celkovo najvýraznejší podiel absolventov, ktorí mali prácu už počas štúdia a po jeho skončení v nej aj ostali – 48,0 %. Najvyšší podiel absolventov, ktorí od ukončenia štúdia vôbec nepracovali, bol v skupine študentov prírodných vied, tvorili 12,8 %.
Pracovné portály aj rodina
Spomedzi spôsobov, ktoré absolventi využili pri hľadaní práce, dominovala komerčná internetová pracovná inzercia, prostredníctvom pracovných portálov si prvé zamestnanie našlo vyše 27 percent.
Druhým najčastejším spôsobom bolo priame oslovenie vyhliadnutého potenciálneho zamestnávateľa, takto si ju našlo necelých 22 percent, pätina respondentov si zamestnanie našla s pomocou rodiny, priateľov alebo známych. Zamestnávatelia oslovili desať percent absolventov, takmer rovnaký počet – 9,5 percenta, dostalo prácu na základe predchádzajúcej pracovnej skúsenosti u daného zamestnávateľa.
Čítajte viac Ktorých absolventov chcú zamestnávatelia
Iba minimálny počet – 1,7 percenta absolventov, si našlo prácu prostredníctvom úradu práce, ešte menej – 1,4 percenta, cez súkromnú personálnu agentúru. Dve percentá absolventov vysokých škôl začali po skončení štúdia podnikať. K zaujímavým zisteniam patrí, že prevažná väčšina, vyše 52 percent absolventov, zostalo po ukončení štúdia pracovať na jednom pracovisku a 22 percent ostalo na prvom pracovnom pôsobisku viac ako rok.
Diskrimináciu nepociťovali
Prieskum sa zameral aj na otázku diskriminácie. Dve tretiny absolventov sa s ňou pri hľadaní práce nestretli. V prípade tých, ktorí mali s diskrimináciou skúsenosť, bol jej príčinou vo viac ako polovici prípadov nedostatok pracovných skúseností. Diskriminovaných na základe veku sa cítilo byť pri hľadaní práce 14,9 percenta respondentov, pre pohlavie to bolo 12,7 percenta.
Približne tridsať percent absolventov malo hrubý mesačný príjem na úrovni 700 až 1 100 eur, štvrtina absolventov deklarovala príjem na úrovni 1 100 až 1 500 eur a 16,5 percenta respondentov uviedlo príjem v rozmedzí 1 500 až 2 000 eur. Príjem nižší ako 520 eur uviedlo 7,2 percenta respondentov. Priemerná hrubá mesačná mzda vysokoškolských absolventov zapojených do prieskumu bola na úrovni 1 468 eur, mediánová dosiahla 1 135 eur.